Mykologická poradňa

Vážená pani doktorka. Asi pred desiatimi rokmi som v lese vyrezal spolu s hlinou a koreňmi trudnik klobučkatý, ktorý iba začínal rásť a bol ešte veľmi malý. Celé to koleso hliny s koreňmi vážilo asi 5 kg.Zasadil som to do záhradky do tône pod záhradné maliny a jabloň a dôkladne som to polial. Za krátky čas došlo k znehodnoteniu huby. Na moje počudovanie asi po troch rokoch vyrástol tam krásny jedinec. Bolo to presne 24.6. na Jána.Aby som sa mohol péochváliť svojím kamarátom hubárom , tak som autom si ich doviezol do tej mojej zázračnej záhradky.Po prvom náleze vyrástla ešte 3 krát a to v takomto čase. Plodnice boli rok čo rok menšie a tak to prestalo. Skúsil som ´další pokus a prebehlo to takým istým spôsobom, avcšak ak som nechal plodnicu zhniť, na druhý rok vyrástol väčší jedinec. V jednej odpovedi uvádzate, že táto huba sa nedá pestovať. Źeby len tá záhradka pri rodinom dome bola taká čarovná---Radím aj ...

Teoreticky by to tak mohlo fungovať, pretože ide o drevokaznú hubu a aj keď plodnice odumrú, podhubie môže preniknúť do dreva a tam rásť, až kým nie je dosť silné na to, aby vytvorilo plodnice. Plodnice húb sa budú tvoriť dovtedy, kým huba "neskonzumuje" celý strom a nebude mať viac živín.

Vážená pani doktorka, včera podvečer v okolí Martina v jednej hore - zmiešaný les, prevažne ihličnany, som našiel množstvo veľkých krásnych húb, veľké klobúky zamatovo matné tmavohnedé, nožička taktiež matná tmavohnedá, hladká, smerom nadol sa trochu kyjakovito rozširovala, zhora vyzerali ako obrovské suchohríby, ale na spodu klobúka boli belavé až ružovkasté, či slabo béžové lupene, nožička bola ostro ohraničená od lupeňov, na mnohých z nich bola nožička asymetricky umiestnená na okraji klobúka, rástli na pňoch, pri pňoch, aj na vrchole starých pňov, bolo ich kvantá, prakticky po celej hore, niektoré klobúky veľkosti ako menší tanier, rástli aj v trsoch pri sebe tak, že sa klobúky navzájom aj prekrývali, po narezaní nádherne voňali - prakticky celá hora nimi voňala, lebo iných druhov húb bolo málo, resp. takmer žiadne; tipoval som ich na štítovku čiernoobrúbenú, ale nesedí mi to ostré ohraničenie ...

Podľa fotky a toho, že huby rástli na dreve sa zdá, že by to mohla byť čechračka tmavohlúbiková (Paxillus atrotomentosus).

Dekuji velmi za Vaši odpověď. Mohla byste mě prosím na takovou literaturu odkázat a ještě mi schází odpověď na tu druhou otázku tedy zda a jak zatěžování lesní půdy má vliv na snížení produkce před 20 lety se uvádělo zhruba 30% ztráta na dřevní hmotě oproti nezatěžovanému pozemku.Je to nyní stejné? To zatížení pesticidy se mi zdálo důležité z toho hlediska , do jaké vzdálenosti od pesticidy ošetřených stromů( třeba proti kůrovci, což se dělá zejména vevšech chráněných oblastech a třeba ve vojenských prostorech apod, protože se dřevo nemůže odvážet) by návštěvníci neměli sbírat ani jedlé houby neboť hfy jsou pravděpodobně schopny nasbírat pesticidy i z několika metrové vzdálenosti a naakumulovat dojedné třeba jedlé plodnice, která se pak stává jedovatou. Takže si myslím,že by to mohla být pro houbaře dost důležitá informace a že by se třeba na taková místa měly dávat cedulky jako u ...

Predpokladam ze to budu nejake lesnicke a fytopatologicke ucebnice alebo clanky. nie je to vsak moj obor a tak sa musite posnazit sam. O snizeni produkce tiez nemam ani potuchy. Znova asi lesnicka a fytopatologicka literatura.

Važená paní doktorko, zajímalo by mě zda existují nějaké výzkumy na to do jaké vzdálenosti mohou v plodnicích jedlých hub být naakumulovány pesticidy, či jiné jedovaté látky užívané v lese. např. proti hmyzu. Prosím ještě jedna otázka:Jaký vliv může mít zatěžování lesní půdy koňostezkou nebo cyklostezkou na hyfy např . mykorhizní hub při jejichž poškození by došlo ke otevření brány dřevokazným houbám tj.následnému snížení produkce díky dalšímu sekundárnímu napadení oslabených stromů, lze to nějak dokázat či kvantifikovat. Moc děkuji za Vaše odpovědi.

Obávam sa, že presné čísla vám nepoviem. Existujú určité výskumy ohľadom pesticídov a ťažkých kovov, je to však u jednotlivých druhov húb značne premenlivé. Zauímavé je že napríklad mykorízne huby akumulujú ťažké kovy oveľa rýchlejšie než saprofytické druhy. Aj pokiaľ ide o zaťažovanie pôdy tak to bude iné pri druhoch, ktoré rastú priamo vo vrchnej vrstve hrabanky a iné pri hríbovitých hubách, ktoré rastú často až 70 cm hlboko v pôde a takéto zaťaženie im zrejme veľmi neublíži. Asi by to vyžadovalo podrobnejšie štúdium literatúry.

Chcel by som poprosit nejaku dobru dusu ktora by mi poslala tibetsku hubu na dobierku za rozumnu cenu

Tibetsku hubu mam a mozem darovat,pokial si pre nu pridete do muzea v Bratislave, ale neviem, ci by prezila transport na dobierku.

Dobrý deň, prosím o usmernenie ohľadom jedovatosti Bedle červenejúcej. V denníku SME dňa 14.7.2006 bola uverejnená informácia, že Bedľa červenejúca "zapríčiní akútnu otravu spojenú s vracaním a hnačkami". V mne dostupných atlasoch húb je Bedľa červenejúca označovaná od dobrej až po veľmi dobrú jedlú hubu. Sám som viackrát konzumoval túto hubu, ktorá mi mimochodom veľmi chutila, bez nejakých zjavných ťažkostí. Prosím Vás, došlo k nejakému prehodnoteniu jedlosti podľa najnovších výskumov, alebo je informácia v SME trochu pochybná? Ďakujem Tunák

Informácia v SME bola dosť pochybná... malo ísť o bedľu záhradnú M. venenata, ktorá je z okruhu bedle červenejúcej a je podozrivá z toho, že môže spôsobovať mierne otravy. Bedle červenejúce možno zbierať bez obáv, pozor si treba dávať len pri netypických červenejúcich bedliach rastúcich na poliach a v záhradách alebo v agátových lesíkoch.

Dobrý deň, pred pár rokmi som našiel v listnatom, prevažne bukovom lese na Myjavských kopaniciach zvláštne, no krásne huby: Boli mohutné, s výraznou vôňou (pribl. ako pečiarka a čírovnica májová dohromady). Vyrastali tri blízko seba, no nie z jedného koreňa. Nôžky boli asi 30-45mm hrubé a vysoké asi 200mm, biele s jemným žilkovaním, s náznakom prstenca (už bol prirastený). Plodnice boli ploché, mohutné a mäsité, tuhé ako hríb. Hrubé cca 45mm s priemerom 200mm, tuhé, nie veľmi krehké stredne husté lúčovité pásikové výtrusnice tiež biele, na reze tretina hrúbky plodnice. Klobúčik zvrchu biely akoby posiaty výrazne čiernymi uhlíkmi o priemere 3-5mm. Pravdepodobne pôjde o vzácnu hubu. Jeden jedinec mohol vážiť približne 0,7 kg. Žiaľ, nemal som pri sebe fotoaparát. Môžete mi povedať, o akú hubu ide?

Bohužiaľ takto podľa opisu to nie je možné. zarážajúce sú najmä tie čierne "uhlíky" na klobúku, skutočne to môže byť niečo zaujímavé. Nabudúce treba takúto hubu zobrať celú domov a usišiť, potom sa dá určiť.

Dobrý deň, radi by sme začali s pestovaním šampiňónov, tak Vás žiadam o rady ohľadne toho. Máme k dispozícii vlastné priestory, len nevieme, ako začať, aké sú podmienky na pestovanie, odbyt, atď. Prípadne Vás prosím o odkaz na nejakú internetovú stránku, literatúru a pod. Za odpoveď ďakujeme!

V súpčasnosti je v predaji viacero kníh o pestovaní jedlých húb a niekoľko veľmi dobrých stránok, najmä českých. Aj na týchto stránkach je zoznam mykologickej literatúry a odkazy na iné stránky o hubách.

Prepáčte opravujem dátum Dnes v nedeľu 23.07.2006 som našiel na pni topoľa hubu vyrastajúcu zo šupinatého bieleho vajca s bledohnedými šupinami, má snehovobiely chlpatý klobúk s jemnoružovými lupeňmi. Prosím poraďte mi o akú hubu sa jedná. Zašlem Vám aj fotografie ale neviem na akú adresu.

Zrejme ide o pošvovec najpravdepodobnejšie o pošvovec obyčajný Volvariella gloiocephala.

dva tyzdne po vytiahnuti kliesta mam na kozi 2-mm cervenu bodku, mam ist s tym k lekarovi?

Asi nie, iba keby sa to začalo zväčšovať a neprechádzalo by to.