Mykologická poradňa

Dobrý deň,prosím Vás kde by som našiel kompletné latinské názvoslovie húb?

pokiaľ vás zaujímajú druhy zo Slovenska, tak najúplnejší a najaktuálnejší zoznam nájdete v publikácii Marhold, Hindák: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska, ktorý vydala Slovenská akadémia vied. Pokiaľ ide o svetové druhy tak odporúčam pozrieť na Internete stránky Species 2000, čo je neustále doplňovaný zoznam všetkých živých organizmov, medziiným aj húb.

Viete pordiť, kde nájdem inf. o pestovaní šampionov.

V poslednej dobe vyšlo viacero publikácií v českej republike, napr. Šašek: Pěstujeme houby a iné, pomerne podrobné informácie možno nájsť aj na Internete, najmä českom. Na Slovensku vyšla už pred časom publikácia dr. Ginterovej: Pestujeme huby, ktorá je výborná, ale dá sa zohnať už len v antikvariátoch.

Dobrý deň,chcel by som sa spýtať,či máte skúsenosti s očkovaním živých pňov sadbou hlivy ustricovej.Doteraz som očkoval len kláty napílené a pri očkovaní živých pňov neviem ako zabezpečiť, aby sadba nevyschla a aby pne preriastli mycéliom.V súčastnosti je na trhu sadba hlivy aplikovaná na stolárskych spojovacích kolíkoch(alebo aspoň to vyzerá ako stolárske kolíky).Výrobcom je nejaká žilinská firma.Zdá sa mi to veľmi praktické a keďže sa teraz masívne vyrubujú topole,chcel by som to s tými kolíkmi skúsiť. ďakujem

Ak pod naočkovaním živých pňov myslíte zrezané pne s koreňmi, tak to je veľmi praktický spôsob, ktorý zaručuje dlhodobé výnosy hlivy. Trochu dlhšie síce vraj trvá, kým huba začne plodiť, ale potom plodí viac rokov, až kým prakticky nerozloží celý peň. Pokiaľ chcete očkovať živé stromy tam to asi bude problém, pretože strom sa prenikaniu huby pomerne účinne bráni a väčšinou sa úrody nedočkáte.

Zdravim, rozlicne pramene sa lisia v nazore na jedlost Ohnivca sarlatoveho -Sarcoscypha coccinea . U nas ako aj v Polsku sa oznacuje za nejedly, nemci ho oznacuju za jedly a anglicania sa zdrziavaju hlasovania s odkazom na rozporuplne udaje k tejto teme. Prekvapil ma udaj o jeho jedlosti prave v nemeckej literature, oni byvaju v tomto smere skor konzervativny. Viete z akeho dovodu je u nas povazovany za nejedly ? Vdaka Rado

Pravdu povediac neviem, pátrala som v literatúre, ale všad je len bez komentára uvádzaný ako nejedlý, možno jednoducho preto, že ho nikto neje. Jedinú zmienku som našla o tom, že sa v minulosti používal ako liek na zastavenie krvácania, takže jedovatý asi nebude.
Nemci síce možno píšu, že je jedlý ale v praxi ho zrejme nejako hromadne nekonzumujú.

Vážená pani doktorka, mohli by ste uviesť podstatné makroznaky a výskyt (ekológiu) hríba kaukazského?

Hrib kaukazsky je ťažko určiteľný druh, ktorý sa údajne veľmi podobá na hríb Quéletov, len má v hornej časti hlúbika nevýraznú sieťku. Osobne som ho nevidela a neurčovala a aj informácií v literatúre je o ňom pomenej. ekológiou by sa mal zrejme podobať tiež hríbu Quéletovmu, ale tým som si nie istá.

Chcela by som pestovat jedle huby - ake mam moznosti a kde najdem dostupne informacie o realizacii mojej predstavy? (Nie sampinony).

Najjednoduchšie sa pestuje hliva ústricovitá (sadba Mykoprodukt - Dunajská Lužná), dá sa pestovať aj húževnatec jedlý - šii-take, golierovka slamomilná a napríklad aj uchovec bazový. Sadba týchto húb sa však dosť zle zháňa, najskôr ešte v ČR. Pokiaľ ide o metodiku, na Slovensku vyšla publikácia Pestujeme huby od Dr. Ginterovej, ktorá je výborná, bohužiaľ je však už staršia a dá sa zohnať len v knižniciach a antikvariátoch. V súčasnosti bvšak vyšlo viacero publikácií v Čechách a aj u nás dostať niektoré preložené. Najviac aktuálnych informácií však možno získať na Internete.

Vaz. pani doktorka, mozete mi prosim poradit literaturu o pestovani sampionov a hlivy ustricovej. Dakujem za odpoved. Katarina

Najlepšia publikácia je Ginterová :Pestujeme huby, je to však staršia kniha, ale v knižniciach by sa mala dať zonať. V súčasnosti vyšlo viaero preložených kníh, ich úroveň je však rôzna.

Bol som v nedelu v Rusovciach zbierat uchovce a na jednom spadnutom starom listnatom strome uz bez kory som objavil huby, ktore sa podobali na exidie, ale boli tmavomodrofialovej farby. Co to mohlo byt ? V priemere asi 1- 1.5 cm, rosolovitej konzistencie.

Neviem takto povedať, na uvedené skupiny nie som odborník, ale ak mi odoberiete vzorku a dodáte do múzea pokúsim sa to určiť. Mohlo by to byť aj niečo zaujímavé.

Dobrý deň, mohli by ste mi prosím povedať, či hríb horský patrí medzi chránené huby? A mám ešte jednu otázku: ako je to s jedlosťou kozákov? V odbornej literatúre sa zvyčajne uvádza, že všetky kozáky sú jedlé, ale na internete som našiel správu (http://www.bluewillowpages.com/mushroome...), ktorej autor spomína mierne jedovatý Leccinum testaceoscabrum. Môžu kozáky rastúce na Slovensku prípade v ČR byť jedovaté? Ďakujem.

Hríb horský (Boletus subappendiculatus) nie je na zozname chránených druhov, ani v jeho najnovšej verzii. Pokiaľ ide o kozáky, na uvedených stránkach autor nespomína koľko tých kozákov pojedol, ani či boli dostatočne tepelne upravené. Kozáky sú huby s tuhou dužinou a ako také sú pomerne ťažko stráviteľné a navyše, všetky hríbovité huby, ktoré zasurova menia na reze farbu (modrejú alebo černejú a pod.) sú v surovom stave mierne jedovaté a môžu spôsobiť práve spomínané žalúdočné ťažkosti. Inak som sa nikdy nestretla s tým, že by kozáky mali byť "pre niektorých ľudí jedovaté".

Jaký je latninský název houby, která ve slovenštině má (asi regionální) název MARCOVKA?

Pravdepodobne sa jedná o šťavnačku marcovú, Hygrophorus marzuolus.