Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Ján Majerník
A predsa ... rastú!
Vydané v roku: 1998

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18
  19   20   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34

Časť: 19

HUBÁRSKE CHODNÍČKY

Po rovinatých lesoch i strmých svahoch hôr, po hrebeňoch aj údoliach vedú rozličné cestičky. Hubár - či už motorizovaný alebo peší - využíva na svojich cestách asfaltové a betónové cesty, udržiavané i neudržiavané, lesné i poľné, čerstvo vyjazdené, turistické značkované i divé chodníky, pešníky, prte, chodníčky lesnej zveriny.

V lesoch však vidieť aj chodníčky celkom nenápadné a nápadne krivolaké, ktoré majú - ale nemusia mať- začiatok, zvyčajne však nemávajú koniec. Sú ako riečiská v púšti - po daždi sa zakaždým objavia, ináč ich takmer nevidno...

Sú to chodníčky hubárske.

Smer, ktorým hubárske chodníčky vedú, na pohľad logiku nemá. Vyšliapali ich miestne babky-hubárky a dôchodkyne, ktoré neblúdia lesom len tak naverímboha, ale ním prechádzajú podľa presnej, len im známej mapy výskytu úrodných hubových kútov. Ak ich v neznámom teréne vyšliapali hubári-chatári, tam, cudzinče, nehľadaj. V blízkosti chatových osád sú hotové hubárske diaľnice, vyšúchané v tráve stovkami nôh. Chatári sú usadlí ľudia - od chát ďaleko nechodia, takže v blízkosti sú už huby ak nie vyničené, nuž aspoň vyzbierané.

V niektorých lesoch možno nájsť aj záhadné značky: neprirodzene položené konáre, tvoriace šípku, nalomené vetvičky stromov či všelikade nastoknuté kúsky papiera. V Lindavskom lese pri Budmericiach som takéto záhadné značky videl prvýkrát: boli dielom spisovateľov - hubárov. Označovali si tak miesta, kde našli dubáky. Pravda, niekedy na dobré miestečko nasmerovali aj mňa, ak sa mi ich podarilo rozlúštiť- niekedy je to ťažšie ako báseň.

Hubárske chodníčky vidno v lesoch všetkých druhov a kategórií. Vidno ich aj v chránených lesoparkoch a národných parkoch - niekedy vedú rovno od tabúľ, prikazujúcich chodcom používať iba vyznačené trasy.

Ale čo robiť, ak huby nerastú iba pri vyznačených trasách? Som presvedčený, že dobrý hubár nenarobí v lese škodu, ak aj zíde z udržiavaného chodníčka. Hubár vie, ako sa v lese pohybovať, les mu je priateľom, preto ho nenivočí, nesmetí v ňom, nešliape po mladých sadeniciach a chráni aj huby, ktoré nezbiera. Oveľa horší sú „turisti", skracujúci si cestu, a sviatoční návštevníci lesa, čo v ňom vykrikujú a po ktorých zostávajú takmer nezmazateľné stopy. Alebo tiežhubári, ktorí - ako sa o tom písalo aj v tlači - vyhrabávajú huby z machu či spod lístia... hrabľami.

Jeden skúsený cestovateľ napísal: „Cit pre terén majú kartografi, letci, vojvodcovia a hubári."

Ak sa už hubári ocitli v takej vynikajúcej spoločnosti, treba sa vedieť podlá toho aj správať. U nás nemáme také rozsiahle lesy, aby hubárovi hrozilo, že ak zablúdi, do večera sa z nich nedostane. Aj uprostred najhlbšej húštiny sa možno v teréne orientovať. Pravdaže, hubár pozerá prevažne na zem, často mu uniká okolitý terén a môže sa stať, že orientáciu stratí. Preto je dobre občas zastať a rozhliadnuť sa, zapamätať si charakteristické body, charakter lesa, tvar terénu, viditeľné prírodné útvary - kopce, stromy, dedinu a podobne. Pri vstupe do lesa si treba určiť smer, ktorým človek kráča - podľa kompasu, hodín, slnka, vetra a tak ďalej. Kdekoľvek v našich lesoch počujete trúbenie a hučanie automobilov, pískanie či rachot vlaku, zvuk z určitého smeru štartujúcich lietadiel. Tieto charakteristické zvuky si treba zapamätať, občas si overiť smer, z ktorého prichádzajú - a nezablúdite. V hubárovi sa však časom vypestuje aj akýsi nový zmysel pre terén. Často sa mi stalo, že som sa ocitol v hĺbke lesa a nevedel som si predstaviť, kadiaľ z neho von. Zvolil som si smer skôr podľa citu, a hľa - cestou som začal nachádzať huby, ktoré som už videl, a vyšiel som z lesa takmer presne tam, kde som doň vstúpil. Okrem toho existuje ešte jedna zaujímavosť: ak vraj človek zablúdi v neznámom teréne, má tendenciu špirálovito sa krútiť až do stredného bodu. Možno je to pravda. Okrem toho: každý robí niektorou nohou o voľačo dlhší krok - a to ho tiež núti kráčať do kruhu. Ale to už sú veci, ktoré sa dajú v nerovnom teréne dosť ťažko potvrdiť.

Dôležité je určiť si aspoň približne trasu, čas, za ktorý ju chceme absolvovať a kde ju chceme ukončiť.

Nie je od veci, ak hubár zaradí do svojich plánov aj návštevu miestneho pohostinstva. Hoci sa na cestu zásobí občerstvením, nič sa po celodennom chodení lesom nevyrovná pôžitku z teplého guláša, chladného piva či teplého čaju. Alebo človek premokne, keď je v lese chlad neskorej jesene - a sadnúť si tak vedľa rozhorúčenej piecky v dedinskej krčmičke k poháru vareného vína!...

Do krčmy treba vojsť, pozdraviť, rozhliadnuť sa a vybrať si miesto - najlepšie vedľa tej piecky. Kôš sa v každom prípade ukladá na stoličku. Krčma si cudzinca hneď všimne, nazízne do koša - a hneď ste medzi svojimi! Ak ste nenašli nič alebo málo - padne pár slov o nanič počasí. Ak máte plný kôš, dostane sa vám nezištného uznania. Na chvíľu sa reč zvrtne na huby, akoby nebolo dôležitejších vecí na svete. Azda si k vám niekto prisadne a tak si v dobrej pohode pohovoríte o hubárskych zážitkoch. V neznámom kraji sa môžete aj dozvedieť, kde čo rastie. Správny hubár sa príliš nevypytuje! Po posedení sa vyberte na autobus, vlak či iný dopravný prostriedok. V takom prípade je však dobre kôš prikryť napríklad novinami - ináč budete stredom pozornosti. Ak ho neprikryjete - nestretnete človeka, ktorý by vám či už mlčky, so záujmom alebo aj s obdivnou poznámkou nenazrel do koša. Ľudia začínajú byť milí, družní a akísi dobroprajní. Podaktorí, pravdaže, aj závidia. Výrazne však pocítite, že huby môžu ľudí skôr zbližovať, nadväzovať medzi nimi dobrý kontakt a vyvolávať príjemnú atmosféru.

Preto najradšej chodím na hubárske chodníčky pešo. Pre mňa nie je zážitkom vyjachať až do lesa autom, nazbierať plný kôš a odfrčať, lebo čaká ešte plno spoločenských či iných povinností... Správna hubárska vychádzka si vyžaduje čas.

No a dobre je, ak je pri jej vzdialenom cieli tá ľudsky teplá krčmička...

Ďalšia časť >>

Uverejnené so súhlasom autora.

Diskusia k uvedenej časti

portret

2xM 15.8.2006 00:00

číta sa to veľmi dobré

Reagovať na správu

portret

vemka 4.9.2006 00:00

Veľmi zaujímavé čítanie a poučné.

Reagovať na správu

portret

summi 25.9.2006 00:00

čím ďalej, tým lepšie.

Reagovať na správu

portret

zuzana30 10.10.2006 09:23

je to dobré, veľmi, teším sa na ďalšie časti

Reagovať na správu

portret

Viťko 30.10.2006 17:45

Pri každom pokračovaní čítam všetko od začiatku. Je to nielen zábavné ale aj poučné. Ďakujem a teším sa na pokračovanie.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 4.11.2006 17:21

Ano, pan Majerník to krasne napisal. Pise mu to.

Reagovať na správu

portret

peter_p 16.1.2007 15:06

Vyjde to aj tlačou? Kúúúúúúúúúúúúúpim!

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 20.1.2007 12:54

Ono uz vyslo, dokonca vo viacerych vydaniach. Toto je verzia, ktoru vydalo Vydavatelstvo Tympanon v roku 1998.

Reagovať na správu

portret

Vojto PN 11.4.2007 22:16

túto šikovnú knižku mám a je to netradičné ale o to zaujímavejšie čítanie

Reagovať na správu

portret

sibyla pokročilý 12.2.2007 08:24

Pán Majerník pripravuje štvrté vydanie svojej knižky o hubách a hubároch. Držte palce, aby zohnal vydavateľa, lebo to je skutočný problém.
Ak by ste mali záujem vyjadriť svoj názor na knižku osobnejšie, prípadne ho povzbudiť v jeho úsilí, môžete písať na moju mailovú adresu [email protected]

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 26.4.2007 20:50

Ahoj Bozka,

nevies ci pan Majernik dostal tricko a list? To uz bol druhy pokus, tak dufam ze ano. Lebo ta nasa posta to je hruza.

Reagovať na správu

portret

steasy 8.12.2007 19:57

Vyborne, tesim sa. Prave som si knizku objednala, tak sa tesim, ako ju budem citat v toni lesa, vzdy, ked ma hubacka ukona. Vzdy je dobre, ked sa odborna tema poda lahsim popularno-naucnym stylom a spristupni sa tak sirsej verejnosti.

Reagovať na správu

portret

MIHALNICA 13.12.2007 23:54

Pozdravujem pána Majerníka. Stretnutie s ním ma konečne primälo sa začítať..a neľutujem.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 6.5.2008 19:05

Knihu som si v piatok objednala, dnes ráno som si ju prevzala na pošte a teraz popoludní celú prečítala. Cítila som vždy, že patrím k hubárom... ďakujem autorovi pánovi Majerníkovi, že po prečítaní knižky som ešte viac hubárkou ako predtým.

Reagovať na správu

portret

lošák 17.6.2008 20:26

U nás na Moravě jsem knihu p.Majerníka neviděl.Dnews jsem si přečetl jedním dechem na PC.Super.Až pojedu na hřiby k Vám snad ji v Cadci koupím.

Reagovať na správu

portret

zelhub 4.9.2008 13:09

Prednedávnom som túto útlu,ale milú knižôčku dočítal.V mnohých kapitolách sa nájde hádam každý hubár,ako keby podobné príbehy zažil on sám,o stratených...,o hubárskom radare...,podobný príbeh o podhríbe som zažil,len s iným koncom.Veľmi osviežujúce čítanie,hlavne keď nerastú.Škoda,že je takejto literatúry málo,vďaka za ňu pán Majerník.

Reagovať na správu

portret

rufuss pokročilý 13.2.2009 23:38

Prave dnes som dostala tuto knihu od p. Míču (mirado) vydanu v roku 1980 a precitala som ju takpovediac jednym dychom.... super knizocka

Reagovať na správu

portret

Palinkáč 18.6.2009 21:19

Dnes som knižku od pána Majerníka prečítal na jeden šup. Veľmi inšpirujúca....

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.