Mykologická poradňa

Dobrý deň, v denníku Korzár bol uverejnený dňa 7.9.2002 článok s názvom "Inžiniera Pardoviča potešil hríb zavalitý a šačtínsky". Môžete si ho pozrieť aj na internete na adrese: http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/cla... Avšak v atlase húb som hríb šaštínsky nenašiel. Môžete o tom podať bližšie informácie? Srdečne pozdravuje Jozef Doboš.

Hríb šaštínsky (Boletus arenarius) je pomerne nový druh opísaný z územia Slovenska a je veľmi vzácny, preto ho v bežných atlasoch nenájdete. Typický je preň najmä dlhý, hlboko koreňujúci hlúbik.

Ještě jednou se vracím k dotazu paní zity. Po podrobném prostudování literatury jsem přeci jen usoudil že se patrně jedná o velmi vzácný hřib vonný ( boletus fragrans ) Soudím tak podle nízkých plodnic a kořenujícího třeně zbarveného na bázi červeně...na přesnou identifikaci bych přesto doporučil zkušeného mykologa.

Boletus fragrans modrie len slabo a nemá príjemnú hubovú vôňu ako uvádza pani Zita, ale nepríjemnú karbolovú.

Chtěl bych reagovat na dotaz Zity, která se ptala na identifikaci hřibu, který nachází již 25 let na svém místě v dubovém porostu. Osobně si nemyslím, že by nemohlo jít o Boletus junquilleus, protože tento hřib má celou plodnici žlutou, včetně klobouku. Zita popisuje čokoládově hnědý klobouk, což by neodpovídalo na žádný hřib, pokud dužnina tak intenzivně modrá modrá. Mohlo by jít o hřib vonný ( Boletus fragrans ), ale u něj dužnina tak nemodrá, jen velmi slabě. Rovněž by to mohl být Boletus discoor, odbarvený druh odvozený od boletus erythropus, ale ten má klobouk také většinou žlutý nebo s hnědookrovými skvrnami, ale nikdy ne čokoládově hnědý, mohlo by jít o některou formu Boletus torosus, možná i velmi vzácnou - to je dosti variabilní druh a jeho vybarvení záleží také na tom, na jaké lokalitě roste. Napadá mne tedy ještě jeden druh a ten u nás pokud vím neroste. Boletus poikilochromus, druh popsaný ...

Určovanie hríbovitých húb je veľmi ťažké,práve vďaka obrovskej variabilite jednotlivých druhov. Podľa opisu možno huby určovať len veľmi približne a väčšinou nestačí ani fotografia, treba skúmať čerstvé plodnice, pokiaľ možno v rôznych vývojových štádiách. Súhlasím s tým, aby autorka otázky zaslala fotografie a ak sa dá aj plodnice húb do niektorej z mykologických poradní, či už vČechách alebo na Slovensku. Výsledok by mohol byť zaujímavý.

Dobry den, chcel by som sa spytat resp. poprosit o radu. Chodim na huby v okoli Brezna (Cierny Balog). Celkom sa mi dari rozoznavat i zriedkavejsie druhy hub ale predsa si neviem poradit z jednou hubou preto prosim o radu. Myslim si ze sa jedna o nejaku varietu Suchohribu hnedeho. Tato huba sa vyskytovala v ihlicnatom lese v hojnom pocte, ma tmavohnedy klobuk z odtienom ciernej zospodu je klobuk taktiez plavohnedy tmavy na reze je spinavobiely plavy az hnedne mozno jemne modrie... Hlubik je valcovity tenky cely tmavohnedy trosku svetlejsi ako klobuk. Duzina je suchsia, tvrda, ma hubovu vonu. Podla mna sa jedna o uz spominany Suchohrib hnedy aj ked poznam typicku farbu tejto huby uvadzanu aj na tychto strankach. Dakujem za radu. Juraj GOGORA

Podľa opisu ide najskôr o tmavohríb obyčajný (Porphyrellus pseudoscaber), dobrú jedlú hubu, ktorá je nápadná svojím tmavým sfarbením - plodnice vyzerajú ako vyúdené.

Pani dr. Kautmanová, na Vašu stránku som sa dostala náhodou. Hľadala som informácie o Náramkovke cisárskej. Moje atlasy húb neobsahujú informácie o tom, či daný druh je chránený alebo nie. Som veľmi milo prekvapená obsahom Vašej stránky. Srdečná vďaka. Jana z Liptova

Huby sú chránené až v posledných rokoch, takže v starších atlasoch informácie o chránených druhoch nenájdete a z tých novších je veľká väčšina preložených z iných jazykov, takže táto informácia tam zase chýba.

Dobry den. Viete mi poradit, ci na Slovensku existuju zberne lesnich hribov (napr. dubakov) a kdo predava susene hriby suce na export vo vacsich mnozstvach. Tak isto by ma zaujimalo, ci existuju maximalne vahove kvoty na zbieranie hribov.

Na túto tému sa už na týchto stránkach diskutovalo, hríby, tak ako ostatné lesné plodiny sa môžu zbierať "pre vlastnú spotrebu", ale zároveň existuje potravinový kódex, ktorý uvádza druhy húb povolené predávať na trhu. Presné limity nie sú stanovené a sušené huby sa oficiálne vykupovať nesmú. Čerstvé hríby občas niektoré organizácie vykupujú, ale presne vm povedať neviem.

Dobry den. Viete mi povedat cca. ceny susenich hribov vyzbieranych na Slovensku a ake kvanta jednotlivych hribov sa na Slovensku v susenom stave predavaju? Kdo by vedel pomoct pri exporte susenich hrybov zo Slovenska? Ake radioaktivne hodnoty maju dubaky na Slovensku 12 rokov po Cernobily?

Sušené dubáky sa oficiálne vykupovať nesmú, firmy, ktoré ich predávajú ich majú vykupovať v čerstvom stave a až potom ich sušiť. Cena sušených dubákov sa obvykle pohybuje okolo 2000 - 2500 Sk/kg, toho roku to však možno bude aj menej, pretože bola veľká úroda. O hodnotách rádioaktivity neviem, neviem ani, či sa to priebežne meria.

Dobrý deň, tento víkend sme v ihličnatých lesoch nad Liptovskou Lúžnou (Nízke Tatry) našli v hríb, ktorý sme nevedeli určiť. Výzorom sa trochu podobal na hríb plavý: bledohnedý klobúk (priemer cca 6 cm), citrónovožltý hlúbik (vysoký asi 7 cm), citrónovožlté póry, bledá dužina. Trochu ma ale zmiatol jeho výskyt - v ihličnatých lesoch pod smrekom a tiež chuť dužiny: bola vynikajúco hríbová a príjemne voňala. Dužina na reze nemodrala. Chcem Vás poprosiť o informáciu, o aký hríb mohlo ísť. Ďakujem.

Ide o hríb horský (Boletus subappendiculatus), ktorý je pomerne nový druh, opísaný až v 80-tych rokoch českými mykológmi práve zo Slovenska. Je to v podstate dvojník hríba príveskatého, ale rastúci v smrekových a bukových lesoch. Kedysi bol považovaný za veľmi vzácny, ale dnes jeho výskyt zaznamenávame pomerne často, najmä v Liptovskej kotline a Nízkych Tatrách. Každá informácia o jeho náleze je však cenná.

Chcem sa spýtať pani dr. Ivony Kautmanovej na odborný názov huby nazývanej na Záhorí - PERNÍK.

Nie som si celkom istá, ale myslím, že takto nazývajú suchohríb hnedý (Xerocomus badius).

Váž pani Dr., rád by som sa spýtal na Váš názor na knihu Petra Gavorníka "Otravy jedovatými hubami" Ďakujem Vlado z Bratislavy

Bohužial knihu som ešte nečítala, len som v nej listovala a podľa mňa to je veľmi užitočná publikácia najmä pre lekárov a iných nemykológov, ktorí prichádzajú s hubovými otravami do styku.