Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik mazľavý

Lactarius albocarneus Britzelm.
ryzec bledoslizký

Výskyt: IX. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 30-70 (90) mm, najprv klenutý (plocho klenutý), čoskoro plochý, niekedy s viacmenej vtlačeným stredom, okraj dlho podvinutý, často akoby zvlnený. Povrch za vlhka výrazne slizký (klzký), hladký, za sucha táto slizká vrstva zhustne a vytvára akoby drsnejší lesklý povrch (ako plastová fólia). Farba krémová, sivo belavá, zelenkasto žlto hnedá, často so šedo fialovým nádychom. Nezónovaný, iba niekedy trochu tmavší v strede.

Plodná časť:

Lupene široko pripojené až zbiehavé, stredne husté, niekedy rozvidlené, prestriedané lupienkami, biele až žltkasto krémové.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý až nepravidelný, hladký alebo jemne pozdĺžne žilkovaný (zvrásnený), za vlhka klzký až lepkavý, za sucha často s odstávajúcimi kúskami povrchu, belavý až bledo krémový, dlho plný, dosť mäkký a pružný (iba u starých plodníc s dutinou).

Dužina:

Dužina belavá (bledo hnedastá), pomaly sa na reze mení na žltkasto, pomerne mäkká a špongiovitá (v hlúbiku). Vôňa nevýrazná, sladkasto ovocná. Chuť po chvíli štipľavá až horkastá. Mlieko biele alebo vodnato biele, tuhne v podobe kvapiek na lupeňoch na krémovo žltkasto, aj izolované na papieri má pred zaschnutím slabo žltkastú farbu, stredne hojné, chuť po chvíli horká až štipľavá, neskôr na špičke jazyka dosť štipľavá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach belavý.

Makrochemické reakcie:

Reakcia KOH na dužine krémovo ružová.

Výskyt:

Lactarius albocarneus sa viaže na jedľu (Abies alba), niektorí autori hovoria výnimočne aj o smreku (Picea sp.), ale všeobecne v ihličnatých lesoch so zastúpením jedľe, alebo v zmiešaných lesoch s jedľou a bukom (Fagus sp.). Vyskytuje sa vzácne, väčšinou na zásaditých pôdach (na vápencoch) až do horských oblastí.

Podobné druhy:

Lactarius albocarneus je charakteristický svojím nápadne slizkým a bledým klobúkom aj hlúbikom, jemne žltnúcim mliekom a svojou viazanosťou na jedľu (Abies alba). Podobné plodnice môže za určitých okolností (pokiaľ by plodnice boli výnimočne bledé) vytvárať aj Lactarius trivialis, ktorého plodnice sú však podstatne väčšie a viaže sa na smrek (Picea sp.) a brezu (Betula sp.). To isté platí aj o Lactarius utilis, plodnice sú väčšie, mal by mať v porovnaní s Lactarius albocarneus predsa len tmavší klobúk (aj keď vo všeobecnosti bledší ako Lactarius trivialis), chuť dužiny menej štipľavá. Spomeniem aj Lactarius musteus, ktorého plodnice sú tiež bledé a povrch klobúka klzký a slizký (lepkavý), ale viaže sa na borovicu (Pinus sp.), často rastie spoločne s dutohlávkami (Cladonia sp.) na chudobných a suchých pôdach, vôňu má nevýraznú (ale podobnú ako Lactarius quietus), chuť dužiny miernu (orieškovú) a niekedy po čase jemne štipľavú, mlieko biele, zasychá na lupeňoch bledo krémovo, chuť mlieka miernu (po chvíli môže byť iba jemne štipľavá). Podobný druh predstavuje aj Lactarius pallidus, ktorý sa viaže na buk (Fagus sp.), povrch klobúka je tiež klzký až slizký, ale má redšie lupene, nereaguje na KOH, chuť mlieka aj dužiny mierna (po chvíli môže byť iba mierne štipľavá). Ďalší podobný druh je Lactarius fascinans, nemá povrch klobúka taký klzký a lepkavý, chuť mlieka nie je štipľavá, nereaguje na KOH, rastie skôr na otvorených miestach, lúkach, ale aj v machu v blízkosti listnatých stromov. Podobnosť môže vykazovať aj Lactarius flexuosus a Lactarius roseozonatus (Lactarius flexuosus var. roseozonatus), oba druhy však majú okrem odlišnej farby, aj povrch klobúka suchší (ale za vlhkého počasia môže byť slizký a lesklý) a viacmenej zónovaný. Taktiež oba druhy majú redšie lupene. Reakcia na KOH je svetlo žltá na dužine a pokožke klobúka. Lactarius flexuosus rastie pod brezou (Betula sp.), borovicou (Pinus sp.), topoľom (Populus sp.), niektorí autori uvádzajú aj iné listnaté stromy (dub, hrab), Lactarius flexuosus var. roseozonatus rastie aj pod jedľou (Abies sp.). Pre úplnosť uvediem aj Lactarius hysginus, ktorý rastie pod smrekom (Picea sp.), má však červenkastý klobúk (niekedy to vidno zreteľne až pri zasychaní plodnice), pričom povrch je akoby radiálne zvrásnený a často aspoň pri okraji zónovaný, na hlúbiku často s tmavšími škvrnami, vôňa veľmi výrazná (ovocná).

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)
osobné poznatky

Synonymum:

Lactarius albocarneus Britzelm., Bot. Zbl. 62: 309 (1895) var. albocarneus
Lactarius albocarneus var. glutinovirens (J. Blum) Bon, Docums Mycol. 16(no. 61): 16 (1985)
Lactarius glutinopallens F.H. Møller & J.E. Lange, Fl. Agaric. Danic. 5: 39 (1940)
Lactarius glutinopallens F.H. Møller & J.E. Lange, Fl. Agaric. Danic. 5: 39 (1940) var. glutinopallens
Lactarius glutinopallens var. glutinovirens J. Blum, Les Lactaires. Etudes Mycologiques (Paris): 335 (1976)
Lactifluus albocarneus (Britzelm.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 3(2): 489 (1898)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (06. 11. 2013)
Zmeny vykonali: Oldřich Roučka (03. 10. 2013)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.






Ext. zdroje

Funghi in Italia
Lactarius albocarneus


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia