Čítanie na pokračovanie

Mám rozprávať o brezovom lese? O breze ako takej? Nieto stromu, rastúceho na území Ruska, vrátane jarabiny a čremchy, ktorému sa tak pošťastilo, či už vo folklóre, literatúre, maliarstve, ba aj v hudbe.

Vlastne nemám pravdu. Povedať „ktorému sa tak pošťastilo", sa dá povedať o niečom, čo si svoju slávu a úspech celkom nezaslúži. Breza je hodna svojej halasnej, nehynúcej slávy i úspechu a zaslúžila si ich v podstate nezištne. Jej drevo nie je cennejšie ako drevo iných stromov, vôbec nie. Nerodí nijaké zvláštne plody. Vlastne nerodí nijaké. Semená z nej, ako iste viete nedajú sa použiť na nič. Breza nedáva ani kaučuk ani živicu. Rastie si len tak. je pekná, a nič viac. Breza - tým je povedané všetko. Ej, či je len pekná!

Na svete jestvujú obrovité stromy, jestvujú zázračné stromy. Sekvoja skoro toľká ako Eiffelovka - človek popri nej vyzerá ako mravec, posvätný figovník, čo má aj dvesto kmeňov, a korunu len jednu, eukalyptus, čo stále mení kôru, magnólia s jej ozrutnými kvetmi, akoby vyrobenými z najjemnejšieho bieleho porcelánu, ďalej rozličné palmy, teaky, chlebovníky, kávovníky, chinínovníky, škoricovníky, gáfrovníky, kaučukovníky, železovce, korkovníky, mahagónovníky, orechy, sykomory, granátovníky, stromy blahoslavené aj smrteľne jedovaté.

Každý strom je pre čosi užitočný, každý strom je pre čosi krásny - jeden pre kvety, druhý pre listy, tretí pre strojný a vysoký kmeň, štvrtý pre farbu kôry. Máme stromy červenohnedé aj sivé, čierne aj zelené, hrčovité aj hladké, machnaté aj holé. Iba jeden je však na svete biely ako letný oblak v modrote, ako margarétky v zeleni lúk, ako sneh, čo práve napadol a ešte si naň nenavykli oči, ktoré doteraz pozerali na čiernu, pochmúrnu zem.
Zovšednel nám, zvykli sme si naň, no ak vec rozoberieme, zistíme, že v celom zelenom kráľovstve nieto nad brezu.

Niežeby jej jedinou prednosťou bola bieloba. Medzi brezou a človekom je už odpradávna priateľstvo. Pravda, neviem, ako je to s brezou v iných krajinách. Budem hovoriť len o Rusku.

Najdôležitejším predmetom v dedinskej chalupe bola odjakživa - metlička, jednak sa ňou zametá, aby bolo v chyži čisto, jednak sa s ňou chodí uprostred treskúcej zimy do kúpeľa. Šibnúť sa tak v horúcej pare po červenom chrbte metličkou... Kto to pozná, tomu netreba vysvetľovať, a kto nie - aj tak nič nepochopí. Ešte tri dni po dobrom kúpeli šíri človek čerstvú brezovú vôňu ...

Pamätám z detstva, keď som žil na dedine,
Šli sme do lesa rezať prúty briez ...
A teraz ... vyberieš si brezu štíhlu,
Čím vyššiu,
Čím pružnejšiu
A čím ohybnejšiu,
Takú akurát do obidvoch dlaní,
Jak by si svieže mladé telo zovrel.
Bez opory na holom hladkom kmeni
Bosými pätami sa zapierajúc,
Stierajúc z kôry biely drsný prášok,
Do omarenia cítiac bolesť v rukách,
Pomaly lezieš hore na vrcholec
K síňave neba,
Kde to veje chladom
A svet neisto sa kníše dookola.
Pomaly spustíš nohy,
Visíš v prázdne,
Len ruky tuho zomkneš kol vrcholca
A štíhla, hybká, trpezlivá breza
Začne ta spúšťať naspäť dolu k zemi
A na okamih letíš ... letíš ...

Tak sme oblamovali metličky z mladých, pružných briezok.

Iná vec je - brezová kôra. Nijaký strom neposkytoval ruským sedliakom a dlho predtým slovanským lesákom nič podobné brezovej kôre - kde by to aj nabrali! Ešte tak lipa, čo dáva všetko od lyka a kôry - zinky, rohože, ba aj krpce - by mohla zvolať na súde stromov: „A ja?!" No ustúpiť z cesty stromu, ako je lipa, nie je zas hanba.

Z lipového lyka sa dajú spraviť ľahké, no pevné nádoby, lykové latôčky vkladali obuvníci do piat, z lyka sa robievali dlhé úzke žliabky, v ktorých sa na Veľkú noc guľkali po zelenej lúke žiarivpestré vajcia.

Pripusťme teda, že oba stromy sú dobré. A predsa, keď sa staval dom, kládli do rohov zrubu na tehlové stĺpy široké pásy brezovej kôry, aby vlhkosť zo zeme prenikala k brvnám a spodné klady nehnili. A predsa všetky koše a košíky, s ktorými sa chodilo na jahody no aj nádoby, kde držali smotanu a v ktorých nosili kvas na pole a kde ešte aj dnes kdesi na Viatke či Suchone nakladajú do soli rýdziky - to všetko bolo z brezovej kôry. A vôbec, všetky tie rozličné pletené výrobky z brezovej kôry - košíky, v ktorých sa nosí na pole jedlo, soľničky, tabatierky, krčiažky, píšťalky, škatuľky... V oblasti Archangeľská dodnes prekvitá umelecká rezba do brezovej kôry. Predmety ozdobené touto rezbou sa dajú kúpiť aj v obchodných domoch, kde sa predávajú ruské suveníry.