Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Vladimír Solouchin
POĽOVAČKA NA HUBY
Vydané v roku: 1968

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21   22   23
  24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43

Časť: 11

Už z diaľky sme videli, že sa čosi pred borovičkami v tráve žltne ako roztrúsené jesenné lístie. Kde by sa však vzalo jesenné lístie začiatkom júna? Hádam to nie je lístie, ale huby.

A fakt — masliaky akoby ruka v ruke tancovali v polkruhu pri borovičke. Jeden sa ohýbal napravo, druhý naľavo ako v divom tanci, iné čupeli, ďalšie zas vo výskoku zmeraveli na špičkách. Mrzuté bolo, že boli kúštik nad normu. Radšej mohli byť menšie, zdravšie. Tieto tu už iste všetky nahlodali červy. Čo sa dá očakávať od huby, vidieť hneď podľa veľkosti, hoci nás niekedy aj príjemne prekvapí. Dosť skepticky odrežete napríklad dubák, a on vám je tvrdý, ťažký ako bravčová masť a ani troška červavý.

Všetky naše masliaky boli toľké ako polovica tanierika spod čajovej šálky, žlté, svetložlté, sem-tam tmavohnedé a s bielou blankou naspodku. A na náš údiv boli všetky do jedného mladé, zdravé, nečervavé. Našli sa aj menšie, našli sa aj toľké ako spomenutý tanierik, no všetky boli dobré.

Najprv sme ich zrezávali postojačky, potom sme si kľakli, dobre že nie ľahli, a tak sme sa plazili z miesta na miesto. V živote som nevidel toľko masliakov. A zaberali veľa miesta — bodaj by nie pri ich veľkosti. Náš košisko bol raz-dva plný, a to sme nespracovali ani päť borovíc. A stromov tu nebolo na desiatky, ale na stovky. Museli sme vysypať huby do trávy. Kôš za košom, kopa rastie, no húb v lese neubúda. Mojej partnerke zrazu klesli ruky spolu s vyštrbeným nožom z príboru.

— Počuj, ak každý deň nazbierame toľkoto húb, čo s nimi?!
— Vieš predsa, čo mama rozpráva o rýdzikoch v panských smrčkoch.
— Že či. Tvoj otec prišiel za ňou na koni a s košinou.
— Správne. Odohralo sa to pred šesťdesiatimi rokmi. Už vidím, ako budeš rozprávať pravnukom, šušlať bezzubými ústami: „Pamätám ša ako dnes, šli šme do hory na huby ... neviem, či to bolo šesťdesiatom alebo šesťdesiatom piatom, možno aj skôr, no určite to bolo po Veľkej vlasteneckej vojne, lebo šom už bola vydatá ..."

Zasmiali sme sa a znova sa pustili do masliakov, no vtom sa už celkom zotmelo. Áno, bol to taký deň, aký sa pritrafí len raz v živote a na aký človek spomína, nech by koľko rokov odvtedy prešlo.

Ani Holúbka ani košinu sme na bydle nemali. Museli sme zohnať auto a tak ísť po korisť. Dokopy sme vtedy nazbierali tak za pol druha hodiny dvanásť vedier masliakov. Doma sme ich vysypali v pitvore na zem, urovnali do tenkej vrstvy a za horúca sme ich začali triediť. Ruskú pec, kde by sa bola odrazu dala vysušiť polovica masliakov, sme v rámci renovácie domu zrušili. Museli sme teda ukázať, čo vieme, na platni, v rúre, ba aj v remoske určenej na pečenie koláčov. Vec napredovala pomaly. Bolo už jasné, že túto várku húb nestihneme posušiť — začnú hniť, znehodnotia sa.

Súčasne sme vyberali maličké, tvrdšie, a kládli ich do veľkého hrnca, tie sme mienili naložiť do octu. Dva dni sme horúčkovité korisť spracúvali. Čo sme stihli, to sme stihli. Ostatné napučali, rozprskli sa, zliali dokopy, prilepili k novinám rozloženým na zemi.

O dva dni sme — nie pre huby, ale zo zvedavosti — zašli medzi naše borovičky a skameneli od údivu. Akoby všetko, čo sme pred dvoma dňami videli, bol iba sen, rozprávka. Horička bola ako vymetená. Normálny človek by nikdy neuveril, že len pred dvoma dňami... No aj my sami sme akosi zapochybovali, lež doma boli jasné dôkazy o tom malom hubovom zázraku.

Moja predpoveď sa spĺňa. Žena v spoločnosti občas rozpráva: „Už sa nepamätám, v ktorom roku to bolo, skrátka asi tak pred piatimi rokmi sme raz zašli do mladej boroviny ... Zbierali sme masliaky asi tak pol druhej hodiny... A predstavte si, že sme museli do dediny skočiť po auto ... 0 dvanástej v noci..."

A čas plynie a pomaly sa aj nám zdá tá historka, čo sme zažili v istý júnový podvečer, čoraz neskutočnejšia.

V kapitole o masliakoch som napísal, že borovica si okupovala tri najlepšie druhy húb zo všetkých, čo sa na zemeguli vyskytujú. Teda aspoň o dvoch z nich sa dá s istotou povedať, že sú najlepšie z najlepších. Ba čo viac, ťažko povedať, ktorý z tých dvoch je lepší. Podaktorí tvrdia, že darmo, dubák je kráľom húb. Prosím, nemám nič proti tomu, ale v kútiku duše na prvé miesto kladiem rýdzik, či už borový alebo sosnový.

Ak mám o ňom hovoriť, musím spomenúť zase len tie mladé borovičky či trávnaté čistinky v starších borových lesoch, kde rastú masliaky (bôrovce). Sú to akési huby-družice. Tam, kde v júni, v júli, v auguste zbiera človek tvrdé masliaky, môže v septembri a v októbri hľadať rýdziky zdravé ani mladá mrkva.

Rýdzik borový, rýdzik veľký ako tanierik, rýdzik ako kopejka, rýdzik, na priereze ktorého hojne vymoká jasnooranžové mlieko, rýdzik, čo ako pomaranč vykúka zo zelene trávy či machu, rýdzik nasolený, rýdzik vologodský, rýdzik viatsky, rýdzik, ktorý je rýdzi ako zlato alebo pravda, rýdzik ... vlastne, stačí povedať rýdzik — načo toľko slov.

Mimochodom, ak je reč o rýdzikoch nakladaných v octe alebo soli, málokedy poviete iba „rýdzik". Ba neviem si predstaviť, že by ktosi komusi povedal: „Príď, mám doma úžasné rýdziky!" Myslím si, že pri týchto hubách sa bez zdrobneniny nezaobídeme. „Len Príď, mám doma fantastické rýdzičky," a hneď to znie nenútenejšie, srdečnejšie.

Rýdzik je pravá jesenná huba. A predsa ho môžete nájsť už v júni a zbierať celé leto, všetko závisí od toho, aké bude.

Ďalšia časť >>

Diskusia k uvedenej časti

portret

riri62 22.7.2005 00:00

Ako malý chlapec som túto knihu prečítal jedným dychom ...

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 22.7.2005 00:00

Ja už dvakrát kompletne a niektoré časti aj viackrát. Ku časti napr. o nástojkách sa vraciam pravidelne.

Reagovať na správu

portret

Patrik. 23.7.2005 00:00

V Rusku / Moskovskej oblasti / práve začala tá pravá hubárska horúčka.
Ako z tejto knižky. V stredu v MK vyšla mapa oblasti s výskytom hríbov.

Reagovať na správu

portret

elgo 24.7.2005 00:00

Už som dávno nečítal text od prvého do posledného slova. Teším sa na ďalšiu časť.

Reagovať na správu

portret

dari1 2.8.2005 00:00

Veľmi sa mi páči, nielen táto časť, ale i tie ostatné. Vďaka.

Reagovať na správu

portret

maroš atlasár 8.8.2005 00:00

Mal som túto knižku veľmi rád,ale niekto si ju požičal...
Odporúčam aj: Ján Majerník - Rastú!

Reagovať na správu

portret

bobineta atlasár, moderátor 10.9.2005 00:00

Je dobra aj tá ale Solouchin nema chybu ako i Tajomné huby od Škublu...

Reagovať na správu

portret

dari1 25.8.2005 00:00

Kniha je úžasná, díky, roland, za je prepis. Už ju zháňam v antikvariátoch, resp. kníhkupectvách.
Ale navrhovala by som diskusiu k celej knihe, nie k jednotlivým častiam.
Diky ešte raz.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 11.9.2005 00:00

Diskusia ku knihe je v podstate na prvej casti. Teda aspon zatial. Dakujem za pozitivny ohlas

Reagovať na správu

portret

paloH pokročilý 18.8.2007 18:53

je to nádhera! prečítal som to celé naraz a bez prestávky. Je to poézia v próze a velmi poučná kniha.Až ma mrzí,a hanbím sa,že plno hodnotných kníh uniklo mojej pozornosti, zrejme len pre ich ruský, resp.sovietsky pôvod.Dakujem pekne za krásny zážitok.Určite sa k tejto knihe vrátim aj, ale nielen kvôli "nastojkom"

Reagovať na správu

portret

zuzana30 20.10.2005 00:00

je to nádherné.....ďakujem za oživené spomienky z môjho detstva, keď som ešte s mojim otcom chodila do lesa na huby, dá sa tá kniha niekde kúpiť ?

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 24.10.2005 00:00

No kupit sa bude dat uz jedine v antikvariate. A na to treba mat poriadny kus stastia.

Reagovať na správu

portret

Máčik 14.9.2007 11:37

Hned po druhom-dúfam poslednom-republiky som napriek pôvodu knihu kúpil.Super,že som si ju mohol znova prečítať,stratila so totiž vo víre udalostí.Ale fakt,že v bývalej ZSSR dubákom chutil konský hnoj/časť 37,prvé odstavce/si viem vysvetliť len tak,že išlo o mičurinskú variantu z kolchozu Cervený pohraničník.

Reagovať na správu

portret

betha 2.8.2008 21:49

to je kniha, na ktoru som dlho cakala, dufam, ze ju zozeniem,

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 15.7.2009 20:57

dnes mi prišla poštou už sa teším až ju zajtra prečítam

Reagovať na správu

portret

xlorak 31.7.2009 20:43

Je k dostaniu? A kde?

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 13.8.2009 11:44

vygooglil som to na nete v antikvariáte

Reagovať na správu

portret

maros_m 12.10.2009 12:23

nepreda mi niekto tuto knihu?

Reagovať na správu

portret

xlorak 16.10.2009 22:58

Už ju mám aj ja. Cez internetový antikvariát.

Reagovať na správu

portret

maros_m 19.10.2009 15:20

v ktorom antikvariate si ju kupil?

Reagovať na správu

portret

xlorak 24.10.2009 20:24

www.antikvariatshop.sk.
2,50 € kniha + 2,49 doprava až do domu.

Reagovať na správu

portret

jarokan pokročilý 21.10.2009 21:53

Náhodným výberom, som si z knihy prečítal časť 38, ktorá pojednáva o sile pečiarky/šampiónu, ktorá dokáže pri svojom raste vytlačiť asfalt na ulici. V auguste tohto roku som na Kováčskej ulici v Prešove pri totálnom suchu, našiel v dĺžke takmer 20 m lokalitu, kde sa pomedzi asfalt a kamenné obrubníky tlačili mladé i staršie pečiarky. Nie je to výmysel, v archíve výskytu húb /lokalita Prešov/ môžete nájsť príspevok Miša Gimu zo dňa 2.8.2009 a Jána Droppu zo dňa 3.9.2009. Keďže som bol po nedávnej oprerácii, nemohol som sa vrátiť a huby odfotiť, čo si myslím budem dlho vyčítať.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 26.10.2009 16:30

Jarino, u mojich rodičov v letnej kuchyni rástli pečiarky pravidelne dva roky po sebe, za dverami pekne z podlahy sa tlačili a veľké kúsky. Žiaľ, nenafotila som ich, tak čakám,že sa ten zázrak prírody zopakuje.

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:34

Tohle bylo k vidění v Praze na Václaváku.

Reagovať na správu

portret

Nufo 6.3.2010 14:10

Já som túto knižku dostal od kamaráta na prečítanie.Budem sa snažiť prehovoriť ho,aby mi ju predal alebo ako dobrému kamarátovi "daroval".Je perfektná!!!

Reagovať na správu

portret

fidodydo pokročilý 22.4.2010 23:24

ja som to čítal ako malý chlapec a bolo to krásne inšpirujúce čítanie

Reagovať na správu

portret

milouš 20.11.2010 16:17

Je to skvělá knížka.Protože ji psal člověk který o daném tématu (houby) dost věděl,nemusel zastírat věci které dosud nejsou úplně jasné-třeba přenos potřebných látek myceliem mezi stromy,kdy se objeví plodnice hub a pod.

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.