Čítanie na pokračovanie

HUBÁRSKA ETIKA

Najradšej chodím na huby sám. Nikým a ničím nerušený môžem vychutnávať les a pôžitok z húb. Na takýchto potulkách stretávam podobných osamelých hubárov i celé skupinky. Niet väčšej hrôzy, aká môže hubára v lese stretnúť, než mnohodetná rodinka, ktorá sa vysype z auta, nahrnie sa do lesa a na kilometre ďaleko počuť jej pokrikovanie a vyvolávanie. Takí ľudia urobia rojnicu, prečešú les a zostane po nich spúšť ledabolo pohádzané odrezky, rozkopané jedovaté i jedlé huby. Lesná zver, ktorú môže osamelý hubár pozorovať z bezprostrednej blízkosti, sa po takejto návšteve rozuteká zachráň sa, kto môžeš! Ak je les nie dosť rozľahlý alebo ho stihli prechodiť celý, môžete sa radšej pobrať na iné miesto.

Stretnúť osamelého hubára to je iné! Blúdi lesom potichu, div sa s ním nezrazíte, zbadáte ho až v poslednej chvíli. Ak nemáte ani jeden chuť do debaty, mlčky sa miniete. V inom prípade sa zastavíte na pár slov, pohľad do koša a zdvorilostnú frázu. Nie je vhodné vypytovať sa, kde čo našiel jednak vám nepovie, jednak sa podceňujete sami. Uznanie však poteší. No pristaviť sa treba prinajlepšom na pol minúty a nech si každý ide svojou cestou, tak, aby ste nešli jedným smerom, na jedno a to isté miesto. Nie je slušné ponáhľať sa napred, predbiehať, križovať cestu, aj keby ste videli, že kolega mieri na „vaše" miestečko. Môžete sa naň pobrať aj vy, ale nenápadne okľukou.

Možno máte svoje obľúbené miesto. Náhlite sa naň, a cestou stretnete iného hubára, ako stadiaľ kráča s úlovkom. Nesadili ste nerozčuľujte sa! Nazbieral si - bude mať! Nabudúce vstaňte včaššie. Správneho hubára slnko na úsvite stretá už v hore. A pokojne choďte zbierať inam. Iste našlo by sa aj po inom hubárovi, ale to už nie je ono.

Ako som povedal: vstaňte včaššie nie iba kvôli iným hubárom. Každý mi dá za pravdu, že les je zavčas ráno najvoňavejší, najčarovnejší, má tú správnu „hubársku atmosféru". Neskôr sa lístie našuchorí, vyschne, ak svieti slnko, mihajú sa vám pred očami fľaky svetla. Vtedy sa huby ťažšie hľadajú.

Ak ste na hubách vo dvojici či viacerí, nevyhnete sa občas signálom, aby ste zaregistrovali svoju vzájomnú polohu a neroztratili sa.

Vykrikovať a ujúkať pri každom krajšom náleze sa tiež nepatrí, naopak, je zaujímavejšie, ak zbierate mlčky a v určitom napätí, čo zatiaľ našiel ten druhý, tretí...

Ani by ste neverili, ako často sa stáva, že práve vtedy, keď sa s hubárskym partnerom k sebe priblížite, zjaví sa medzi vami krásna a nie jedna huba. A zbadáte ju na sekundu presne obaja naraz. Nevychovanec sa na nález vrhne a vytrhne ho aj s podhubím, len aby sa neušiel tomu druhému. Ak je však aspoň jeden z dvojice na výške, prenechá nález tomu druhému.

Ak ide o viac húb a ste naozaj presvedčení, že ste ich zbadali naraz, ponúknite kolegu:

Nuž, zbierajme! Myslím, že sme ich zbadali spoločne.

A dôstojne začnete zbierať z iného konca a čo najďalej.
Ak nájde hubu kolega, nepatrí sa k nemu pribehnúť a snoriť po okolí! Je síce predpoklad, že nebude jediná, ale miesto už patrí jemu! Toto je najčastejšia hrubý priestupok proti hubárskej etike! Prinajlepšom možno zostať stáť, aby ste na ďalšiu hubu náhodou nešliapli, poobzerať sa po blízkom okolí a nezištne povedať kolegovi:

-A tu máš ďalšiu, a ešte tam ďalej, za kríkom...

Medzi základné príkazy hubárskej etiky patrí: čo si si našiel, to máš! Nepatrí sa urážať kolegu návrhmi, že mu doplníte poloprázdny košík zo svojho hoci zdarma alebo nebodaj za úplatok! - ani prijímať podobné prejavy láskavosti, prípadne vymieňať povedzme kozáka za dubáka. Na druhej strane je vhodné utešiť ho slovami:

Ale minule si našiel oveľa viac ako dnes ja! Tie dubáky ti doteraz závidím!

A ak našiel viac kolega, už vôbec nepripadá do úvahy citovať porekadlá typu: „Keď je šťastie unavené..."

Pravdaže, dobrý hubár sa nechváli miestami svojich nálezov. Ale ak už niekto „vaše" miestečko objavil, nemá zmysel vykrúcať sa a niečo mu nahovárať. V lese je dosť miesta i húb.

O rybároch sa vraví, že zavše ak je obchod zatvorený neprinesú domov nič. Hubár by to mal ťažšie, hoci by sa mu aj pritrafilo od babky-hubárky niečo kúpiť a vydávať za vlastný úlovok. To sa však jednoducho nerobí a taký hubár sa z cechu hubárov mravne vylučuje.

Pravdaže, snaha čo najviac nazbierať prináša niekedy prekvapujúce metódy a taktiky. Dovoľte dlhší citát z Časopisu československých houbařů č. 5, 1978 (Cesta k houbařským úspéchúm Zpověď houbaře):

„...Pri zjišťování lokalít nezanedbávam ani sociologický pr ůzkum. Rád navazuji hovory s houbaři vracejícimi se s bohatou kořistí, všímam si, kterým smérem přicházejí, mnoho mi často prozradí i hovory rodičú s dětmi. Vidím—li v lese houbaře ubíhajíciho s prázdnym košíkem, sleduji ho, neboť mě spravidla dovede na bohaté náleziště. Mnohdy v hovoru i předstírám, že nemohu nic najít, a často se nájde dobrosrdečný houbař, který mi „plácek" prozradí. Neopomen ani v hospodé navazovat obratně hovory se zkušenými houbaři a získam mnohdy za „panáka" cenné informace, neboť houbař ovlivněný alkoholem býva sdílnéjší a rád se pochlubí svými úspechy.

Zjišténá výdatná nálezište si pečlive chránim, neboť často bývají v místech, kde prochází mnoho houbařú, aniž o nich vědí. Vždy si cestu naplánuji tak, abych prošel několika lokalitami; na některé vždy něco nájdu a mnohdy nemusím ani plánovanou trasou projít celou, mám-li již hub dost. Abych lokality neprozradil, nejdu k nim nikdy přímo, ale oklikami a co možná tiše. Snažím se vždy přijít nenápadné do stredu lokality, abych náhodného konkurenta mohl vždy „odříznout" a vysbírat větší plochu sám. Zastihnu-li na své lokalite jiného houbaře, snažím se ho odlákat jinam předstíráním nálezu a pohozením okrajkú, prípadné i vymačkáním dolíčků jako od hříbů do půdy tam, kde zaručené nic není. Nepodaří—li se mi jej odvést, pověsím se mu na paty nebo křížím les před ním tak dlouho, až ho to omrzí a odejde nebo mi navrhne společný postup. V tom prípade jej odvedú pokud možno daleko od lokality a buď nenápadné zmizím, neb se nějak vymluvím, že už musím domú, a odejdu. Takových triku užívam nejčastéji pri setkání s houbaři, kteří se chlubí, že sbírají jen „praváky" a že o ostatní chamradinu nestojí. Takovým se snažím co nejvíce zamotat hlavu a ‘hřibaření‘ jim zkomplikovat nebo znechutiť. Ani domú se nevracím s úlovkem přímo, ale vždy s oklikou po humnech..."

Ej, ej...