Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Vladimír Solouchin
POĽOVAČKA NA HUBY
Vydané v roku: 1968

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22   23
  24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43

Časť: 15

Mimoriadne potešenie je zbierať páňatá. Tak u nás volajú mladé osikáče, alebo správnejšie, spisovnejšie - kozáky osikové. Treba vedieť, že sa táto huba nenadarmo v mladosti volá inakšie ako v dospelosti. Je to prípad výnimočný, ba jedinečný v oblasti húb. Taký rýdzik môže byť ako šesták alebo ako tanierik, a predsa je vždy len rýdzikom. Masliak každej veľkosti je len a len masliakom. Dubák, či je ako náprstok alebo päsť alebo ako tanier, volá sa stále len dubákom, jedine malý osikáč sa volá inakšie - páňa. Ide o to, že osikáč mladý a osikáč dospelý vyzerajú naozaj ako dve celkom odlišné huby: rozličná krása, rozličný pôžitok pri zbieraní, rozličné zúžitkovanie v kuchyni. Najprv však niečo o osikovom lese vo všeobecnosti.

Osika si vyslúžila zlú reputáciu. Už vzťah pravoslávnych obyvateľov Ruska k nej ovplyvnila legenda, že Judáš sa obesil na osike. Na dedinách ju volali prekliatym stromom, judášovým stromom. Hoci raz neviem, kde sa taký predpoklad nabral. V krajine olív a libanonských cédrov, v krajine vavrínov, datľovníkov, v krajine fíg a viničových výhonkov zrazu - osika. Osika lepšie harmonizuje so severskou ponurou oblohou ako s jasavým azúrom neba, s vlhkou hlinitopiesočnatou pôdou Vologodčiny ako s rozpáleným bielym kameňom Palestíny.
Osika zaujíma príslušné miesto aj vo folklóre. Len si pripomeňme osikový kôl vbitý do hrobu nepriateľa. Uznajte, nie je strašná hrozba, že niekomu namiesto kríža vrazia do hrobu kôl?! je to prejav najvyššieho stupňa nenávisti a opovrhnutia. Kôl dubový alebo brezový, to by ešte ušlo. Ale osikový - to je vrchol všetkého!

V ktorejsi častuške sa mihne: „Ach, osika, drevo plané, bez petrola nezaplanie," a ďalšia pritakáva: „Ach, osika, ty osika, vetra niet, tak čo šumíš."

Aj Jesenin vyčleňuje tento strom spomedzi ostatných, len nevedno, či pre nežnosť duše alebo v súhlase s rozšírenou legendou.

V istej Jeseninovej básni dedko teda hovorí:

Komisár nám kríže na kostole zrezal,
Už sa ani k bohu nepomodlíš nikde,
Potajomky chodím do blízkeho lesa,
Modlím sa k osikám ...
Hádam sa to zíde ...


Možno je v tom predsa len viac nežnosti a lásky ako ustrašeného polopohanského uctievania.

Aj náš súčasný básnik sa pokúsil v istej prekrásnej básni tento strom definitívne rehabilitovať.

Počujže ma, briezka, ty belostná deva,
Sosna, čo si pyšná na svoj chrbát priamy,
Osika zranená, zbitá klebetami


Padlo teda trefné slovo - klebety, ja s ním môžem len a len súhlasiť.

Mimochodom, názory na osiku môžu byť také aj onaké no dôležité je, že si spokojne rastie a rastie - ako som počul - na sto štyridsiatich miliónoch hektárov pôdy našej vlasti, ak do toho rátame lesy s prevahou osiky a čisto osikové, nehovoriac o lesoch, kde rastie medzi inými druhmi stromov.

Osika je vlastne topoľ, najodolnejší druh topoľa voči mrazu, vlhkú a kyslosti pôdy. Navyše má osika zo všetkých druhov topoľa najkvalitnejšie drevo. Má vlastnosti, aké nemá drevo žiadneho stromu. Napríklad, zdalo by sa, že je to pletka, ale niekedy je dôležité, aby doska po čase nezožltla, ale ostala biela, akoby práve ohobľovaná. Drevo osiky črvotoč nenapadne. Ale najzaujímavejšie je, že osika môže byť dlho vo vode, a nezhnije. Preto na Rusi, ak bolo treba urobiť zrub na studňu alebo pivnicu, nesiahol nikto nikdy po inom dreve ako po osikovom. Preto sa aj z osiky robia sudy, dieže, korytá a strúhajú sa také šindle na strechy, akým by sa nevyrovnali ani šindle zo železa - iba ak by to železo bolo ohňovzdorné.

Sedliaci sa na zimu zásobujú osikovým drevom. Keď nastane odmäk, na dedinách sa vo veľkom píli a kála. Osikové drevo je mäkké, poddajné, píli sa ľahko. No kálať osikové kláty je priam rozkoš, pretože osika nemá hrče a jej vlákna nie sú poprekrúcané. Len sa dotknete sekerou, a hrubý klát sa s prašťaním rozletí na dve polovice žiariace v jarnom slnku nepoškvrnenou cukrovou bielobou.

Daromná reč. Brezové polená sú, ako vravia na dedine, výdatnejšie, po našom - kalorickejšie; borovica, presiaknutá živicou, blčí jasnejšie; dubové poleno zas - pri tej istej veľkosti - je päťkrát ťažšie ako osikové. No asi to aj tak má byť: je tu strom, ktorého drevom nám nie je ľúto kúriť, šanujúc brezu, borovicu a dub - tie sú potrebné na iné veci.

* Dve poznámky tentoraz nie z listov čitateľov, ale ústne.

Spisovateľ Vladimír Čivilichin mi vyčítal, že som sa nezmienil o osikových „lemešoch". Veru, chybil som. Ide o to, že na severe Ruska v oblasti Archangeľská a Vologodska sa voľakedy stavali drevené kostoly. Aj kopuly mali drevené a z diaľky vyzerali ako pokryté šupinami; až pri pohľade zblízka sa dali rozoznať masívne, zručne vytesané a ešte zručnejšie jedna k druhej napasované drevené dosky. A tieto dosky sa volajú lemeše a robili sa odjakživa z osikového dreva.

A teraz poznámka iného charakteru. Raz poúčal môjho priateľa Alexandra Pavloviča Kosicyna na dovolenke istý sused, umelec plný životného elánu, takto:

„No povedz, prečo je to, že keď sa v hore vyvráti osika, hneď sa na ňu vrhnú zajace, kozy, losy aj myši, skrátka všetko, čo je schopné hlodať kôru. Na lipu ani na dub sa nevrhajú. A veď osiková kôra je horká ako chinín. A predsa ohlodajú každý centimeter a nič si z tej strašnej horkosti nerobia.

Osikovú kôru majú rady všetky zvieratá asi preto, lebo obsahuje pre ne potrebné, ba liečivé látky. A poviem ti, že aj ja už dvadsaťpäť rokov dennodenne pijem brezovú nastojku. Ostrúham zo stromu zelenú mladú kôru, usuším ju a zalejem vodkou. Dávam si dva, tri štamperlíky za deň.
- No a?
- Skvele sa cítim. Bolelo ma srdce, už ma nie. Celkový stav, nervy - všetko mám v poriadku. A tak vrelo odporúčam - pite liečivú brezovú nastojku!"*

Ďalšia časť >>

Diskusia k uvedenej časti

portret

riri62 22.7.2005 00:00

Ako malý chlapec som túto knihu prečítal jedným dychom ...

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 22.7.2005 00:00

Ja už dvakrát kompletne a niektoré časti aj viackrát. Ku časti napr. o nástojkách sa vraciam pravidelne.

Reagovať na správu

portret

Patrik. 23.7.2005 00:00

V Rusku / Moskovskej oblasti / práve začala tá pravá hubárska horúčka.
Ako z tejto knižky. V stredu v MK vyšla mapa oblasti s výskytom hríbov.

Reagovať na správu

portret

elgo 24.7.2005 00:00

Už som dávno nečítal text od prvého do posledného slova. Teším sa na ďalšiu časť.

Reagovať na správu

portret

dari1 2.8.2005 00:00

Veľmi sa mi páči, nielen táto časť, ale i tie ostatné. Vďaka.

Reagovať na správu

portret

maroš atlasár 8.8.2005 00:00

Mal som túto knižku veľmi rád,ale niekto si ju požičal...
Odporúčam aj: Ján Majerník - Rastú!

Reagovať na správu

portret

bobineta atlasár, moderátor 10.9.2005 00:00

Je dobra aj tá ale Solouchin nema chybu ako i Tajomné huby od Škublu...

Reagovať na správu

portret

dari1 25.8.2005 00:00

Kniha je úžasná, díky, roland, za je prepis. Už ju zháňam v antikvariátoch, resp. kníhkupectvách.
Ale navrhovala by som diskusiu k celej knihe, nie k jednotlivým častiam.
Diky ešte raz.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 11.9.2005 00:00

Diskusia ku knihe je v podstate na prvej casti. Teda aspon zatial. Dakujem za pozitivny ohlas

Reagovať na správu

portret

paloH pokročilý 18.8.2007 18:53

je to nádhera! prečítal som to celé naraz a bez prestávky. Je to poézia v próze a velmi poučná kniha.Až ma mrzí,a hanbím sa,že plno hodnotných kníh uniklo mojej pozornosti, zrejme len pre ich ruský, resp.sovietsky pôvod.Dakujem pekne za krásny zážitok.Určite sa k tejto knihe vrátim aj, ale nielen kvôli "nastojkom"

Reagovať na správu

portret

zuzana30 20.10.2005 00:00

je to nádherné.....ďakujem za oživené spomienky z môjho detstva, keď som ešte s mojim otcom chodila do lesa na huby, dá sa tá kniha niekde kúpiť ?

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 24.10.2005 00:00

No kupit sa bude dat uz jedine v antikvariate. A na to treba mat poriadny kus stastia.

Reagovať na správu

portret

Máčik 14.9.2007 11:37

Hned po druhom-dúfam poslednom-republiky som napriek pôvodu knihu kúpil.Super,že som si ju mohol znova prečítať,stratila so totiž vo víre udalostí.Ale fakt,že v bývalej ZSSR dubákom chutil konský hnoj/časť 37,prvé odstavce/si viem vysvetliť len tak,že išlo o mičurinskú variantu z kolchozu Cervený pohraničník.

Reagovať na správu

portret

betha 2.8.2008 21:49

to je kniha, na ktoru som dlho cakala, dufam, ze ju zozeniem,

Reagovať na správu

portret

xlorak 31.7.2009 20:43

Je k dostaniu? A kde?

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 13.8.2009 11:44

vygooglil som to na nete v antikvariáte

Reagovať na správu

portret

maros_m 12.10.2009 12:23

nepreda mi niekto tuto knihu?

Reagovať na správu

portret

xlorak 16.10.2009 22:58

Už ju mám aj ja. Cez internetový antikvariát.

Reagovať na správu

portret

maros_m 19.10.2009 15:20

v ktorom antikvariate si ju kupil?

Reagovať na správu

portret

xlorak 24.10.2009 20:24

www.antikvariatshop.sk.
2,50 € kniha + 2,49 doprava až do domu.

Reagovať na správu

portret

jarokan pokročilý 21.10.2009 21:53

Náhodným výberom, som si z knihy prečítal časť 38, ktorá pojednáva o sile pečiarky/šampiónu, ktorá dokáže pri svojom raste vytlačiť asfalt na ulici. V auguste tohto roku som na Kováčskej ulici v Prešove pri totálnom suchu, našiel v dĺžke takmer 20 m lokalitu, kde sa pomedzi asfalt a kamenné obrubníky tlačili mladé i staršie pečiarky. Nie je to výmysel, v archíve výskytu húb /lokalita Prešov/ môžete nájsť príspevok Miša Gimu zo dňa 2.8.2009 a Jána Droppu zo dňa 3.9.2009. Keďže som bol po nedávnej oprerácii, nemohol som sa vrátiť a huby odfotiť, čo si myslím budem dlho vyčítať.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 26.10.2009 16:30

Jarino, u mojich rodičov v letnej kuchyni rástli pečiarky pravidelne dva roky po sebe, za dverami pekne z podlahy sa tlačili a veľké kúsky. Žiaľ, nenafotila som ich, tak čakám,že sa ten zázrak prírody zopakuje.

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:34

Tohle bylo k vidění v Praze na Václaváku.

Reagovať na správu

portret

Nufo 6.3.2010 14:10

Já som túto knižku dostal od kamaráta na prečítanie.Budem sa snažiť prehovoriť ho,aby mi ju predal alebo ako dobrému kamarátovi "daroval".Je perfektná!!!

Reagovať na správu

portret

fidodydo pokročilý 22.4.2010 23:24

ja som to čítal ako malý chlapec a bolo to krásne inšpirujúce čítanie

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:17

Je to skvělá knížka.Protože ji psal člověk který o daném tématu (houby) dost věděl,nemusel zastírat věci které dosud nejsou úplně jasné-třeba přenos potřebných látek myceliem mezi stromy,kdy se objeví plodnice hub a pod.

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.