Čítanie na pokračovanie

Vráťme sa však k veci. V tomto pustom, jesennom lese som naďabil na brezáky, no nemyslite si, že len výnimočne, rástli hojne na každom kroku. Myslel som si, že budú mäkké a negustiózne - veď už mrzlo - no kdeže! Boli svieže a tvrdé, nečervavé a aj tie veľké si veselo rástli v brezine, popierajúc všetky pravidlá a naše predstavy o čase ich výskytu.
Tak som tam zakotvil a denne som nosil z hory za ozrutný košisko kozákov brezových. Nenašiel som v tých dňoch žiadnu inú hubu, ani len podpňovku.

Pokiaľ ide o upotrebenie brezákov a osikovcov, je rovnaké. Mladé sa hodia na nakladanie do octu alebo smaženie, dospelé sa len sušia s perspektívou hubovej nátierky, o ktorej som už hovoril.

V súvislosti s brezovým lesom treba ešte pripomenúť vlnušku, takto inak druh rýdzika. Istotne sa s ňou stretnete aj v inom lese, no najčastejšie rastie v brezovom a je jeho okrasou.

Motivácia názvu je vari jasná. Na strieške sýtoružového klobúka sa rozbiehajú bledšie kruhy ako vlny na hladine, keď sa do vody hodí kameň. Alebo aj, že sa na ružovkastom podklade rozbiehajú tmavoružové vlny. No prečo sa jej u nás hovorí „volžanka", to už teda raz neviem. Či tak alebo onak, oba názvy sú podľa mňa pekné a priliehavé. Nepoznám hubu, čo by bola krajšou ozdobou našich lesov ako ona.

Prvé vlnušky sa zjavia v lete (najhojnejšie sa vyskytuje v auguste a septembri j, keď je lesná tráva šťavnatá a zelená. A z tej zelenej trávy obkolesenej modrobielymi brezami začnú vykúkať sýtoružové huby s jemnými chĺpkami na okraji.

Zbierať vlnušky nie je pôžitkom len pre ich krásu, ale aj preto, že rastú hojne - i keď nie tak, aby človeka omrzeli. Rastú v skupinách, húfoch, a kde sú dospelé, tam sú určite aj mladé, také ružové akurátne šestáčiky.

Vlnuška je tvrdá huba, no nie natoľko ako plávka, ktorej okraj sa až drobí. Pravda, po čase sa klobúk rozloží, ba okraj sa podvihne, akoby vlnuške narástli krídla; v tom čase je už krehká. Vybledne, sústredené kruhy (vlny) sú ledva badateľné, husté chĺpky zrednú, pokrčia sa a čosi-kamsi vyzerá ako rýdzik korenistý v ružovom prevedení. Bledoružové lupene miestami zožltnú. Huba je pomerne suchá, ak sa porovná s naliatou, zdravou tvrdosťou v mladosti.

Keď sa vlnuška prekrojí, roní biele a ostro štipľavé mlieko. Ak sa ho dotknete jazykom, zdá sa vám, že ste konček jazyka namočili do mletého čierneho korenia. Vlnušky sa musia močiť v studenej vode: prestanú štípať. Potom sa zvyčajne nakladajú do soli, no môžu sa aj do octu. V jednom i druhom prípade stráca vlnuška, žiaľ, pôvodnú farbu. Osivie. Som presvedčený, že keby vlnuška aj na stole mohla vyzerať tak ako v brezovom lese, bola by vyhľadávaným doplnkom každej tabule a už len preto by si ju cenili možno viac ako ktorúkoľvek inú hubu, tým skôr, že na chuť, teda na jazyku, sa nevyrovná iba ak rýdziku pravému; v porovnaní s rýdzikom korenistým však nie je o nič horšia.

Máme aj odrodu vlnušky, a to vlnušku bielu. Na rozdiel od tej prvej je vyslovene nepekná. Povrch má akoby zašpinený, hoci keď ich je veľa nakope, hrajú do ružová. Táto huba sa okrem farby ničím nelíši od svojej najbližšej príbuznej, ak hádam len tým, že je vyššia, slabšia a krehkejšia. Aj ona rastie v brezových lesoch alebo zmiešaných s brezou. Dá sa však povedať, že predsa len uprednostňuje mladinu, zatiaľ čo vlnuška ružová rastie v lesoch mladých aj starých.

O plávkach by sa dalo hovoriť v súvislosti s hocakým lesom: brezovým, smrekovým, borovicovým, osikovým - rastie všade! O masliaku som povedal, že akosi padne prvý do oka, a preto si o ňom myslíme, že je najrozšírenejšou hubou; že deti, čo začínajú písať svoj hubársky životopis, naďabia predovšetkým na masliaky; že keď sú v hore iné huby, záujem o masliaky ochabne... toto všetko, a možno ešte vo väčšej miere sa vzťahuje na plávky.
Zhruba máme dvadsaťsedem druhov plávok. Ich názvy vám - svedomito - vypíšem z odbornej literatúry. Teda, tu sú v abecednom poriadku:

Plávka citlivá, hlinovožltá, hustolistá, chrómovožltá, jahodová, krehká, lasičia, lesklá, lepkavá, mandľová, matná, menlivá, modrastá, odfarbená, odporná, olivová, počerná, purpurová, quéletova, sivá, škodlivá, úhľadná, viničová, zelenkavá, zlatožltá, zorničková, žlčová.

Celá sada, však? Od lesklej po matnú, od úhľadnej po odpornú. Farby všetkých odtienkov - tým všetkým je posiata hora ako kvetmi, s prevahou odtienkov farby modrej, fialovej a fialkovej.