Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Čítanie na pokračovanie

Ján Majerník
A predsa ... rastú!
Vydané v roku: 1998

1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18
  19   20   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30   31   32   33   34

Časť: 17

HUBÁRSKA RADOSŤ

Túto kapitolu by som najradšej napísal vo veršoch.

Záhorské lesy! Koľko vrchov, hôr a lesov ospievali básnici, opísali prozaici, namaľovali maliari! Albín Brunovský im vzdal primeraný hold svojím obdivuhodným maliarskym umením.

Nie náhodou práve ony zrodili jedného z našich najznámejších mykológov, žiaľ, už tiež nebohého - Aurela Dermeka.

Ako malý chlapec som sa v nich tiež začas potuloval, netušiac, že sa do nich neskôr budem vracať s košom.

Jedného dňa som pozval na huby dievčinu - dostatočne pôvabnú, aby nenarúšala krásu záhorských lesov, a dostatočne múdru, aby bola schopná oceniť moju hubársku záľubu. A azda aj dosť statočnú, trpezlivú, aby práve so mnou vedela znášať aj námahu a nepohodu hubárskych ciest.

Na prvej vychádzke som nasadil tón odborníka, skúseného hubára, ktorý učí absolútneho hubárskeho analfabeta:

- Toto je typické miesto pre kremenáče, - poučujem, rozhliadajúc sa po okolí, lebo z predchádzajúcich rokov naisto viem, že je tu rozrastené podhubie.

- Myslíš na tieto huby? - spýtala sa, vyberajúc mi spod nôh rodinku krásnych kremenáčov.

Otriaslo to mnou, ale našťastie sa potvrdilo, v čo som dúfal: má talent.

Odvtedy s ňou, schopnou hubárskou žiačkou, chodím na huby rád, ale najradšej pešo, vlakom alebo autobusom. Raz, vezúc ma huby po diaľnici v desaťročnom rodinnom trabante, neúprosne predbiehala všetky koráby ciest. Trabant sa čudne chvel, ja tiež. Zamyslene, len tak akoby pre seba, prehovorila:

- Hm, dúfam, že to koleso neodletí... - a prišliapla na plyn, akoby to chcela vyskúšať.

Cestou nazad trabant akosi sám od seba uprostred diaľnice zastal. Kúsok sme potlačili, kúsok sa zviezli dolu vŕškom. Po hodine sa našiel ochotný mechanik, rozložil si nástroje, poklepkal to i ono, pokrútil tu i tam - a pokrútil hlavou. Vysvitlo, že v nádrži nebol benzín. Neskôr sa ukázalo, že bol celkom uvoľnený motor - ale to z neznámych príčin na kvalitu jazdy nemalo vplyv.

Hm, niet nad vlastné hubárske nohy!

Koncom augusta 1981 bolo teplo, sucho, ani na trhovisku už dlhší čas nebolo húb, o dubákoch ani nehovoriac. 25. augusta spŕchlo takmer na celom Slovensku. Na druhý deň som zavolal na hydrometeorologický ústav - chcel som sa dozvedieť, koľko napršalo na Záhorí. Ošívali sa, ale keď som povedal, že som hubár, možno aj porušili predpisy a povedali - 2 mm. To bolo skutočne málo. Čosi mi však nedalo pokoj a priateľke som povedal:

- Zajtra ideme na dubáky!

Keby to niekto bol povedal mne, bol by som ho vysmial. Ale vo mne čosi vŕtalo...

Už vo vlaku, ale najmä po vystúpení a cestou do lesa som mal zmiešané pocity: na poľných piesčitých cestách síce bolo vidno, že ich pokropilo, ale len tak po povrchu - práveže v piesku zahladilo staré stopy po pneumatikách bicyklov, ktorými miestni hubári chodia do lesa. Nové stopy nebolo vidno - už aspoň dva dni nik neprešiel po ceste, ktorou chodia do toho lesa všetci domorodci.

Cestou som sa snažil tváriť sebavedome a optimisticky, ale moja hubárska predvídavosť a autorita boli ohrozené.

Nenápadne som zvrtol reč na iné lesné plodiny či rastliny, ktoré by sme si mohli prípadne nazbierať...

Vošli sme do prvej dubiny na okraji lesa. Podnes ich mám pred očami: fantasticky krásne, mladučké, a pritom mohutné dubáky! Tie najväčšie trčali priamo na ceste, ktorou po celú sezónu miestni hubári vchádzajú do lesa!

- No, aký som hubár? - pýtam sa, keď som sa ako-tak spamätal.

- Samozrejme, najlepší! - odvetila priateľka bez štipky irónie.

Prešli sme zopár kilometrov, stále zbierajúc dubáky. Bola to skutočne náramná hubárska radosť.

S pochybnosťami (nie je možné, aby také známe terény medzitým ktosi neprečesal!) vydal som sa na tie miesta o dva dni opäť. A zasa to isté: prešiel som oveľa väčší úsek lesa, až po najbližšiu železničnú zastávku, a opäť ani stopy po tom, že by v tom lese už ktosi bol. Dubáky, kremeniaky... Čo vám mám hovoriť!

A ocenenia sa mi dostalo už v lese: keď som z neho vychádzal s plným košom, naďabil som na počerného hubára, jedného z tých, čo bývajú priamo v tých lesoch a poznajú ich ako vlastnú dlaň. Práve sa zohol po prvý dubák, vystrel sa, zbadal ma a celý vyjavený povedal:

- Any sem nevjeďel, že už rastú!

Moje hubárske sebavedomie o kúštik stúplo.

Podobné zážitky sme v tom i ďalších rokoch mali neraz: pravidelne sme natrafovali na nepovyberané miesta hríbov brezových či suchohríbov alebo ďalších druhov chutných húb vždy v čase ich začiatočného výskytu. V zime bolo priam radosť hľadieť na plné poháre naložených húb... Zaiste tie pocity poznáte.

Ďalšia časť >>

Uverejnené so súhlasom autora.

Diskusia k uvedenej časti

portret

2xM 15.8.2006 00:00

číta sa to veľmi dobré

Reagovať na správu

portret

vemka 4.9.2006 00:00

Veľmi zaujímavé čítanie a poučné.

Reagovať na správu

portret

summi 25.9.2006 00:00

čím ďalej, tým lepšie.

Reagovať na správu

portret

zuzana30 10.10.2006 09:23

je to dobré, veľmi, teším sa na ďalšie časti

Reagovať na správu

portret

Viťko 30.10.2006 17:45

Pri každom pokračovaní čítam všetko od začiatku. Je to nielen zábavné ale aj poučné. Ďakujem a teším sa na pokračovanie.

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 4.11.2006 17:21

Ano, pan Majerník to krasne napisal. Pise mu to.

Reagovať na správu

portret

peter_p 16.1.2007 15:06

Vyjde to aj tlačou? Kúúúúúúúúúúúúúpim!

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 20.1.2007 12:54

Ono uz vyslo, dokonca vo viacerych vydaniach. Toto je verzia, ktoru vydalo Vydavatelstvo Tympanon v roku 1998.

Reagovať na správu

portret

Vojto PN 11.4.2007 22:16

túto šikovnú knižku mám a je to netradičné ale o to zaujímavejšie čítanie

Reagovať na správu

portret

sibyla pokročilý 12.2.2007 08:24

Pán Majerník pripravuje štvrté vydanie svojej knižky o hubách a hubároch. Držte palce, aby zohnal vydavateľa, lebo to je skutočný problém.
Ak by ste mali záujem vyjadriť svoj názor na knižku osobnejšie, prípadne ho povzbudiť v jeho úsilí, môžete písať na moju mailovú adresu [email protected]

Reagovať na správu

portret

roland vlastník stránok 26.4.2007 20:50

Ahoj Bozka,

nevies ci pan Majernik dostal tricko a list? To uz bol druhy pokus, tak dufam ze ano. Lebo ta nasa posta to je hruza.

Reagovať na správu

portret

steasy 8.12.2007 19:57

Vyborne, tesim sa. Prave som si knizku objednala, tak sa tesim, ako ju budem citat v toni lesa, vzdy, ked ma hubacka ukona. Vzdy je dobre, ked sa odborna tema poda lahsim popularno-naucnym stylom a spristupni sa tak sirsej verejnosti.

Reagovať na správu

portret

MIHALNICA 13.12.2007 23:54

Pozdravujem pána Majerníka. Stretnutie s ním ma konečne primälo sa začítať..a neľutujem.

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 6.5.2008 19:05

Knihu som si v piatok objednala, dnes ráno som si ju prevzala na pošte a teraz popoludní celú prečítala. Cítila som vždy, že patrím k hubárom... ďakujem autorovi pánovi Majerníkovi, že po prečítaní knižky som ešte viac hubárkou ako predtým.

Reagovať na správu

portret

lošák 17.6.2008 20:26

U nás na Moravě jsem knihu p.Majerníka neviděl.Dnews jsem si přečetl jedním dechem na PC.Super.Až pojedu na hřiby k Vám snad ji v Cadci koupím.

Reagovať na správu

portret

zelhub 4.9.2008 13:09

Prednedávnom som túto útlu,ale milú knižôčku dočítal.V mnohých kapitolách sa nájde hádam každý hubár,ako keby podobné príbehy zažil on sám,o stratených...,o hubárskom radare...,podobný príbeh o podhríbe som zažil,len s iným koncom.Veľmi osviežujúce čítanie,hlavne keď nerastú.Škoda,že je takejto literatúry málo,vďaka za ňu pán Majerník.

Reagovať na správu

portret

rufuss pokročilý 13.2.2009 23:38

Prave dnes som dostala tuto knihu od p. Míču (mirado) vydanu v roku 1980 a precitala som ju takpovediac jednym dychom.... super knizocka

Reagovať na správu

portret

Palinkáč 18.6.2009 21:19

Dnes som knižku od pána Majerníka prečítal na jeden šup. Veľmi inšpirujúca....

Reagovať na správu


Pred zaslaním príspevku do diskusie je potrebné prihlásiť sa použitím Vášho prihlasovacieho mena a hesla.