Čítanie na pokračovanie

HUBÁRSKE TRPKOSTI

Na inom mieste tvrdím, že huby zbližujú ľudí a upevňujú medziľudské vzťahy. Nie iba nad plným košíkom, či ešte prv, v lese, ale potom, pri chutnom jedle. Huby sú vďačnou témou rozhovoru pri rozličných príležitostiach, nie iba ak už reč viazne a prichádza chvíľa hovoriť o počasí. Nech by sa už spoločnosť skladala z ľudí akejkoľvek profesie, vždy sa v nej nájdu hubári menej či viac vášniví, zároveň ľudia, tvrdiaci o sebe, že huby síce radi konzumujú, ale nedokážu ich nájsť prv, než sa o ne potknú. Takmer zbytočne by ste však hľadali ľudí, ktorým sú huby celkom ľahostajné aj strach pred nimi je istou formou vzťahu k ním. Poznám ľudí, a patrím medzi nich, ktorí ak v sezóne cestujú na služobné a podobné cesty, nezabúdajú si zaplánovať aj malé odskočenie do lesa. V kufri auta majú vždy pripravený košík, vhodnú obuv a vo vrecku nožík.

Raz ma do Herlian pozvala televízia nakrúcať čosi o hubách. Nejde o to, že gejzír vytryskol práve v okamihu, keď sme tam prišli, čím privítal nového návštevníka, ide o to, že štáb, aby všetko zabezpečil a nič neponechal náhode, pred mojím príchodom nakúpil huby na košickom trhu. To sa ma dotklo! Pozvú ma, človeka považovaného aspoň zopár ľuďmi za skvelého hubára a oni nesú huby do lesa! Uvidiac to, pobúrený som schytil kôš, zatiahol produkčnú, ktorá tolkú nehospodárnosť (ak to nechcem nazvať nedôverou voči mne!) mala na svedomí, pár krokov od nakrúcania do lesa a o desať minút sme z neho vychádzali s plným košom krásnych suchohríbov plstnatých! Keď ma viezli nazad do Košíc, prechádzali sme fantastickými terénmi, v ktorých som tušil krásne kremenáče ibaže márne boli moje náznaky, aby sme len na chvíľočku zastali, že si po ne odskočím! Nepochodil som, najmä produkčná bola neúprosná. Nuž čo, nech si večne kupuje huby na trhu!

A zasa v inom meste, vo Zvolene, kde som mal dva dni prácu, naisto mi sľúbil kamarát, že osloví známeho hubára, aby ma vzal ráno do lesa. Niežeby som sa bál ísť sám do neznámeho terénu, ibaže času nebolo až toľko, aby som v ňom mohol nájsť tie ozajstné hubové miesta, to vždy chvíľu trvá. Pre istotu som sa poistil aj u peknej mladej dámy aj ona mi sľúbila, že zorganizuje malú partiu, aby sme sa ráno mohli vybrať do lesa.

V tom čase blízko Bratislavy ani na Záhorí huby nerástli zato televízia, rozhlas i noviny boli plné správ o tom, aké rekordy zberači prekonávajú práve v okolí Zvolena. Preto som si vzal aj veľký kôš, vhodné oblečenie, obuv a s veľkým očakávaním som sa na tú služobnú cestu poberal.

Ibaže tušil som správne... Kamarát sa ráno nezjavil a mladá dáma... Škoda hovoriť! Ešte večer mi v bare sľubovala všetko, to značí rannú vychádzku za hubami, pred polnocou ju však upútal akýsi nehubársky typ, s ktorým pretancovala noc do včasného letného svitania a ja som, zradený, osamel opustený v rannom meste. Kamarát načisto zmizol, pekná dáma prišla neskoro do práce, ja som si vzal košík, prehlásiac, že sa čudujem Štúrovi, že sa za také mesto nechal zvoliť za poslanca do uhorského snemu a pobral som sa na stanicu. Na stanici som, ako inak, stretol sekretárku z redakcie, kde som kedysi pracoval: šla z Donoval a z dvoch košov jej dubáky priam kypeli. „To som dnes ráno pred odchodom vošla len na chvíľu do lesa pri chate!" dorážala ma.

To však osudu ešte nestačilo! Na jednom mieste sa medzi Hronom a svahmi trať približuje tesne k ceste. Nežičiace mi neznáme tajomné sily zastavili vlak medzi stanicami práve na tom mieste, aby som sa chvíľu z okna mohol pozerať, ako pár metrov predomnou nakladajú do otvoreného kufra na aute plné zeleninové prepravky práve nazbieraných dubákov!

Vlak postál práve na taký čas, aký podľa mienky tých neznámych, tajomných, mne nežičiacich síl mal stačiť, aby príhoda zanechala vo mne ako vidíte trvalé stopy. Potom sa bystro pohol, unášajúc ma už podľa cestovného poriadku smerom k záhoráckym terénom, kde práve nebolo po hubách ani chýru.

S kamarátom i tou peknou dámou som sa po čase udobril, hádam aj ten Štúr spravil dobre, iba v tom úzkom priestore medzi Hronom a svahmi kopcov mi to príde vždy na um a zabudnem na príhodu až v krčmičke Nezabúdka.