Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik severský

Lactarius trivialis (Fr.) Fr.
ryzec severský

Nejedlá huba
Výskyt: VII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Lactarius trivialis máva klobúk s priemerom 40 – 150 (200) mm, ktorý býva u mladých plodníc bledo červenkasto šedý alebo šedý s vínovočerveným nádychom s výraznými tmavšími škvrnami, ktoré časom miznú smerom od okraja, neskôr býva sfarbený tehlovo, bledo vínovočerveno až telovo bledo žltohnedo, zvyčajne s bledším okrajom. Výrazným znakom, najmä u mladých plodníc, je veľmi slizký a mazľavý povrch celej plodnice vrátane hlúbika, ktorého povrch sa neskôr stáva viacmenej suchým, aj keď po navlhčení je vidno, že je lepkavý. Aj za sucha je klobúk viditeľne pokrytý lepkavým povlakom, čo je taktiež zreteľné po jeho navlhčení. Klobúk je najskôr klenutý s podvinutým okrajom, neskôr plochejší s vtlačeným stredom až mierne lievikovitý, povrch je vždy hladký. Plodnice sú náchylné akumulovať v sebe veľké množstvo vody za vlhkého počasia, pričom často si ju uchovávajú aj v suchšom počasí. Je dôležité vedieť, že ide o druh s veľkým rozdielom medzi výzorom mladých a dospelých plodníc.

Plodná časť:

Lupene sú zvyčajne krémovo sfarbené, pomerne vysoké, široko pripojené až mierne zbiehavé, stredne husté, niektoré môžu byť rozvidlené.

Hlúbik:

Hlúbik má viacmenej súdkovitý tvar (hlavne u mladých plodníc), inak valcovitý, často je výrazne tenší pod lupeňmi, pevný, ale krehký, s výraznou dutinou. Hladký, krémový, neskôr často s charakteristickými vodnatými (žlto okrovými) škvrnami.

Dužina:

Dužina je belavá, niekedy jemne hnedastá po rozkrojení, vôňa nevýrazná až kyslasto ovocná, chuť má časom (za cca 5-10 sek.) slabo až stredne štipľavú. Mlieko je stredne hojné (u starších plodníc je ho menej), belavé, ale skôr bledo krémové, zasychá na lupeňoch na olivovo šedo, izolované na papieri na slabo žltkasto(niekedy bez zmeny), chuť má najskôr miernu ale po cca 10 sekundách je výrazne štipľavá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach rúžovkasto béžový.

Makrochemické reakcie:

Reakcia na KOH žltooranžová na mlieku.

Výskyt:

Lactarius trivialis sa viaže na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). Vyskytuje sa roztrúsene na vlhkých miestach v podhorských až horských oblastiach, zväčša na kyslých pôdach, zvyčajne v skupinkách.

Podobné druhy:

Od podobného druhu L. utilis sa líši najmä výraznejšie súdkovitým tvarom hlúbika, farbou mlieka (L. utilis ju má čisto bielu), reakciou na KOH (L. utilis bez reakcie) a zasychaním izolovaného mlieka na žlto (L. utilis krémovo). Istú podobnosť môžu vykazovať aj iné druhy so slizkým povrchom klobúka ako Lactarius hysginus, ktorý rastie v podobnom biotope a Lactarius albocarneus (ak by boli jeho plodnice tmavšie ako obvykle), ktorý sa však viaže na jedľu (Abies sp.) a jeho plodnice sú menšie, mlieko zasychá na bledo žltkasto. Lactarius hysginus má klobúk tmavo oranžovo hnedý alebo červeno hnedý (niekedy bledší, ale červenkastá farba sa prejaví pri zasychaní plodnice), neskôr s bledším až žltkastým okrajom, jemne zónovaný vo vonkajšej časti a akoby radiálne žilkovaný v strednej časti klobúka (toto žilkovanie sa niekedy prejaví až pri zasychaní plodnice). Vôňu má výraznú, tažko definovateľnú, skôr ovocnú. Mlieko má biele, pri zasychaní môže byť krémovo žltkasté (reakcia na KOH žiadna). Podobnosť vykazuje aj Lactarius flexuosus, ktorý rastie pod smrekom (Picea sp.), borovicou (Pinus sp.) a brezou (Betula sp.), jeho mlieko je belavé, alebo krémovo belavé, tuhne do podoby šedo krémových (svetlo zeleno krémových) kvapiek v kontakte s lupeňmi , izolované na biely papier sa mení po 3-4 minútach na žltkasto. Chuť mlieka má takmer ihneď veľmi štipľavú. Taktiež je rozdiel v hustote lupeňov, L. flexuosus ich má redšie ako Lactarius trivialis, a jeho hlúbik je plný alebo vatovito vypchatý (Lactarius trivialis veľmi skoro dutý). Reaguje na KOH svetlo žlto na dužine a pokožke klobúka.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
osobné poznatky,
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Synonymum:

Agaricus trivialis Fr., Observ. mycol. (Havniae) 1: 61 (1815)
Galorrheus trivialis (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 127 (1871)
Lactarius affinis var. viridilactis (Kauffman) Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 421 (1979)
Lactarius trivialis var. gracilis Peck, Ann. Rep. N.Y. St. Mus. nat. Hist. 38: 120 (1885)
Lactarius trivialis var. maculatus Peck, Ann. Rep. N.Y. St. Mus. nat. Hist. 38: 121 (1885)
Lactarius trivialis var. minor J. Blum, Revue Mycol., Paris 31: 106 (1966)
Lactarius trivialis (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 337 (1838) [1836-1838] var. trivialis
Lactarius trivialis var. viridilactis Kauffman, Publications Mich. geol. biol. Surv., Biol. Ser. 5 26: 101 (1918)
Lactifluus trivialis (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (25. 10. 2013)
Zmeny vykonali: Paľo ° (02. 01. 2012), Mgr. Roland Baranovič (01. 01. 2001)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.






Ext. zdroje

Pilze Pilze Pilze
Pilze, Pilze, Pilze
Russulales News
Lactarius trivialis


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia