Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Vladimír Solouchin
POĽOVAČKA NA HUBY
Vydané v roku: 1968

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22   23
  24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43

Časť: 16

Pokiaľ ide o mňa, strašne rád sa zdržiavam v osikových lesoch, pričom vôbec nepremýšľam o fyzikálno-mechanických vlastnostiach osikového dreva.

Páči sa mi jemne zelené, jasné zafarbenie kmeňov osík, líšiace sa od červenohnedých borovíc, bielych briez, od čiernej kôry dubov, líp a brestov. Nechcem tým povedať, že ihličnaté lesy sú horšie, ale krásny je aj osikový les akoby presvietený bledozeleným svetlom.

Mnohým je večný nepokoj a šelest osiky - i za úplného bezvetria - proti srsti. Nuž a či je to vrzgot, rachot, rev motorov a škripot bŕzd, treskot železa o železo alebo škripot skla o sklo?! je to šelest veľmi jemný, nenástojčivý, nervy nedrásajúci, ba povedal by som, akýsi osviežujúci ako večný špľachot mora.

S prvým závanom jesene sa matnozelené, sivasté lístie osiky zmení na nepoznanie. Keď Puškin očarený zvolal: „Milujem to pyšné prírody umieranie, i lesy purpurom a zlatom odeté," vinu na slove purpur nesie osika. V lístí sa čosi-kamsi zjaví jasná farba, rumelka. Mimochodom, v osikovom lístí sa nájde bohatá škála farieb od rýdzeho zlata cez ružový a červený tón po farbu višňového kvetu. No prevláda purpur. Akoby každý list zakalili v ohni do ostrej červene, a teraz planie a žiari celý strom.

S lístím sa premení celý les a spolu ním celý kraj stredoruských rovín. A pás osikového lesa medzi čiernou zemou a sivým jesenným nebom blčí ako žiara a zdá sa, že vďaka nemu je na tejto hmlistej, chmúrnej zemi jasnejšie. Býva aj tak, že dolné a horné partie na svahu kopca tvoria ihličnaté, teda tmavé lesy, a medzi nimi sa ťahá zlatý pás briez a červený, ohnivý pás osík. Osiky v hore alebo osamelé stojace na medzi mi vtedy pripomínajú podivné rastliny na Marse, lebo je neobvyklý zážitok vidieť strom od hlavy po päty červený.

Listy osiky, opadnuté a pod snehom, zhnijú, potuchnú, sú popolavé, ba čierne. Utvoria súvislú, jednoliatu podstielku - z nej sa zjari vykľujú nádherné kvety medunice so zlatými a modrými korunkami.

Na jeseň sa cez mnohovrstvé, spresované lístie prederú na svetlo božie fantastické rastliny, ktoré sprvu voláme páňatá a neskôr - kozákom osikovým. A tak ma napadá, nech by osika nebola vôbec nijako užitočná, stálo by jej zato rásť už len preto, že pod ňou rastú tieto huby a že okrášľuje zem.

Mladé páňa vyzerá ako biely tvrdý pníček, na ktorom sedí ako náprstok (alebo baretka) svetločervený zamatový guľovitý klobúčik.

Závisí od staroby, či je zavalitý, alebo štíhlejší. Od jeho veľkosti závisí zas veľkosť klobúka. Oku lahodí, keď sú páňatá zoradené podľa veľkosti. Najmenší môže byť ako hánka malíčka. Málokedy rastú po jednom. Keď sa poň zohnete, určite vám padne do oka aj sused. A ďalší a ďalší. No predsa nerastú tak hojne ako masliaky, ktoré môžete zbierať posediačky. Vďaka iskrivosti a kráse páňat, vďaka ich čerstvote a tvrdosti je poľovačka na ne jednou z najveselších poľovačiek na huby vôbec.

Huba rastie, guľovitý klobúk sa rozkladá, okraj sa podvihne, až nadobudne normálny tvar hubového klobúka. Spočiatku osikáče s rozloženým klobúkom vyzerajú ešte ako páňatá. V tejto fáze má proporcie také, že klobúk, i keď rozložený, nepresahuje ešte hrúbku hlúbika. Vtedy dosahuje huba ďalší stupeň krásy, pretože biely hlúbik nadnáša červený klobúk už kúsok nad zem.

Potom už hlúbik nerastie do šírky, šíri sa iba klobúk, a huba je čosi-kamsi štíhla. Klobúk vybledne, jasno-červený matný zamat sa zmení na hladký hodváb. To je už pravý osikáč, nie pána. A keď tak postavíte vedľa seba maličký náprstok a veľký, trocha už ochabnutý dáždnik, veru by nik nepovedal, že je to ten istý druh huby.

Dospelé huby majú medzi rúrkovitou vrstvou a dužinou klobúka akési čierne dutinky, oválne, pretiahnuté do šírky. Ešte som v nich nevidel chrobáčiky, a tak si myslím, že huba s dutinkami ešte nemusí byť nahlodaná. Rád by som ešte pripomenul, že dužina hlúbika, ako aj celej huby na priereze rýchlo černie. Aj jasnočervený klobúk sčernie pri každom spôsobe spracovania.

Upotrebenie sa núka samo od seba. Páňatá sú najlepšie naložené v octe. Dospelé, veľké huby sa sušia. Klobúky strednej veľkosti smažia. Napokon, dajú sapoužiť tak aj tak, teda pridajú sa buď k páňatám do nálevu alebo sa sušia - tu sa riadime ich veľkosťou. AJ páňatá sa môžu smažiť, ale to je človeku akosi ľúto. V náleve, aj keď stratia farbu, ostávajú na pohľad sympatickými páňatami.

Čo so sušenými osikovcami? Polievka z nich býva čierna ako uhol a pochopiteľne, nie taká chutná ako z dubákov. Sušené osikáče treba preto zmiešať so sušenými brezákmi, masliakmi, podpňovkami a ďalšími hubami, aké sa v tom čase vyskytujú. Z tejto zmesi sa má robiť hubová nátierka, pokrm nesmierne lahodný a zdraviu prospešný.
Alfa a omega hubovej nátierky: sušené huby dôkladne umyť, aby hrudky zeme, prilepené na povrchu alebo schované medzi rúrkami, neškrípali medzi zubami. Raz som mal možnosť ochutnať veľmi dobrú hubovú nátierku, len jesť ju bolo utrpenie - chrapšťala, akoby boli do nej nasypali piesku.

Aby sa dali huby dobre umyť, treba ich najskôr vymočiť vo vode, a potom každý kúsok umyť pod tečúcou vodou. Ak sú huby veľké, môžeme si pomôcť kefočkou. Umyté huby sa varia tak asi hodinu, aj trošku dlhšie, ale pozor, neprevarme ich! Potom sa huby pomelú na mäsovom strojčeku, posolia podľa chuti, pomiešajú sa s do hneda upraženou cibuľou, pridá sa rastlinný olej, ocot podľa chuti, ale radšej pomenej. Môže sa aj frcnúť silného odvaru z kastróla. Zo zvyšku odvaru - je to príliš vzácny bujón, aby sa len tak vylial - môže sa urobiť omáčka k zemiakovým kroketám alebo k ľubovoľnému mäsu.

Teta Viera, Viera Alexejevna Smirnovová, otcova sestra, momentálne v našej rodine najstaršia, si zrejme Prečítala moje zápisky o hubách. Po kadekom mi viackrát odkázala:
- Ako mohol také čosi napísať! - rozčuľovala sa. - Aká nátierka by to bola, keby sa huby mleli na mäsovom strojčeku?! Že mu odkazujem: huby sa musia sekať sekáčom v drevenom korýtku. Len tak sa dá hovoriť o nátierke. Už nebodaj zabudol, akú nátierku sme mávali na Jána alebo Pokrov deň? Ako mohol vôbec z úst vypustiť, že sa huby melú na mäsovom strojčeku!

Teta Viera má zaiste pravdu. Samozrejme, pomazánka je lepšia, ak sa huby posekajú sekáčom v korýtku, respektíve bude sa zdať lepšia tomu, kto ju robil a huby sekal. Keď sa huby melú, je len logické, že sa šťava stráca a mäsa je suchšia a menej jemná, ja som však recept na hubovú nátierku prispôsobil súčasným mestským podmienkam. Nájde sa v každej dnešnej modernej mestskej kuchyni drevené korýtko a ostrý železný sekáč? Zato strojček na mäso má každý. Márna sláva - používame plynovú rúru namiesto otvoreného ohniska a chladničky namiesto pivnice.

Nátierka je čierna, olejnatá a každý, kto ju ochutná prvý raz v živote, povie tú istú vetu, a to, že aj kaviár sa môže pred ňou schovať.

Pokrm je taký jemný, že sa po ňom nežiada piť vodka - ešte tak štamperlík kvalitného koňaku.

Ďalšia časť >>

Diskusia k uvedenej časti

portret

riri62 22.7.2005 00:00

Ako malý chlapec som túto knihu prečítal jedným dychom ...

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 22.7.2005 00:00

Ja už dvakrát kompletne a niektoré časti aj viackrát. Ku časti napr. o nástojkách sa vraciam pravidelne.

Reagovať na správu

portret

Patrik. 23.7.2005 00:00

V Rusku / Moskovskej oblasti / práve začala tá pravá hubárska horúčka.
Ako z tejto knižky. V stredu v MK vyšla mapa oblasti s výskytom hríbov.

Reagovať na správu

portret

elgo 24.7.2005 00:00

Už som dávno nečítal text od prvého do posledného slova. Teším sa na ďalšiu časť.

Reagovať na správu

portret

dari1 2.8.2005 00:00

Veľmi sa mi páči, nielen táto časť, ale i tie ostatné. Vďaka.

Reagovať na správu

portret

maroš atlasár 8.8.2005 00:00

Mal som túto knižku veľmi rád,ale niekto si ju požičal...
Odporúčam aj: Ján Majerník - Rastú!

Reagovať na správu

portret

bobineta atlasár, moderátor 10.9.2005 00:00

Je dobra aj tá ale Solouchin nema chybu ako i Tajomné huby od Škublu...

Reagovať na správu

portret

dari1 25.8.2005 00:00

Kniha je úžasná, díky, roland, za je prepis. Už ju zháňam v antikvariátoch, resp. kníhkupectvách.
Ale navrhovala by som diskusiu k celej knihe, nie k jednotlivým častiam.
Diky ešte raz.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 11.9.2005 00:00

Diskusia ku knihe je v podstate na prvej casti. Teda aspon zatial. Dakujem za pozitivny ohlas

Reagovať na správu

portret

paloH pokročilý 18.8.2007 18:53

je to nádhera! prečítal som to celé naraz a bez prestávky. Je to poézia v próze a velmi poučná kniha.Až ma mrzí,a hanbím sa,že plno hodnotných kníh uniklo mojej pozornosti, zrejme len pre ich ruský, resp.sovietsky pôvod.Dakujem pekne za krásny zážitok.Určite sa k tejto knihe vrátim aj, ale nielen kvôli "nastojkom"

Reagovať na správu

portret

zuzana30 20.10.2005 00:00

je to nádherné.....ďakujem za oživené spomienky z môjho detstva, keď som ešte s mojim otcom chodila do lesa na huby, dá sa tá kniha niekde kúpiť ?

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 24.10.2005 00:00

No kupit sa bude dat uz jedine v antikvariate. A na to treba mat poriadny kus stastia.

Reagovať na správu

portret

Máčik 14.9.2007 11:37

Hned po druhom-dúfam poslednom-republiky som napriek pôvodu knihu kúpil.Super,že som si ju mohol znova prečítať,stratila so totiž vo víre udalostí.Ale fakt,že v bývalej ZSSR dubákom chutil konský hnoj/časť 37,prvé odstavce/si viem vysvetliť len tak,že išlo o mičurinskú variantu z kolchozu Cervený pohraničník.

Reagovať na správu

portret

betha 2.8.2008 21:49

to je kniha, na ktoru som dlho cakala, dufam, ze ju zozeniem,

Reagovať na správu

portret

xlorak 31.7.2009 20:43

Je k dostaniu? A kde?

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 13.8.2009 11:44

vygooglil som to na nete v antikvariáte

Reagovať na správu

portret

maros_m 12.10.2009 12:23

nepreda mi niekto tuto knihu?

Reagovať na správu

portret

xlorak 16.10.2009 22:58

Už ju mám aj ja. Cez internetový antikvariát.

Reagovať na správu

portret

maros_m 19.10.2009 15:20

v ktorom antikvariate si ju kupil?

Reagovať na správu

portret

xlorak 24.10.2009 20:24

www.antikvariatshop.sk.
2,50 € kniha + 2,49 doprava až do domu.

Reagovať na správu

portret

jarokan pokročilý 21.10.2009 21:53

Náhodným výberom, som si z knihy prečítal časť 38, ktorá pojednáva o sile pečiarky/šampiónu, ktorá dokáže pri svojom raste vytlačiť asfalt na ulici. V auguste tohto roku som na Kováčskej ulici v Prešove pri totálnom suchu, našiel v dĺžke takmer 20 m lokalitu, kde sa pomedzi asfalt a kamenné obrubníky tlačili mladé i staršie pečiarky. Nie je to výmysel, v archíve výskytu húb /lokalita Prešov/ môžete nájsť príspevok Miša Gimu zo dňa 2.8.2009 a Jána Droppu zo dňa 3.9.2009. Keďže som bol po nedávnej oprerácii, nemohol som sa vrátiť a huby odfotiť, čo si myslím budem dlho vyčítať.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 26.10.2009 16:30

Jarino, u mojich rodičov v letnej kuchyni rástli pečiarky pravidelne dva roky po sebe, za dverami pekne z podlahy sa tlačili a veľké kúsky. Žiaľ, nenafotila som ich, tak čakám,že sa ten zázrak prírody zopakuje.

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:34

Tohle bylo k vidění v Praze na Václaváku.

Reagovať na správu

portret

Nufo 6.3.2010 14:10

Já som túto knižku dostal od kamaráta na prečítanie.Budem sa snažiť prehovoriť ho,aby mi ju predal alebo ako dobrému kamarátovi "daroval".Je perfektná!!!

Reagovať na správu

portret

fidodydo pokročilý 22.4.2010 23:24

ja som to čítal ako malý chlapec a bolo to krásne inšpirujúce čítanie

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:17

Je to skvělá knížka.Protože ji psal člověk který o daném tématu (houby) dost věděl,nemusel zastírat věci které dosud nejsou úplně jasné-třeba přenos potřebných látek myceliem mezi stromy,kdy se objeví plodnice hub a pod.

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.