rýdzik mäsovočervenkastý
Lactarius hysginus (Fr.) Fr.
ryzec odporný
Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - X.
Klobúk/Plodnica:
Klobúk s priemerom 40-80 (100) mm, v mladosti plocho klenutý, neskôr plochý s viacmenej vtlačeným stredom, neskôr niekedy zvlnený (laločnatý), pevný. Povrch klobúka klzký a za vlhka výrazne slizký (mazľavý), za sucha lesklý, ale zostáva lepivý, pri okraji hladký, ale smerom do stredu často jemne žilkovaný (pripomína jemné a husté sieťovanie, mrežovanie) za sucha až radiálne vrásnený (pričom tento znak je niekedy výraznejšie viditeľný až pri zasychaní plodnice). Farba oranžovo hnedá, hnedo fialová, červekasto hnedá, smerom k okraju často bledšia až žltkastá. Vekom farba bledne. Klobúk často viac či menej zónovaný (kruhovanie) alebo s prítomnými tmavšími škvrnkami (tmavo červenkasto hnedé). Okraj tenký, najskôr nadol zahnutý, neskôr rovný, občas zvlnený (laločnatý), niekedy až vyhnutý dohora.
Plodná časť:
Lupene pripojené až mierne zbiehavé, krehké, husté, tenké, vysoké 3-5 mm, niekedy žilkami pospájané (anastomózne), rozvidlené, prestriedané lupienkami, krémové, bledo krémovo žltkasté, neskôr krémovo okrové až oranžovo okrové, čiže väčšinou je vidno žltkastý odtieň, miestami (aj na poranených miestach) s hnedastými škvrnkami, často sú jemne zvlnené.
Hlúbik:
Hlúbik dosť nepravidelne valcovitý, niekedy na báze zúžený a zakrivený a v strede zhrubnutý, 30-50 (65) x 10-20 (25) mm, v mladosti plný, čoskoro dutý, krehký, povrch hladký, ale často hrboľaký alebo jemne pozdĺžne žilkovaný, za vlhka klzký (slizký), za sucha so vzhľadom skôr matným, v mladosti krémový, neskôr krémovo okrový, tiež miestami okrovo hrdzavý, často s hnedasto červenými bodkami (škvrnami), vrch hlúbika bledší a často s bielym pruhom, oinovatený, a na báze belavo krémový.
Dužina:
Dužina pevná, v klobúku belavo krémová, v hlúbiku špongiovitá (potom hlúbik dutý), smerom k báze hnedo okrová, nemenná alebo veľmi sa veľmi pomaly na reze mení na krémovo žltkasto. Vôňa výrazná, nie je ľahko definovateľná, najskôr (za čerstva) akoby ovocná s chemickou prímesou (chlór), pri sušení skôr ako Maggi korenie, niekomu môže pripomínať vypálený vosk, chuť dužiny mierne štipľavá. Mlieko biele, rýchlo vysychá, na lupeňoch a aj po izolovaní na biely materiál zasychá na bledo krémovo žltkasto (niekdy nemenné), chuť mlieka ihneď veľmi štipľavá a korenistá.
Výtrusný prach:
Výtrusný prach žlto hnedý.
Makrochemické reakcie:
KOH na dužine negatívne, FeSO4 šedá.
Výskyt:
Lactarius hysginus rastie zvyčajne skupinovo vo vlhkých väčšinou ihličnatých (zmiešaných) lesoch, často na okrajoch mokradí, lesov, pri chodníkoch. Viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.), pričom sa môže objaviť výlučne v porastoch briez na okraji lesa (teda aj bez ihličnatého stromu). Preferuje skôr kyslejšie podložie. Vyskytuje sa až do horských oblastí.
Podobné druhy:
Lactarius hysginus sa vyznačuje výraznou vôňou, zvrásneným (žilkovaným) stredom klobúka, slizkým povrchom klobúka aj hlúbika a svojou (väčšinou) červenkasto hnedou farbou.
Podobný druh predstavuje Lactarius ilicis, stredomorský druh rýdzika, ktorý sa viaže na dub (Quercus ilex, Quercus suber), ktorý sa líši okrem iného biotopu, odlišnou farbou klobúka (nejednotná, skôr šedo hnedá, krémovo žltkastá s miestami okrovými), nemá hlúbik so škvrnami.
Lactarius trivialis sa môže vyskytovať v rovnakom biotope ako Lactarius hysginus, no jeho plodnice sú väčšie. K zámene môže dôsť hlavne z dôvodu, že farebne je Lactraius trivialis veľmi variabilný, ale vo všeobecnosti máva nádych šedo fialový, lupene sú bledšie (hlavne u mladých plodníc), belavé, krémovo belavé, jeho hlúbik nemá zvyčajne tak výrazne sfarbené škvrny. Mlieko nereaguje na KOH (Lactarius trivialis žlto oranžovo).
Lactarius hysginoides je severský druh rýdzika (Škandinávia, Island, Grónsko), viaže sa tiež na smrek (Picea sp.), brezu (Betula sp.), ale aj vŕbu (Salix sp.) a jelšu sivú (Alnus incana). Plodnice sú vo všeobecnosti o niečo menšie, lupene u mladých blodníc belavé, krémovo belavé, vôňa je nevýrazná, hlúbik bez škvŕn. Chuť mlieka a dužiny mierna (určite menej štipľavá ako pri Lactarius hysginus).
Za určitých okolností môžu byť trochu podobné aj iné druhy rýdzikov, najmä tie, ktoré majú často slizký povrch klobúka - Lactarius utilis, Lactarius albocarneus, ale do istej miery aj Lactarius flexuosus a Lactarius pyrogalus. Všetky tieto druhy majú taktiež štipľavú chuť mlieka a väčšinou aj dužiny (iba Lactarius flexuosus ju nemá výrazne štipľavú, mlieko áno).
Lactarius albocarneus je väčšinou bledší a bez červenkastých tónov, viaže sa na jedľu (Abies alba).
Lactarius utilis, viaže sa tiež na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.), vyskytuje sa v severských oblastiach. Je velmi podobný k vyššie uvedenému Lactarius trivialis. Oproti Lactarius hysginus dosahuje v priemere väčších rozmerov (60-150 mm). Nemá výrazné škvrny na hlúbiku. Je väčšinou bledší ako Lactarius hysginus (okrovo sivý, hnedasto sivý, krémovo sivý, ale môže byť miestami s tónmi červekasto purpurovými.
Lactarius pyrogalus sa odlišuje, okrem iného, biotopom. Viaže sa nia liesku (Corylus sp.). Jeho klobúk a hlúbik sú menej klzké (slizké), ale za vlhka majú taký vzhľad. Klobúk má často zelenkasté, šedasté tóny, ale nie červené. Chuť mlieka aj dužiny ihneď veľmi štipľavá.
Lactarius flexuosus je vzhľadovo dosť variabilný druh. Vyznačuje sa pevným a pružným klobúkom, často zvlneným, laločnatým, farby premenlivej, najmä šedej, purpurovo šedej, ružovo šedej, viacmenej s prítomným zónovaním. Lupene sú riedke, hrubé a dosť vysoké, najprv krémové, potom tmavšie, hlúbik približne rovnako sfarbený ako klobúk, na báze nažltlý. Hlúbik je plný (minimálne vatovito vyplnený). Viaže sa na borovicu (Pinus sp.), smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.), ale na severe Nemecka boli registrované nálezy aj pod dubom (Quercus sp.) a hrabom (Carpinus sp.).
Poznámka / Zaujímavosti:
Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
British Fungus Flora, vol. 9, Russulaceae: Lactarius (R. W. Rayner)
osobné poznatky
Vedecké zaradenie:
Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius
Synonymum:
Agaricus hysginus Fr., Observ. mycol. (Havniae) 2: 192 (1818)
Lactarius hysginus var. americanus Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 432 (1979)
Lactarius hysginus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 337 (1838) [1836-1838] var. hysginus
Lactarius hysginus var. subroseus Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 434 (1979)
Lactifluus hysginus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)
Autor popisu:
Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (22. 01. 2014)
Zmeny vykonali: Paľo ° (02. 01. 2012), Mgr. Roland Baranovič (01. 02. 2002)
Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})
Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.
Neexistujú ďalšie fotografie
Lactarius hysginusVojtech Pšenka
Lactarius hysginusJiří Polčák
