Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Vladimír Solouchin
POĽOVAČKA NA HUBY
Vydané v roku: 1968

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22   23
  24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43

Časť: 6

Huby sa hľadajú, lesné plody iba zbierajú. Táto činnosť skôr pripomína jednotvárnu a dosť fádnu prácu — človek lezie štvornožky po čistine alebo posediačky vyzbierava miesto okolo seba. A to nehovorím o čučoriedkach, brusniciach či kľukve. Ich zber vari už ani nie je práca, ale remeslo. V severnejších končinách používajú na oberanie spomenutých plodov hrabličky. Je to akási lopatka podobná tej, čo sa ňou naberá múka. Nie je však zakončená rovným krajom, ale hustými zubmi. Vetvičky kľukvy alebo brusnice prekĺznu pomedzi ne a bobuľky sa sypú do lopatky. A tak sa brusníc či kľukvy nazbierajú celé metráky. Kdeže je pritom duch poľovačky, amok, pravda, okrem amoku nazbierať čím viac.

Uznajme teda, že zo všetkých darov lesa, teda nášho lesa, jedine hubám sa dostalo tej cti byť takým alebo takmer takým predmetom poľovačky ako zver či ryby.

Nemôžem sa rátať medzi poľovníkov, ani len medzi poľovníkov-amatérov. Ako vo všetkom, čo na tejto zemi jestvuje, som aj v tom iba diletantom. A predsa som nemálo zarosených rán či pochmúrnych dní, občas kropených dáždikom strávil v hubonosnej hore a poznám radosť z neobyčajného šťastia a poznám z praxe skoro každú hubu, pričom mám v sebe toľko objektivity, že si nikdy nedovolím unáhlene prilepiť na hubu nálepku „muchotrávka" len preto, že ju zatiaľ nepoznám.

Moje prvé hubárske spomienky siahajú do raného, takmer ešte neuvedomeného detstva. Moja staršia sestra Kaťuša spadla z koňa a poranila si chrbticu. Veľmi dlho sa nesmela zohýnať. A keďže bola od mladi veľkou milovníčkou prírody (skvele ju vie vnímať), bol pre ňu fakt, že nemôže trhať kvety a zbierať huby utrpením navyše. Mohol som mať vtedy štyri roky, ona asi dvadsať. Voľného času sme mali rovnako. A raz jej svitlo, že ma bude brávať na prechádzky so sebou. Len čo zazrela nejaký kvet, presnejšie ten, ktorý chcela odtrhnúť, ja, hopsajúc popri nej, som v mihu jej želanie splnil.

Kaťušinej mimoriadnej priazni sa tešili večernice, nezábudky a konvalinky. Z nezábudiek, aj s ich nepoškvrnenou nebeskou modrotou, uvila venček a vložila ho do bielej porcelánovej misočky s vodou. Venček plával a žil veľmi dlho.

Večernicou voňavou u nás volajú — neviem, či správne — vemenník dvojlistý, tú skromnú orchideu stredného Ruska kvitnúcu v júni v lese, kde je pomerne vlhko. Večernica voňavá je zvyčajne biela, no býva aj fialová.

A tak Kaťuša nevoľky docielila, že charakteristická vôňa večernice sa stala vôňou môjho detstva. Len čo pocítim jej vôňu, záclony sa rozhrnú a ja vidím, ako by to bolo dnes, Kaťušinu vyriadenú izbu v rodičovskom dome, kde bolo aj v najväčšej horúčave chladno a kde vždy boli kvety.

Rovnako rada ako kvety mala Kaťuša huby. Najbližšia horička bola od nás na tristo krokov, nie viac — len borovice a smreky. Bola pre nás akousi kontrolnou zónou: ak rástli huby tu, smelo sme sa mohli vybrať do veľkého lesa vzdialeného dva, tri kilometre. Lenže Kaťuša nemohla chodiť ďaleko, a tak sme sa motali len a len medzi najbližšími borovičkami a smriečkami. Moja úloha bola rovnaká ako pri zbieraní kvetov — brať, čo videla Kaťuša.
A tak moja prvá huba, ktorú som videl, bol maličký tvrdý masliak — klobúk mal klenutý, pokrytý tmavohnedou, červenkastou a lesknúcou sa kožtičkou. Hlúbik bachratý, pevný a krátky. Spodok klobúka zatiahnutý bielou blankou. Keď sa blanka odstránila, ukázala sa nepoškvrnené žltá, do citrónová hrajúca spodná strana klobúka a na nej dve-tri kvapôčky bieleho mliečka. Vera, takéto masliaky rástli v našej borovicovej horičke. Brali sme len tie najzdravšie, vo veľkosti kolieska, aké utvorí palec a ukazovák. Ako dnes ich vidím: rástli v tráve pekne v rade. Načiahneš sa po jednom — a vidíš ich ešte zo päť. Natrafili sme aj na celkom drobušké, také, čo sa potom — naložené v octe — nedali napichnúť na vidličku: také boli malé a vrtké.

Keďže som chcel vždy asistovať aj pri triedení a čistení húb, mám ešte ďalšiu ranú hubársku spomienku: čierne prsty na rukách, čo sa nedali aj tri dni umyť. Pamätám sa, ako som chcel silou-mocou na šup stiahnuť pokožku z klobúka, aby sa nepotrhala a aby masliačik ostal pekný, celý. Akosi sa mi to nedarilo. Huby vyšli z mojich rúk dokaličené, s pooblamovanými krajmi, a ja som závidel dospelým, ktorí hravo docielili, o čo som sa ja márne usiloval.

Triediť huby je vlastne rovnaké potešenie, ako ich zbierať, pravda, len v prípade, ak triedite huby z vlastného koša. Po dlhom blúdení v hore ste uťahaný. Možno aj premoknutý. Vtedy dobre padne preobliecť sa do suchého, najesť sa, oddýchnuť si pri dobrej knihe, prípadne si zdriemnuť, ak ste vstávali pred úsvitom.

Lebo veď treba vstať pred úsvitom. Kým sa vychystáte, kým zájdete do hory, už sa rozbrieždi. Nejde o to, aby sme predbehli tých druhých, ale o to, že práve v skorom štarte na ľubovoľnú poľovačku tkvie ten pravý pôžitok. Na rybačku — to je jasné: ryby berú vtedy najlepšie. Vo vzťahu k hubám táto okolnosť odpadá, a predsa je veľký rozdiel, kedy človek vojde do hory: v čujnom, pritajenom úsvite, v mĺkvom príjemnom chládku a či na horúce poludnie, keď ani v lese ani v duši nepanuje pravá hubárska nálada. Napoludnie sa dobre zbierajú jahody, maliny, lieskovce, huby nie. Nemalú úlohu hrá aj istota, že náš les ešte neprečesali šikovnejší konkurenti.

Ďalšia časť >>

Diskusia k uvedenej časti

portret

riri62 22.7.2005 00:00

Ako malý chlapec som túto knihu prečítal jedným dychom ...

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 22.7.2005 00:00

Ja už dvakrát kompletne a niektoré časti aj viackrát. Ku časti napr. o nástojkách sa vraciam pravidelne.

Reagovať na správu

portret

Patrik. 23.7.2005 00:00

V Rusku / Moskovskej oblasti / práve začala tá pravá hubárska horúčka.
Ako z tejto knižky. V stredu v MK vyšla mapa oblasti s výskytom hríbov.

Reagovať na správu

portret

elgo 24.7.2005 00:00

Už som dávno nečítal text od prvého do posledného slova. Teším sa na ďalšiu časť.

Reagovať na správu

portret

dari1 2.8.2005 00:00

Veľmi sa mi páči, nielen táto časť, ale i tie ostatné. Vďaka.

Reagovať na správu

portret

maroš atlasár 8.8.2005 00:00

Mal som túto knižku veľmi rád,ale niekto si ju požičal...
Odporúčam aj: Ján Majerník - Rastú!

Reagovať na správu

portret

bobineta atlasár, moderátor 10.9.2005 00:00

Je dobra aj tá ale Solouchin nema chybu ako i Tajomné huby od Škublu...

Reagovať na správu

portret

dari1 25.8.2005 00:00

Kniha je úžasná, díky, roland, za je prepis. Už ju zháňam v antikvariátoch, resp. kníhkupectvách.
Ale navrhovala by som diskusiu k celej knihe, nie k jednotlivým častiam.
Diky ešte raz.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 11.9.2005 00:00

Diskusia ku knihe je v podstate na prvej casti. Teda aspon zatial. Dakujem za pozitivny ohlas

Reagovať na správu

portret

paloH pokročilý 18.8.2007 18:53

je to nádhera! prečítal som to celé naraz a bez prestávky. Je to poézia v próze a velmi poučná kniha.Až ma mrzí,a hanbím sa,že plno hodnotných kníh uniklo mojej pozornosti, zrejme len pre ich ruský, resp.sovietsky pôvod.Dakujem pekne za krásny zážitok.Určite sa k tejto knihe vrátim aj, ale nielen kvôli "nastojkom"

Reagovať na správu

portret

zuzana30 20.10.2005 00:00

je to nádherné.....ďakujem za oživené spomienky z môjho detstva, keď som ešte s mojim otcom chodila do lesa na huby, dá sa tá kniha niekde kúpiť ?

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 24.10.2005 00:00

No kupit sa bude dat uz jedine v antikvariate. A na to treba mat poriadny kus stastia.

Reagovať na správu

portret

Máčik 14.9.2007 11:37

Hned po druhom-dúfam poslednom-republiky som napriek pôvodu knihu kúpil.Super,že som si ju mohol znova prečítať,stratila so totiž vo víre udalostí.Ale fakt,že v bývalej ZSSR dubákom chutil konský hnoj/časť 37,prvé odstavce/si viem vysvetliť len tak,že išlo o mičurinskú variantu z kolchozu Cervený pohraničník.

Reagovať na správu

portret

betha 2.8.2008 21:49

to je kniha, na ktoru som dlho cakala, dufam, ze ju zozeniem,

Reagovať na správu

portret

xlorak 31.7.2009 20:43

Je k dostaniu? A kde?

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 13.8.2009 11:44

vygooglil som to na nete v antikvariáte

Reagovať na správu

portret

maros_m 12.10.2009 12:23

nepreda mi niekto tuto knihu?

Reagovať na správu

portret

xlorak 16.10.2009 22:58

Už ju mám aj ja. Cez internetový antikvariát.

Reagovať na správu

portret

maros_m 19.10.2009 15:20

v ktorom antikvariate si ju kupil?

Reagovať na správu

portret

xlorak 24.10.2009 20:24

www.antikvariatshop.sk.
2,50 € kniha + 2,49 doprava až do domu.

Reagovať na správu

portret

jarokan pokročilý 21.10.2009 21:53

Náhodným výberom, som si z knihy prečítal časť 38, ktorá pojednáva o sile pečiarky/šampiónu, ktorá dokáže pri svojom raste vytlačiť asfalt na ulici. V auguste tohto roku som na Kováčskej ulici v Prešove pri totálnom suchu, našiel v dĺžke takmer 20 m lokalitu, kde sa pomedzi asfalt a kamenné obrubníky tlačili mladé i staršie pečiarky. Nie je to výmysel, v archíve výskytu húb /lokalita Prešov/ môžete nájsť príspevok Miša Gimu zo dňa 2.8.2009 a Jána Droppu zo dňa 3.9.2009. Keďže som bol po nedávnej oprerácii, nemohol som sa vrátiť a huby odfotiť, čo si myslím budem dlho vyčítať.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 26.10.2009 16:30

Jarino, u mojich rodičov v letnej kuchyni rástli pečiarky pravidelne dva roky po sebe, za dverami pekne z podlahy sa tlačili a veľké kúsky. Žiaľ, nenafotila som ich, tak čakám,že sa ten zázrak prírody zopakuje.

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:34

Tohle bylo k vidění v Praze na Václaváku.

Reagovať na správu

portret

Nufo 6.3.2010 14:10

Já som túto knižku dostal od kamaráta na prečítanie.Budem sa snažiť prehovoriť ho,aby mi ju predal alebo ako dobrému kamarátovi "daroval".Je perfektná!!!

Reagovať na správu

portret

fidodydo pokročilý 22.4.2010 23:24

ja som to čítal ako malý chlapec a bolo to krásne inšpirujúce čítanie

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:17

Je to skvělá knížka.Protože ji psal člověk který o daném tématu (houby) dost věděl,nemusel zastírat věci které dosud nejsou úplně jasné-třeba přenos potřebných látek myceliem mezi stromy,kdy se objeví plodnice hub a pod.

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.