Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Ján Majerník
A predsa ... rastú!
Vydané v roku: 1998

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18
  19   20   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34

Časť: 27

S KÝM CHODIŤ NA HUBY

Na huby môžete chodiť s kýmkoľvek.

Pravda, už sme spomínali, že skutočný hubár po lese chodí najradšej sám. Je to vynikajúca príležitosť osamieť v prepchatom svete; takú chvíľu pre seba potrebuje každý. Nič a nik vás nevyrušuje, môžete sa najlepšie sústrediť na vnímanie lesa, sústrediť sa na hľadanie húb a i sám na seba. Napokon - hubár v lese nie je nikdy sám: uprostred lesného života sa nemožno cítiť osamoteným.

Na huby sa, pravda, môžete vybrať aj s osobným nepriateľom, s ľuďmi nepríjemnými, rozčuľujúcimi. Pohoda pokojného lesa vari prispeje k náprave vašich vzťahov, jeho čistota ovplyvní aj vás, dá vám možnosť zhovárať sa o veciach, ktoré zbližujú, vyjasniť si vzťahy.

S notorickými závistlivcami sa však na huby chodiť neoplatí. Ani s takými, čo chcú iných vo všetkom pretromfnúť. V prvom prípade budú s netajenou zlosťou závidieť každú peknú hubu vám, v druhom - ak takisto nedokážu skryť svoje chválenkárstvo - vás znechutia a vrátite sa domov otrávenejší, než ste šli do lesa.

Dobre sa chodí na huby s príjemnou partnerkou, ak má, pravdaže, naozaj záujem ich hľadať. Partnerka, ktorú radi berieme do lesa, musí mať turistické sklony a snahu znášať s vami zlé i dobré - predierať sa húštinami, byť vytrvalou, nebáť sa dažďa a má byť schopná tešiť sa z húb. Nič nie je otravnejšie ako partnerka, ktorá dáva celou cestou najavo, že ju hubárenie nebaví a celú námahu podstupuje vlastne len kvôli vám.

Nie je príliš vhodné chodiť na huby s nadriadeným šéfom, ktorý sa pokúša nasilu robiť múdrym a vnucuje vám svoj názor na jednotlivé huby. Taký predstavený máva okrem toho tendenciu rozhovoriť sa o pracovisku, o spolupracovníkoch a vyzvedať sa na súkromie i náladu podriadených. Okrem toho si môže vašu prípadnú prevahu v tejto oblasti kompenzovať na pracovisku. A ak sa spolupracovníci dozvedia, že ste boli so Šéfom na hubách, ľahko stratíte aj ich dôveru.

Chodiť na huby s podriadeným môže a nemusí mať výhody. Aj to závisí od charakteru. Podriadení majú tendenciu pôsobiť v lese ako cvičené psy alebo ošípané pri hľadaní hľuzoviek robiť všetko za vás, upozorňovať vás na huby, alebo vás k nim aspoň nenápadne privádzať, robiť sa, že ich nevidia, a potom vám nemiestne lichotiť a preceňovať vaše schopnosti. To môže zhubne vplývať i na vašu vlastnú mienku o sebe a na sebakritickosť, a napokon: celkom ináč sa budú o vašich schopnostiach vyjadrovať na pracovisku, o tom buďte presvedčení.

S cudzou manželkou chodiť na huby je riziko. S vlastnou menšie, ale neodporúča sa to robiť pričasto, ak len nie je rovnako vášnivá hubárka ako vy. Musíte mať z pekla šťastie, ak máte takú manželku - vydržíte s ňou aj okrem húb zrejme na celý život. Občas stretávam v lese také dvojice starších ľudí a pripadajú mi ako čerství milenci - neraz sa vedú za ruky...

Raz som sa vybral na huby s dvoma známymi slovenskými satirikmi. Jeden rád huby zbiera, druhý ich radšej jedáva. Bola neskorá jeseň a po nociach už primŕzalo, ale v dubinách ešte rástli bedle aj iné huby. Nazbierali sme zopár bediel, pôvabníc fialových, strmuliek inovaťových a suchohríbov plstnatých. Odrazu sa obloha zatiahla a spustili sa husté biele vločky. Po chvíli už všetko pokrývala hrubá vrstva snehu. Z lesa sme kráčali bielou zasneženou krajinou, a sami ako snehuliaci uprostred zimy - plné koše húb v tejto situácii vyzerali naozaj komicky.

Nuž ale to sa iste prihodí len vtedy, ak idete na huby so satirikmi...


HUBÁRSKE SÚŤAŽE

Hubárske súťaže sa konajú v každom lese a vždy, keď čosi rastie. Nik ich nevyhlasuje, ale len čo sa do lesa vyberie väčšia (t.j. dvaja a viac) partia, okamžite sa začne súťažiť- už počas zberu si jeden druhému nazerajú do košíkov a usilujú sa navzájom pretromfnúť v počte, množstve, druhu a kráse nájdených húb. Aj keď hubárčite sám, neraz stretnete osamelého hubára a už nevdojak porovnávate jeho úlovok so svojím. Nehovoriac o závere hubačky, keď sa viacero hubárov postretá v krčmičke, aby sa občerstvili.

Takpovediac - na hubačke súťaží každý s každým a neustále.

Okrem toho však existujú aj viac-menej „oficiálne" súťaže v zbere húb. Takúto súťaž raz vyhlásil medzi svojimi priateľmi Slavo Hagara, autor krásnych fotografických atlasov húb.

Pozval zopár ľudí do „svojho" terénu neďaleko Bystričky pri Martine. Terén dokonale pozná, má odtiaľ nafotografovaných množstvo húb. Zdalo sa, že využije výhodu domáceho prostredia.

Celkom nevyužil. V počte nájdených druhov áno, ale po celý čas sme sa urputne ruvali o najväčší počet nazbieraných dubákov. Chvíľu viedol on, chvíľu ja. V tejto disciplíne sa súťaž skončila nerozhodne 5:5.

Dlho ho to mrzelo.

Na oplátku som ho pozval do záhorských lesov v okolí Adamova. Prišlo aj zopár bratislavských priateľov a súťaž sa začala. Vtedy sa ukázala kvalita hubárov. Súťaž by bola už-už vyhrala moja priateľka, mladá hubárka, ibaže ja som - z hostiteľskej zdvorilosti - Slavovi Hagarovi nenápadne poukazoval tie najlepšie miesta, poskytnúc mu tak určitú výhodu v neznámom teréne. Pravdaže, našiel veľa krásnych húb - aj si ich vyfotografoval, vrátane tých najzaujímavejších nálezov iných súťažiacich. Ja som vyhrať nemohol - po celý čas som musel v lese sledovať tú hŕstku nedisciplinovaných hubárov, obiehať ich a dbať, aby sa v lese nepotratili, pretože lesy sú to rozsiahle a viacerí boli v tom teréne po prvý raz. Len málo času mi zostávalo na hľadanie húb. Ale zato sa potom Slavo Hagara dlho vystatoval, ako ma porazil „na vlastnom ihrisku"! Nevďačník! Týmto slovom by som však zmienku o Slavovi Hagarovi nerád ukončil, pretože je to mimoriadne vzdelaný hubár a náš vari najlepší fotograf húb! Aj keď, pravdaže, nevdačník!

Ďalšia časť >>

Uverejnené so súhlasom autora.

Diskusia k uvedenej časti

portret

2xM 15.8.2006 00:00

číta sa to veľmi dobré

Reagovať na správu

portret

vemka 4.9.2006 00:00

Veľmi zaujímavé čítanie a poučné.

Reagovať na správu

portret

summi 25.9.2006 00:00

čím ďalej, tým lepšie.

Reagovať na správu

portret

zuzana30 10.10.2006 09:23

je to dobré, veľmi, teším sa na ďalšie časti

Reagovať na správu

portret

Viťko 30.10.2006 17:45

Pri každom pokračovaní čítam všetko od začiatku. Je to nielen zábavné ale aj poučné. Ďakujem a teším sa na pokračovanie.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 4.11.2006 17:21

Ano, pan Majerník to krasne napisal. Pise mu to.

Reagovať na správu

portret

peter_p 16.1.2007 15:06

Vyjde to aj tlačou? Kúúúúúúúúúúúúúpim!

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 20.1.2007 12:54

Ono uz vyslo, dokonca vo viacerych vydaniach. Toto je verzia, ktoru vydalo Vydavatelstvo Tympanon v roku 1998.

Reagovať na správu

portret

Vojto PN 11.4.2007 22:16

túto šikovnú knižku mám a je to netradičné ale o to zaujímavejšie čítanie

Reagovať na správu

portret

sibyla pokročilý 12.2.2007 08:24

Pán Majerník pripravuje štvrté vydanie svojej knižky o hubách a hubároch. Držte palce, aby zohnal vydavateľa, lebo to je skutočný problém.
Ak by ste mali záujem vyjadriť svoj názor na knižku osobnejšie, prípadne ho povzbudiť v jeho úsilí, môžete písať na moju mailovú adresu [email protected].

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 26.4.2007 20:50

Ahoj Bozka,

nevies ci pan Majernik dostal tricko a list? To uz bol druhy pokus, tak dufam ze ano. Lebo ta nasa posta to je hruza.

Reagovať na správu

portret

steasy 8.12.2007 19:57

Vyborne, tesim sa. Prave som si knizku objednala, tak sa tesim, ako ju budem citat v toni lesa, vzdy, ked ma hubacka ukona. Vzdy je dobre, ked sa odborna tema poda lahsim popularno-naucnym stylom a spristupni sa tak sirsej verejnosti.

Reagovať na správu

portret

MIHALNICA 13.12.2007 23:54

Pozdravujem pána Majerníka. Stretnutie s ním ma konečne primälo sa začítať..a neľutujem.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 6.5.2008 19:05

Knihu som si v piatok objednala, dnes ráno som si ju prevzala na pošte a teraz popoludní celú prečítala. Cítila som vždy, že patrím k hubárom... ďakujem autorovi pánovi Majerníkovi, že po prečítaní knižky som ešte viac hubárkou ako predtým.

Reagovať na správu

portret

lošák 17.6.2008 20:26

U nás na Moravě jsem knihu p.Majerníka neviděl.Dnews jsem si přečetl jedním dechem na PC.Super.Až pojedu na hřiby k Vám snad ji v Cadci koupím.

Reagovať na správu

portret

zelhub 4.9.2008 13:09

Prednedávnom som túto útlu,ale milú knižôčku dočítal.V mnohých kapitolách sa nájde hádam každý hubár,ako keby podobné príbehy zažil on sám,o stratených...,o hubárskom radare...,podobný príbeh o podhríbe som zažil,len s iným koncom.Veľmi osviežujúce čítanie,hlavne keď nerastú.Škoda,že je takejto literatúry málo,vďaka za ňu pán Majerník.

Reagovať na správu

portret

rufuss pokročilý 13.2.2009 23:38

Prave dnes som dostala tuto knihu od p. Míču (mirado) vydanu v roku 1980 a precitala som ju takpovediac jednym dychom.... super knizocka

Reagovať na správu

portret

Palinkáč 18.6.2009 21:19

Dnes som knižku od pána Majerníka prečítal na jeden šup. Veľmi inšpirujúca....

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.