Úvodná stránka » Informácie pre hubárov »

Mykologická poradňa

Tu môžete nájsť odpovede na Vami položené otázky. V prípade, že máte otázku súvisiacu s hubami (mykológiou), presvedčte sa, či daná otázka už nebola zodpovedaná prezretím otázok v príslušnej kategórii. Na vyhľadávanie v už zodpovedaných otázok môžete použiť aj vyhľadávanie lubovoľného slova.

Okruhy zodpovedaných otázok

Vyhľadávanie v mykologickej poradni

Vaša otázka

V prípade, že ste nenašli odpoveď na svoju otázku, spýtajte sa priamo pani dr. Ivony Kautmanovej zo Slovenského národného múzea. Pokiaľ to bude len trochu možné, pani dr. sa vám pokúsi dpovedať.

Zaslať novú otázku do mykologickej poradne

V prípade potreby identifikácie huby, zaregistrujte sa a pridajte fotografie huby do svojej galérie na týchto stránkach. Návštevníci týchto stránok sa danú hubu pokúsia identifikovať.

Otázky a odpovede

Počet: 2451Strana: |< << ... 232 233 234 235 236 237 238 239 240 241 242 243 244 245 246 >> >|

Aké najväčšie plodnice húb boli nájdené na Slovensku?

Odpoved:

Medzi rekordné exempláre svojho druhu určite patrí plodnica pôvabnice fialovej s hmotnosťou 1090g, nájdená pri Hurbanove, alebo smrčok jedlý s hmotnosťou 700g nájdený v roku 1978 pri Vranove. Hubára poteší aj nález obrovského trsu ako bol vejárovec obrovský, ktorého ružica mala 130 cm v priemere a hmotnosť 48 kg, ktorvie či však bol ešte jedlý. Každoročne hubári nachádzajú veľké biele gule vatovca obrovského, ale doložený kus o priemere 54 cm a hmotnosti 10 kg, nájdený v roku 1977 v okolí Hodruše-Hámrov určite patril k najväčším. Hubári si rozprávajú aj o plodniciach o hmotnosti 20-25kg, tie sa však bohužiaľ nezachovali. Najväčšia plodnica huby, ktorá sa našla v bývalom Československu patrila trúdnikovitej hube lesklokôrovke plochej, ktorú objavili v Beskydách v pralese Mionší v októbri 1961. Tento obor vážiaci 96 kg trčal z kmeňa do vzdialenosti 180 cm a z lesa ho ťahali štyria chlapi. Najväčšie plodnice hríbovitých húb na našom území vážili niečo medzi 2-3 kg. Rekordný nález pochádza z Krušných hôr, z roku 1920, tento hríb bol 52 cm vysoký a klobúkom o priemere 57 cm a vážil 2,72 kg. Najväčší hríb na svete sa pravdepodobne našiel pri Taline v Estónsku a mal hmotnosť 10 kg. V knihe P.Škublu "Tajomné huby" (Príroda,1989) je uverejnený obrázok dievčatka držiaceho 20 kilový masliak zrnitý, nájdený v Austrálii.

Aké látky sú obsiahnuté v hubách?

Odpoved:

Okrem vitamínov a dôležitých minerálov obsahujú huby aj celý rad látok podporujúcich imunitu organizmu, pomáhajúcich pri alergiách, ochoreniach pečene a cievneho systému, dokonca sa hovorí aj o možnom protirakovinovom účinku. Liečivé vlastnosti húb sú v súčasnosti v centre záujmu svetových vedcov. Nezabúdajme však, že niektorí ľudia huby jednoducho nedokážu dobre stráviť a preto nikdy nikoho do ich konzumácie nenútime, platí to najmä o malých deťoch a starších ľuďoch.

Rastie u nás uchovec bazový, využívaný v čínskej kuchyni?

Odpoved:

Áno rastie po celý rok, teda aj v zime na dreve listnatých krov, najmä bazy čiernej. Má tenké rôsolovité plodnice. ktoré sú takmer čierne. Dá sa usušiť a po namočení do teplej vody "ožije" a dá sa upravovať pre kuchyňu. Doporučujeme ho zbierať v zime a skoro na jar, pretože v lete býva veľmi červivý.

Čo spôsobuje červivosť húb, prečo sú niekedy huby červivé viac alebo menej?

Odpoved:

"Červivosť" húb spôsobujú larvy rôzneho druhu hmyzu, najčastejšie určitých druhov múch. Keď je pekné počasie muchy môžu lietať a nakladú vajíčka priamo na plodnice, alebo dokonca do pôdy, kde sa nachádza podhubie. Z vajíčok sa vyliahnu larvy - "červíky", ktoré veľmi rýchlo rastú a živia sa telom huby. Muchy nelietajú v noci, v daždi a na jeseň po prvých mrazoch, preto vtedy bývajú huby menej červivé.

Dajú sa huby pestovať na záhradke?

Odpoved:

Niektoré druhy, napríklad pečiarky, hliva ustricová, húževnatec jedlý alebo golierovka slamomilná, ktoré rastú na odumretom rastlinnom materiáli, sa dajú pestovať. Správy o tom, že niekto si pestuje na záhradke dubáky, sú však veľmi pochybné, pretože tieto sú mykorízne, čo znamená, že aby mohli žiť, musí sa ich podhubie spojiť k koreňmi určitého druhu stromu.

Aké je využitie drevokazných húb?

Odpoved:

Drevokazné huby v širšom slova zmysle zahŕňajú aj také druhy ako podpňovka obyčajná, ktoré sú chutné a jedlé. Aj z tých "pravých" drevokazných húb sa niektoré druhy dajú konzumovať, pravda za predpokladu, že sú ich plodnice mladé a mäkké. Medzi také huby patrí napríklad vejárovec obrovský, sírovec obyčajný, pečeňovec dubový, či kučierka veľká. Platí však zásada, že ak sú huby aj normálne ťažko stráviteľné, o drevokazných je to pravda dvojnásobne.

Kde sú na Slovensku mykologické poradne?

Odpoved:

Od mája fungujú hubárske poradne v Bratislave, Liptovskom Mikuláši a Košiciach. BRATISLAVA
otvorené každý pondelok od 15:00 do 17:00.
Slovenské národné múzeum, Vajanského nábrežie 2 LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
otvorené každý pondelok od 15:00 do 17:00.
Budova SZOPK, Hodžova 9 KOŠICE
otvorené každý pondelok od 16.00 do 18.00
budova Hygienického ústavu
Rooseveltova ulica

Z ktorých u nás rastúcich druhov sa dajú získať halucinogénne látky?

Odpoved:

Z húb, ktoré sa v svetovej literatúre uvádzajú ako halucinogénne u nás rastie muchotrávka červená, ktorá však v našich podmienkach nemá dostatok psychoaktívnych látok a niektoré druhy holohlavcov (napr. Psilocybe bohemica). Väčšina halucinogénnych húb je však zároveň aj jedovatá a každý, kto sa pokúša o ich konzumáciu riskuje vlastné zdravie. Toxíny húb patria medzi najzložitejšie látky v prírode a vo väčšine prípadov nepoznáme presný mechanizmus ich účinku a teda ani vhodný spôsob liečby.

Aký je maximálny počet lysohláviek / obsah psylocibínu, ktorý je možný človek zniesť? Aký je priemerný obsah psylocibínu v lysohlávkach, ktoré rastú na Slovensku? Minulú jeseň bola teda poriadna úroda v celých Malých Karpatoch a podľa mojich skúseností boli hríbiky dostatočne halucinogénne.

Odpoved:

Lysohlávky, po slovensky holohlavce, sú halucinogénne druhy, obsahujúce látky príbuzné LSD. Poznáme ich niekoľko desiatok druhov a obsah psychoaktívnych látok v nich je veľmi premenlivý. Zhruba možno povedať, že druhy, ktoré intenzívne modrejú majú vyšší obsah týchto látok. Ťažko povedať, koľko znesie človek maximálne. Dá sa na ne privyknúť a človek, ktorý ich konzumuje pravidelne znesie niekoľkonásobne vyššie dávky ako ten, kto ich konzumuje po prvý krát. Experimentovanie s vysokými dávkami je však mimoriadne nebezpečné, pretože vyvolávajú stavy úzkosti, ktoré môžu človeka doviesť až k pokusom o samovraždu. Holohlavce vo všeobecnosti neslobodno podceňovať, pretože aj keď údajne na ne nevzniká fyziologická závislosť, pôsobia priamo na psychiku človeka a menia ju. V niektorých prípadoch môžu odštartovať vznik schizofrénie, či iných duševných chorôb. Priemerný obsah psychoaktívnych látok v slovenských druhoch sa pohybuje od 1% v sušine až po nulu.

Je lysohlávka česká huba? Ako sa dá upravovať, variť, smažiť, sušiť? Kde sa na Slovensku vyskytuje?

Odpoved:

Lysohlávky, po slovensky holohlavce (Psilocybe), rastú aj v Čechách a na Slovensku. Tieto huby rastú predovšetkým na rozkladajúcom sa biologickom materiáli (trus, hnilé drevo a pod.), sú však pomerne zriedkavé a ich výskyt nie je viazaný na žiadnu konkrétnu lokalitu. Nie sú jedlé, a teda ich nemožno upravovať na konzum. V posledných rokoch rastie o ne záujem ako o halucinogénne huby, väčšina u nás rastúcich druhov však psychoaktívne látky neobsahuje.

Počet: 2451Strana: |< << ... 232 233 234 235 236 237 238 239 240 241 242 243 244 245 246 >> >|