Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Vladimír Solouchin
POĽOVAČKA NA HUBY
Vydané v roku: 1968

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22   23
  24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43

Časť: 12

Spomínam si na istý rok. Už piateho apríla bolo horúco ako v lete. Dennodenne dvadsaťpäť, dvadsaťosem stupňov. Sneh zmizol, akoby dlaňou plesol, voda sa vyparila, akoby dlaňou plesol, a najmenej s mesačným predstihom odkvitli v patričnom poradí všetky stromy. Ľudia tipovali, čo sa bude diať ďalej, aké bude leto. Jeden vravel, ešte bude mrznúť, iný prorokoval dajakú pohromu. Dvadsiateho prvého mája začalo mrholiť. Všetci sa potešili, lebo sucho už šlo na nervy nielen ľuďom, ale mohlo zničiť všetko na poliach. „Len nech prší," vraveli ľudia v prvý daždivý deň, „dva-tri dni treba, aby sa pôda poriadne napila." „Ej, či dobre napršalo," radovali sa ľudia na tretí deň, „teraz by sa už aj tá horúčava dala zniesť, všetko je umyté, nasiaknuté vlahou." „Napršalo riadne, hádam by už aj mohlo prestať," mohli ste počuť tak o týždeň, „všetko s mierou." „Kde sa len ten dážď berie," lamentovali o mesiac, „každučký deň, vo dne v noci sa cedí. Seno potuchlo, na poli sa nedá robiť."

Skrátka, pršalo do prvých mrazov. Dážď zničil seno na lúkách a nedovolil vyjsť ľuďom do poľa. Ani stroje sa ta nedostali, hneď uviazli v bahne všetkými kolesami. A vytiahnuť na pevnejšiu pôdu sa nedali, pretože také čosi nejestvovalo. Zapadnuté stroje vyrúbali sekerami začiatkom zimy, keď zem zamrzla.

Celé to leto mrholil teplý dážď. Sprvu sa ľudia pred ním schovávali, trčali doma, no potom sa žilo normálne v daždi, akoby ho ani nebolo. Konali v tomto prípade ako sliepky, lebo veď jestvujú presné znamenia, podľa ktorých sa dá predpokladať dĺžka dažďa: ak sa pred dažďom sliepky schovávajú, nebude dlho pršať. Ak chodia po vonku — po ceste, po zelenej lúke — akoby nič, bude liať dlho, pravdepodobne niekoľko dní.

Pamätám sa, nikto už ani nečakal, že prestane pršať: ľudia sa v daždi prplali v záhradách, chlapci chodili v daždi na ryby, v daždi sa zbierali huby.

Tráva stála dopoly vo vode. Do hory alebo k rieke sa dalo chodiť len naboso alebo v gumových čižmách, iná obuv bola nanič. Všetko chodilo zväčša bosé. A letné mesiace, jún, júl, sa míňali, nízke mraky vytvárali skleníkovú atmosféru. Zem sa dusila, parila.

Toto všetko rozprávam, lebo to leto sa mi vrylo do pamäti nielen pre tie vytrvalé teplé dažde, nielen pre pokazené sená a pohnite zbožie, ale aj pre hojnosť rýdzikov. Rýdziky rástli všade — aj tam, kde by vôbec rásť nemali. Kde v listnatom lese rástli dve borovičky alebo tri smrčky, aj tam vykukli rýdziky v to nezvyčajné leto.

Tie letné daždivé rýdziky boli v porovnaní s jesennými, zdravými, pokropenými studenou rosou, troška vodnaté, no predsa sme ich zbierali celé koše a smažili na panvici, ako sa huby smažievajú. Málokto si dovolí prepych spraviť z rýdzikov pokrm, preto vás možno bude zaujímať, že aj smažené predčia iné huby.

Teda, aj v letných mesiacoch sa môžu rýdziky vyskytnúť vo veľkom množstve. Nech. Ani to im nenaštrbí reputáciu výborných jesenných húb.

V polovici jesene, koncom septembra, v októbri, býva občas nádherné počasie. Bezvetrie. Ráno padá na trávu studená rosa, až pália nohy, alebo aj biela chrumkavá inovať. Každá byľ, každý list na zemi, slamka, pavučinka tu a tam našponovaná — všetko je posypané práškovým cukrom. No nebo je ako oko, je modré a hlboké, také, ako v lete nikdy nebýva. Slnko začne hriať v modrom povetrí a čoskoro tam, kde pod nohami družďala inovať, zjaví sa záplava kvapôčok rosy, toľkých ako vyberané brilianty. Vtedy je zarosená pavučina neobyčajne krásna.

Veľký umelec Boris Kuzmin mi daroval veľkú fotografiu pavučiny ovisnutej pod ťarchou kvapiek. Z fotografie sa nedá zistiť, kde sa vec udiala, v hore či v poli. No ak sa človek pozrie bližšie, vidí, že v kvapkách rosy sa odrážajú, pravda, hore nohami, tmavé smreky so špicatými vrcholkami. A hneď v duchu vidí mladý smrekový les v jase modrého neba, v iskrení studenej rosy a prehriaty slniečkom. Vtedy má vzduch, ako vravievame, cenu zlata. V prírode všetko dýcha čerstvotou, zdravím a čistotou.

A v tomto období, v ten zdravý jesenný čas, sa ukážu najlepšie, najtvrdšie, najborovejšie rýdziky. Tiež sú pokropené rosou, ba niektoré majú v jamôčke uprostred trochu krištáľovej vlahy.

Rýdziky, rovnako ako ich sprievodcovia v mladých borovicových horičkách, nerastú skoro nikdy po jednom, ale v skupinách, reťaziach. A v tom tkvie tajomstvo, prečo sa potom na tanieriku ocitnú hubičky tak neuveriteľne malé. Jasná vec, že takú hubičku by ste v tráve nikdy neobjavili. Keď však likvidujete rad húb, s veľkými prídu pod nôž aj drobné. V nižnonovgorodských alebo viatskych lesoch, kde je rýdzikov veľa, nakladajú ľudia rýdziky do fliaš. Vtip je v tom, že sa naložia len tie huby, ktoré sa prepchajú úzkym hrdlom fľaše. A vôbec, v severných končinách — napríklad vo Vologodskom kraji — najradšej nakladajú huby do malých i veľkých nádob vyrobených z brezovej kôry.

Neďaleko Viatky žije v dedinke Spaso-Talica nadaný fotograf — samouk Ivan Alexandrovič Krysov. Jeho fotografiu Chlieb každodenný — zátišie s pohárom mlieka, dvoma vajciami a kúskom chleba — uverejnil Ogoňok; hneď upútala pozornosť odborníkov aj čitateľov. Občas si s Ivanom Alexandrovičom píšem. Občas mi pošle balíček. Býva v ňom pohárik medu alebo nádobka s hubami. Na nádobke ceduľka s nápisom: „Dary zeme" a štyri výkričníky.

Takto som raz dostal za hŕbočku pravých viatskych rýdzikov. Rýdziky boli veľkosti šestáka, jeden ako druhý, čistučké, akoby práve prinesené z lesa.

No aj tak sme sa čudovali, prečo k tým nasoleným rýdzikom nepridal cesnak ani kôpor, ani ríbezľové listy, ani listy chrenu, ba ani chren sám, ani dubové listy, ani višňové — slovom nič z toho, čo sa pridáva k hubám, keď sa nakladajú do soli.

Sprvu sa nám tie rýdziky nepozdávali — nevoňali ako normálne do soli nakladané huby (teda cesnakom alebo kôprom). Koľko chvál sme počuli na viatske rýdziky a viatske nakladanie do soli, a Viatčania, prosím, to vôbec nevedia robiť. Dodnes im nedošlo, že sa majú pridávať rozličné vonné listy a prísady.

Ďalšia časť >>

Diskusia k uvedenej časti

portret

riri62 22.7.2005 00:00

Ako malý chlapec som túto knihu prečítal jedným dychom ...

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 22.7.2005 00:00

Ja už dvakrát kompletne a niektoré časti aj viackrát. Ku časti napr. o nástojkách sa vraciam pravidelne.

Reagovať na správu

portret

Patrik. 23.7.2005 00:00

V Rusku / Moskovskej oblasti / práve začala tá pravá hubárska horúčka.
Ako z tejto knižky. V stredu v MK vyšla mapa oblasti s výskytom hríbov.

Reagovať na správu

portret

elgo 24.7.2005 00:00

Už som dávno nečítal text od prvého do posledného slova. Teším sa na ďalšiu časť.

Reagovať na správu

portret

dari1 2.8.2005 00:00

Veľmi sa mi páči, nielen táto časť, ale i tie ostatné. Vďaka.

Reagovať na správu

portret

maroš atlasár 8.8.2005 00:00

Mal som túto knižku veľmi rád,ale niekto si ju požičal...
Odporúčam aj: Ján Majerník - Rastú!

Reagovať na správu

portret

bobineta atlasár, moderátor 10.9.2005 00:00

Je dobra aj tá ale Solouchin nema chybu ako i Tajomné huby od Škublu...

Reagovať na správu

portret

dari1 25.8.2005 00:00

Kniha je úžasná, díky, roland, za je prepis. Už ju zháňam v antikvariátoch, resp. kníhkupectvách.
Ale navrhovala by som diskusiu k celej knihe, nie k jednotlivým častiam.
Diky ešte raz.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 11.9.2005 00:00

Diskusia ku knihe je v podstate na prvej casti. Teda aspon zatial. Dakujem za pozitivny ohlas

Reagovať na správu

portret

paloH pokročilý 18.8.2007 18:53

je to nádhera! prečítal som to celé naraz a bez prestávky. Je to poézia v próze a velmi poučná kniha.Až ma mrzí,a hanbím sa,že plno hodnotných kníh uniklo mojej pozornosti, zrejme len pre ich ruský, resp.sovietsky pôvod.Dakujem pekne za krásny zážitok.Určite sa k tejto knihe vrátim aj, ale nielen kvôli "nastojkom"

Reagovať na správu

portret

zuzana30 20.10.2005 00:00

je to nádherné.....ďakujem za oživené spomienky z môjho detstva, keď som ešte s mojim otcom chodila do lesa na huby, dá sa tá kniha niekde kúpiť ?

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 24.10.2005 00:00

No kupit sa bude dat uz jedine v antikvariate. A na to treba mat poriadny kus stastia.

Reagovať na správu

portret

Máčik 14.9.2007 11:37

Hned po druhom-dúfam poslednom-republiky som napriek pôvodu knihu kúpil.Super,že som si ju mohol znova prečítať,stratila so totiž vo víre udalostí.Ale fakt,že v bývalej ZSSR dubákom chutil konský hnoj/časť 37,prvé odstavce/si viem vysvetliť len tak,že išlo o mičurinskú variantu z kolchozu Cervený pohraničník.

Reagovať na správu

portret

betha 2.8.2008 21:49

to je kniha, na ktoru som dlho cakala, dufam, ze ju zozeniem,

Reagovať na správu

portret

xlorak 31.7.2009 20:43

Je k dostaniu? A kde?

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 13.8.2009 11:44

vygooglil som to na nete v antikvariáte

Reagovať na správu

portret

maros_m 12.10.2009 12:23

nepreda mi niekto tuto knihu?

Reagovať na správu

portret

xlorak 16.10.2009 22:58

Už ju mám aj ja. Cez internetový antikvariát.

Reagovať na správu

portret

maros_m 19.10.2009 15:20

v ktorom antikvariate si ju kupil?

Reagovať na správu

portret

xlorak 24.10.2009 20:24

www.antikvariatshop.sk.
2,50 € kniha + 2,49 doprava až do domu.

Reagovať na správu

portret

jarokan pokročilý 21.10.2009 21:53

Náhodným výberom, som si z knihy prečítal časť 38, ktorá pojednáva o sile pečiarky/šampiónu, ktorá dokáže pri svojom raste vytlačiť asfalt na ulici. V auguste tohto roku som na Kováčskej ulici v Prešove pri totálnom suchu, našiel v dĺžke takmer 20 m lokalitu, kde sa pomedzi asfalt a kamenné obrubníky tlačili mladé i staršie pečiarky. Nie je to výmysel, v archíve výskytu húb /lokalita Prešov/ môžete nájsť príspevok Miša Gimu zo dňa 2.8.2009 a Jána Droppu zo dňa 3.9.2009. Keďže som bol po nedávnej oprerácii, nemohol som sa vrátiť a huby odfotiť, čo si myslím budem dlho vyčítať.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 26.10.2009 16:30

Jarino, u mojich rodičov v letnej kuchyni rástli pečiarky pravidelne dva roky po sebe, za dverami pekne z podlahy sa tlačili a veľké kúsky. Žiaľ, nenafotila som ich, tak čakám,že sa ten zázrak prírody zopakuje.

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:34

Tohle bylo k vidění v Praze na Václaváku.

Reagovať na správu

portret

Nufo 6.3.2010 14:10

Já som túto knižku dostal od kamaráta na prečítanie.Budem sa snažiť prehovoriť ho,aby mi ju predal alebo ako dobrému kamarátovi "daroval".Je perfektná!!!

Reagovať na správu

portret

fidodydo pokročilý 22.4.2010 23:24

ja som to čítal ako malý chlapec a bolo to krásne inšpirujúce čítanie

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:17

Je to skvělá knížka.Protože ji psal člověk který o daném tématu (houby) dost věděl,nemusel zastírat věci které dosud nejsou úplně jasné-třeba přenos potřebných látek myceliem mezi stromy,kdy se objeví plodnice hub a pod.

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.