Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Vladimír Solouchin
POĽOVAČKA NA HUBY
Vydané v roku: 1968

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22   23
  24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43

Časť: 4

Veru, prvé miesto medzi lesnými plodmi majú lesné jahody, a to nielen pre chuť, ale aj preto, že ľuďom osožia, ba majú liečivý účinok. Starý otec mojej ženy trpel na pečeň. Lekárske prostriedky už nepomáhali. Asi tak, ako nájde chorá mačka pudovo medzi lúčnymi bylinami presne tú, ktorú potrebuje, začali starého otca vábiť lesné jahody. Na celú jahodovú sezónu odcestoval na dedinu, ktorá sa aj patrične volá Jahodník a ktorá vraj hravo obháji svoje meno — lesné jahody sa tam zbierajú na vedrá. Za deň ich skonzumoval za kozák, ako v tom kraji volajú náš mliečnik. Mliečniky mávajú rozličnú veľkosť, treba si však predstaviť strednú veľkosť, teda mliečnik zhruba dvojlitrový. Nuž tak, dva litre denne v priebehu celej sezóny. Neviem, fakt, ako ich jedol, iba tak, či s mliekom, nalačno, či po obede, ale choroba mu prešla a viac sa nevrátila.

Prvá vlna lesných jahôd dozrieva na rúbaniskách, teda tam, kde bol prv borovicový alebo smrekový les a kde ho vyrúbali, ponechajúc len pne, z ktorých sa na slnku vytavujú medové, lepkavé kvapky aromatickej živice. A pri týchto pňoch zvyčajne rastú lesné jahody. A keďže je rúbanisko slnku prístupné, jahody na ňom dozrievajú najskôr, najmä ak je rúbanisko na svahu vŕška či úžľabiny a je obrátené na juh. Na výslní, ako by povedali u nás, tam jahody dozrievajú oveľa skôr ako v hore, kde sú poschovávané v hustej tráve a poraste.

Na rúbaniskách bývajú jahody menšie ako v hore, suchšie, tvrdšie, ale hádam sladšie. Niektoré rúbaniská už nezarastú, preto sa na nich rok čo rok dajú zbierať rané jahôdky. Na iných rúbaniskách naopak vyhúkne mládnik, najčastejšie briežky a osiky. Vyrazí tam aj tráva, a jahody suché, „rúbaniskové" sa zmenia na veľké, šťavnaté lesné.

Keď už sú rúbaniská vyzbierané a podupkané, treba sa vnoriť do hory. Pravda, tam jahody na každom kroku nerastú. Stáva sa, že pod hustým lesným porastom nerastie ani tráva, nieto jahody. Preto treba hľadať otvorené čistiny alebo preriedený les, kde slnečné lúče dopadajú na zem, čo aj precedené korunami stromov, lieštím alebo vysokou lesnou trávou. Na takých miestach v tráve dorastajú jahody, verte mi, veľké ako náprstok. Naliate, šťavnaté, chladivé sú o čosi kyslejšie ako ich príbuzné na vŕšku, ale keď ich zazriete, nevymenili by ste ich ani za sto iných.

Vždy treba mať so sebou veľkú „hlavnú" nádobu, čo by stála niekde bokom, a menšiu, povedzme, taký pollitrový hrnček. Hrnček treba priviazať na šnúrku, šnúrku otočiť okolo pása tak, aby sa hrnček hompáľal na bruchu, pričom ruky ostanú voľné. Jahoda neraz vypadne z ruky do lesnej, trávy. Prvý impulz býva zohnúť sa po ňu, zachrániť ju. Nerobte to - aj tak ju hneď v hustej tráve nenamaciate, a keď ju napokon zdvihnete, je popučená, dorezaná trávou a za ten čas by ste nazbierali aj zo desať ďalších. No aj tak vlastne neviem, v čom spočíva fortieľ, zaručujúci úspech. Človek sa ide potrhať, kostru si nepreťahuje, nerozptyľuje sa, a predsa ženička z dediny, čo zbiera jahody neďaleko, ich nazbiera dvakrát toľko.

O čosi neskôr ako lesné jahody dozrievajú lesné maliny, tiež veľká maškrta. U nás rastú zväčša v rokliach a na brehoch lesných potokov, kde práchnivejú vyvalené stromy. Maliny, dokonca aj záhradné, majú zo záhadných príčin rady spráchnivené, prehnité drevo. Rastú obyčajne s nejakými vysokými rastlinami, najradšej so žihľavou, ktorá len-len že maliny neprerastie; a keďže v roklinách býva bezvetrie ako v jame, sprievodným javom zberu malín býva dusivá horúčava, presiaknutá ťažkou vôňou mäty, túžobníka a už spomenutej žihľavy. U ktoréhosi básnika, tuším Prokofieva, mihol sa verš: „A bolo dusno ako v malinčí." Kto v živote zbieral maliny, pochopí výstižnosť tohto obrazu.

Keď ide človek na maliny, musí sa patrične obliecť, čiže tak, aby nemal holé ruky a holé nohy, inak nebude zbierať maliny, ale sa mordovať.

Lesné maliny sú v porovnaní so záhradnými drobučké, no podstatne voňavejšie a sladšie ako ich skrotené kamarátky. Práve preto chodia dedinčania — i keď majú exemplárne malinčiská v záhrade — na maliny do hory. Robia z nich výlučne džem, ktorý uchovávajú ako liek proti chorobe. Je známe, že pri chrípke, angíne a vôbec pri všetkých chorobách, ktorým sa na dedine napospol hovorí „prestydnutie", nepomáha nič lepšie ako malinový džem, pravda, najmä z lesných malín.

Keď pestujeme jahody, maliny, čučoriedky'" atď., zušľachťujeme ich; sú väčšie, meníme ich tak, ako je to výhodné pre nás. Záhradné jahody, tie, čo sa ich na trhu predávajú celé kopy, sú podstatne väčšie ako lesné. Myslím si, že jedna taká poriadna jahoda vydá za pätnásť až dvadsať lesných. Aj keď pri malinách nie je rozdiel až taký markantný, jedna malina zo záhrady vydá za päť až šesť tých z rokle. No čosi tej záhradnej ničím nenahradíme — stratenú lesnú slobodienku. A tak to nebýva len s lesnými plodmi. Hrdzavočierna líška, odchovaná na farme, nestojí ani polovicu toho, čo líška, zastrelená v tundre. Perly, dopestované v japonských umelých liahňach, i keď v mušliach, sa na svetových trhoch volajú japonskými perlami na rozdiel od obyčajných perál, od perál bez akýchkoľvek epitet.

Ďalšia časť >>

Diskusia k uvedenej časti

portret

riri62 22.7.2005 00:00

Ako malý chlapec som túto knihu prečítal jedným dychom ...

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 22.7.2005 00:00

Ja už dvakrát kompletne a niektoré časti aj viackrát. Ku časti napr. o nástojkách sa vraciam pravidelne.

Reagovať na správu

portret

Patrik. 23.7.2005 00:00

V Rusku / Moskovskej oblasti / práve začala tá pravá hubárska horúčka.
Ako z tejto knižky. V stredu v MK vyšla mapa oblasti s výskytom hríbov.

Reagovať na správu

portret

elgo 24.7.2005 00:00

Už som dávno nečítal text od prvého do posledného slova. Teším sa na ďalšiu časť.

Reagovať na správu

portret

dari1 2.8.2005 00:00

Veľmi sa mi páči, nielen táto časť, ale i tie ostatné. Vďaka.

Reagovať na správu

portret

maroš atlasár 8.8.2005 00:00

Mal som túto knižku veľmi rád,ale niekto si ju požičal...
Odporúčam aj: Ján Majerník - Rastú!

Reagovať na správu

portret

bobineta atlasár, moderátor 10.9.2005 00:00

Je dobra aj tá ale Solouchin nema chybu ako i Tajomné huby od Škublu...

Reagovať na správu

portret

dari1 25.8.2005 00:00

Kniha je úžasná, díky, roland, za je prepis. Už ju zháňam v antikvariátoch, resp. kníhkupectvách.
Ale navrhovala by som diskusiu k celej knihe, nie k jednotlivým častiam.
Diky ešte raz.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 11.9.2005 00:00

Diskusia ku knihe je v podstate na prvej casti. Teda aspon zatial. Dakujem za pozitivny ohlas

Reagovať na správu

portret

paloH pokročilý 18.8.2007 18:53

je to nádhera! prečítal som to celé naraz a bez prestávky. Je to poézia v próze a velmi poučná kniha.Až ma mrzí,a hanbím sa,že plno hodnotných kníh uniklo mojej pozornosti, zrejme len pre ich ruský, resp.sovietsky pôvod.Dakujem pekne za krásny zážitok.Určite sa k tejto knihe vrátim aj, ale nielen kvôli "nastojkom"

Reagovať na správu

portret

zuzana30 20.10.2005 00:00

je to nádherné.....ďakujem za oživené spomienky z môjho detstva, keď som ešte s mojim otcom chodila do lesa na huby, dá sa tá kniha niekde kúpiť ?

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 24.10.2005 00:00

No kupit sa bude dat uz jedine v antikvariate. A na to treba mat poriadny kus stastia.

Reagovať na správu

portret

Máčik 14.9.2007 11:37

Hned po druhom-dúfam poslednom-republiky som napriek pôvodu knihu kúpil.Super,že som si ju mohol znova prečítať,stratila so totiž vo víre udalostí.Ale fakt,že v bývalej ZSSR dubákom chutil konský hnoj/časť 37,prvé odstavce/si viem vysvetliť len tak,že išlo o mičurinskú variantu z kolchozu Cervený pohraničník.

Reagovať na správu

portret

betha 2.8.2008 21:49

to je kniha, na ktoru som dlho cakala, dufam, ze ju zozeniem,

Reagovať na správu

portret

xlorak 31.7.2009 20:43

Je k dostaniu? A kde?

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 13.8.2009 11:44

vygooglil som to na nete v antikvariáte

Reagovať na správu

portret

maros_m 12.10.2009 12:23

nepreda mi niekto tuto knihu?

Reagovať na správu

portret

xlorak 16.10.2009 22:58

Už ju mám aj ja. Cez internetový antikvariát.

Reagovať na správu

portret

maros_m 19.10.2009 15:20

v ktorom antikvariate si ju kupil?

Reagovať na správu

portret

xlorak 24.10.2009 20:24

www.antikvariatshop.sk.
2,50 € kniha + 2,49 doprava až do domu.

Reagovať na správu

portret

jarokan pokročilý 21.10.2009 21:53

Náhodným výberom, som si z knihy prečítal časť 38, ktorá pojednáva o sile pečiarky/šampiónu, ktorá dokáže pri svojom raste vytlačiť asfalt na ulici. V auguste tohto roku som na Kováčskej ulici v Prešove pri totálnom suchu, našiel v dĺžke takmer 20 m lokalitu, kde sa pomedzi asfalt a kamenné obrubníky tlačili mladé i staršie pečiarky. Nie je to výmysel, v archíve výskytu húb /lokalita Prešov/ môžete nájsť príspevok Miša Gimu zo dňa 2.8.2009 a Jána Droppu zo dňa 3.9.2009. Keďže som bol po nedávnej oprerácii, nemohol som sa vrátiť a huby odfotiť, čo si myslím budem dlho vyčítať.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 26.10.2009 16:30

Jarino, u mojich rodičov v letnej kuchyni rástli pečiarky pravidelne dva roky po sebe, za dverami pekne z podlahy sa tlačili a veľké kúsky. Žiaľ, nenafotila som ich, tak čakám,že sa ten zázrak prírody zopakuje.

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:34

Tohle bylo k vidění v Praze na Václaváku.

Reagovať na správu

portret

Nufo 6.3.2010 14:10

Já som túto knižku dostal od kamaráta na prečítanie.Budem sa snažiť prehovoriť ho,aby mi ju predal alebo ako dobrému kamarátovi "daroval".Je perfektná!!!

Reagovať na správu

portret

fidodydo pokročilý 22.4.2010 23:24

ja som to čítal ako malý chlapec a bolo to krásne inšpirujúce čítanie

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:17

Je to skvělá knížka.Protože ji psal člověk který o daném tématu (houby) dost věděl,nemusel zastírat věci které dosud nejsou úplně jasné-třeba přenos potřebných látek myceliem mezi stromy,kdy se objeví plodnice hub a pod.

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.