Mykologická poradňa

Nemáte k dizpozícii mapu výskytu infikovaných kliešťov na Slovensku?

Mapu výskytu nemám, je rozdiel, či ide o infekciu kliešťovou encefalitídou, alebo boreliózou. Územie Slovenska je však natoľko zasiahnuté, že takmer všade, kde sa kliešte vyskytujú hrozí možnosť nákazy. Kliešte uprednostňujú najmä listnaté lesy, v severnejších oblastaich sú zriedkavejšie.

Čo je to kumkvat?

Kumkvat - ak je myslené ako výslovnosť z kumquat, je ovocie a nemá nič s hubami. V prípade záujmu pozri : http://www.wegmans.com/kitchen/ingredien... odpoveď ďakujeme Soni.

Je dubák druh hríbu? Neviete náhodou jeho anglický názov?

Dubák patrí medzi hríbovité huby (také ktoré majú na spodku klobúka rúrky a nie lupene), jeho anglický názov je Cep, alebo Penny Bun.

Akým spôsobom je u nás možné pestovať (na akom dreve) hubu sii-take (húževnatec jedlý)? Kde je možné kúpiť, koľko stojí materiál pre jej pestovanie? (U nás ju skúšajú pestovať v bani Nováky).

Húževnatec jedlý sa dá pestovať aj u nás, na bukových klátikoch. Doporučujem preštudovat si knihu: Ginterová: Pestujeme huby, Príroda, 1985, kde je podrobne opísaná technológia pestovania. Sadbu sii-take zrejme na Slovensku nezoženiete, v čechách ju ponúka firma AMANITA, Dejvická 6, Praha,160 00, o inej firme neviem, a nemám predstavu, koľko môže stát sadba.

Potreboval by som nejaké informácie o hube tibetskej.

Takzvaná tibetská huba sa skutočne pestuje v čerstvom neprevarenom mlieku, ktoré sa musí každý deň vymieňať. Pripisujú sa jej mnohé liečivé účinky, okrem iného úprava krvi, imunity a protirakovinové pôsobenie. Pokiaľ viem, oficiálne sa nedá zohnať, iba ak od priateľov a známych.

V masážnej doske sa objavilo viacero otázok na problematiku hľuzoviek. Ako je to teda s ich pestovaním a konzumom?

Hľuzovky sú mykorízne huby, ktoré rastú naviazané na korene listnatých stromov, najmä dubov. Podobne ako dubáky ich teda môžeme pestovať len tak, že pestujeme duby. A to presne ponúka dr.Khanaga v článku, ktorý odporúča Rado. Môžete si uho objednať sadenieku duba, ktorá má na koreňoch naočkovanú kultúru hľuzoviek a po troch rokoch pestovania tohto duba údajne môžete očakávať prvú úrodu (asi 50-100g) hľuzoviek. Každý záhradkár však vie, že ani mrkvu nie je celkom jednoduché vypestovať, čo teda také hľuzovky. Celý tento systém môže fungovať, ale treba vedieť že: v prvom rade musí prospievať strom, na ktorého koreňoch hľuzovky pestujeme. hľuzovky (a napokon ani duby) neprospievajú rovnako dobre na všetkých typoch pôd a vo všetkých nadmorských výškach. Úspech možno očakávať len v teplejších oblastiach a najvhodnejšie sú pôdy s obsahom vápnika. hľuzovky sa zberajú iba v presnom období konzumnej zrelosti, kedy majú svojú preslávenú arómu. Nie je však jednoduché zistiť, ktorá z plodníc ukrytých až 30 cm v zemi je práve v štádiu konzumnej zrelosti. Na tento účel slúžia psy alebo ošípané, ktoré sa dajú vycvičiť tak, že vôňu zrelej plodnice zacítia aj cez hrubú vrstvu pôdy. Aj napriek uvedenému, pokusy s pestovaním hľuzoviek iste stoja za to, vei sa jedná o jednu z najdrahších potravín na svete. U nás sa občas objavia plodničky naložené v olivovom oleji a jedna hľuzovka veľkosti lieskového orieška vyjde na 800 –1000 Sk. A recepty? Hľuzovky sú také vzácne, že sa väčšinou nakladajú do olivového oleja a na dochucovanie pokrmov sa potom používa len ten olej. Pre tých, ktorí však majú hľuzoviek toľko, že neviedia čo s nimi ponúkam recept z knihy Houby jedlé a jim podobné jedovaté od J.Bezdika z roku 1901:Kuřata s lanýži. Recept na lanýžovou paštiku z 1 kg dobrých, pečlivě očištených lanýžú radšej ani neuvádzam.

Viete o nejakom mieste v okolí Bratislavy (do 50km), kam by som mohol chodiť na huby s dieťaťom v detskom kočíku?

Najlepšie hubárske miesta v relatívne blízkom okolí Bratislavy sú na Záhorí, v borových a dubových lesoch. Tam sa zároveo dá dobre pohybovať aj s kočíkom, pretože terén je tam rovný a popretkávaný lesnými cestami. Ak nechcete alebo nemôžete ísť až tak Ďaleko a je tak, že huby rastú, potom stačí vybehnúť trebárs na Železnú Studničku alebo na Kolibu a pozerať po hubách v okolí lesných chodníkov. Najlepšie miesta v Karpatoch sú tam, kde rastie aspoo pár dubov, bučiny sú na huby oveľa chudobnejšie. Z toho dôvodu sa oplatí prejsť až do lesov nad Borinkou a Mariankou, kde je tých dubov predsa len viac.

Prosím, platí pravidlo, že plávky sú jedlé len s tmavým klobúkom a opačne môže byť plávka s tmavým klobúkom jedovatá?

Nie je pravdou, že všetky druhy plávok s tmavými klobúkmi sú jedlé, sú medzi nimi aj druhy horké, či silne pálivé, a preto nejedlé. Plávok u nás rastie vyše 200 druhov a za jedovatú býva považovaná v podstate len plávka škodlivá (Russula emetica) zo smrečín a jej dvojník z bučín - plávka úhladná (Russula lepida). Oba druhy majú nápadne živočervené klobúčiky a kriedovobiele lupene, hlúbik aj dužinu. Medzi plávkami je však množstvo druhov so silne pálivou, či horkou dužinou, ktoré ak sú aj napriek tomu konzumované môžu spôsobiť podráždenie tráviacej sústavy a následne nevoľnosť.

Kde v okolí Bratislavy rastú májovky?

Čírovnice májové rastú na nehnojených lúkach a pasienkoch, ale aj v svetlých lesoch. Nachádzame ich napríklad v Šúri, a na lúkach pri Morave, prípadne medzi vinohradmi v Karpatoch.

Aké najväčšie plodnice húb boli nájdené na Slovensku?

Medzi rekordné exempláre svojho druhu určite patrí plodnica pôvabnice fialovej s hmotnosťou 1090g, nájdená pri Hurbanove, alebo smrčok jedlý s hmotnosťou 700g nájdený v roku 1978 pri Vranove. Hubára poteší aj nález obrovského trsu ako bol vejárovec obrovský, ktorého ružica mala 130 cm v priemere a hmotnosť 48 kg, ktorvie či však bol ešte jedlý. Každoročne hubári nachádzajú veľké biele gule vatovca obrovského, ale doložený kus o priemere 54 cm a hmotnosti 10 kg, nájdený v roku 1977 v okolí Hodruše-Hámrov určite patril k najväčším. Hubári si rozprávajú aj o plodniciach o hmotnosti 20-25kg, tie sa však bohužiaľ nezachovali. Najväčšia plodnica huby, ktorá sa našla v bývalom Československu patrila trúdnikovitej hube lesklokôrovke plochej, ktorú objavili v Beskydách v pralese Mionší v októbri 1961. Tento obor vážiaci 96 kg trčal z kmeňa do vzdialenosti 180 cm a z lesa ho ťahali štyria chlapi. Najväčšie plodnice hríbovitých húb na našom území vážili niečo medzi 2-3 kg. Rekordný nález pochádza z Krušných hôr, z roku 1920, tento hríb bol 52 cm vysoký a klobúkom o priemere 57 cm a vážil 2,72 kg. Najväčší hríb na svete sa pravdepodobne našiel pri Taline v Estónsku a mal hmotnosť 10 kg. V knihe P.Škublu "Tajomné huby" (Príroda,1989) je uverejnený obrázok dievčatka držiaceho 20 kilový masliak zrnitý, nájdený v Austrálii.