Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik osikový

Lactarius controversus Pers.
ryzec osikový

Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Veľký druh rýdzika, klobúk pevný, mäsitý, priemer 80-150 (300) mm, v mladosti plocho klenutý s vtlačeným stredom, neskor plochý s výraznejšie vtlačeným stredom, nakoniec až lievikovitý. Povrch klobúka často zvlnený, nepravidelný. Pokožka klobúka hladká, za vlhka výrazne klzká, lepkavá a lesklá, za sucha veľmi jemne zamatová až jemne plstnatá a matná (hlavne u mladých plodníc, ktoré sú plstnatejšie), neskôr naberá pokožka lesklejší vzhľad (akoby pokrytá glazúrou). Takmer vždy zostávajú na povrchu klobúka, hlavne v jeho strede, prichytené (prilepené) rastlinné zvyšky. Na okraji klobúka sa často náchádza (viditeľné u väčších plodníc) nevýrazné kruhovanie (4-5 zón), prípadne malé škvrnky, farebne iba málo odlišné od okolia. Okraj najskôr výrazne podvinutý, zostáva dlho nadol zahnutý, nakoniec môže byť rovný (priamy), tvarovo je okraj často zvlnený, povrch okraja klobúka je u mladých plodníc plstnatý. Farba biela, špinavo biela, bielo šedá, pričom sa vyskytujú zóny, miesta, škvrny (vekom plodníc čoraz väčšie) vo farbe ružovej, červenkastej až okrovej.

Plodná časť:

Lupene široko pripojené až mierne zbiehavé (niekedy so zúbkom), husté, vysoké 2-5 mm, tenké, krehké, často rozvidlené (až anastomózne) pri hlúbiku, prestriedané lupienkami. Farba lupeňov ružovo krémová, bledo telovo ružová, nakoniec červeno okrová, niekedy býva viditeľný žltkastý nádych, po poškodení miesta vo farbe hnedo okrovej.

Hlúbik:

Hlúbik valcovitý až nepravidelný a smerom k báze často stenčený, krátky a pevný, 15-25 x 12-22 mm, povrch hladký (vo vrchnej časti veľmi jemne plstnatý, viditeľné u mladých plodníc a pod lupou), jemne lepkavý, farba biela, neskôr bledo krémová, na miestach po poranení a manipulácií (otlačení) okrová (žltkastá).

Dužina:

Dužina pevná, tuhá, zrnito špongiovitá, biela, belavá, na reze sa veľmi pomaly sfarbuje v oblasti klobúka na červenkasto a v oblasti bázy hlúbika na šedo červenkasto. Vôňa nevýrazná, kyslo ovocná (môže pripomínať pelargónie), chuť dužiny horká, neskôr sa stáva štipľavá. Mlieko biele, nemenné, niekedy pomaly žltnúce, nehojné, riedke, chuť horká a neskôr štipľavá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach veľmi svetlo ružovo okrový.

Makrochemické reakcie:

Reakcia na KOH na dužine a lupeňoch žltkastá, na mlieku bez reakcie (niekedy iba na okrajoch (kontúrach) žltkastá, FeSO4 na dužine sivo svetlo modrá.

Výskyt:

Rýdzik osikový rastie od júla do októbra na lúkach a pasienkoch pod rozličnými druhmi topoľov, ale najmä pod osikami. Plodnice sa objavujú zvyčajne vo veľkých húfoch. Je rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

JLactarius controversus rastie zvyčajne skupinovo (v radoch alebo kruhoch) v okrajových častiach lesov, pri cestách, v húštinách, hájikoch, hlavne v nižšie položených oblastiach. Viaže sa na topoľ (Populus sp.), hlavne osiku (Populus tremula), ale aj na vŕbu (Salix sp.), liesku (Corylus sp.), dub (Quercus sp.) a gaštan (Castanea sp.).

Podobné druhy:

Lactarius controversus sa radí do podsekcie Zonarii (ďalej ešte Lactarius acerrimus, porninsis, zonarius, zonarioides, evosmus, illyricus), aj keď svojím vzhľadom je v nej výnimočný. Charakterizuje ho vo všeobecnosti biela, belavá farba klobúka (s tmavšími miestami ružovými až okrovými), na okraji nevýrazné zónovanie (kruhy), pokožka klobúka akoby pokrytá glazúrou, ružový nádych farby lupeňov, po krátkom čase štipľavá chuť dužiny aj mlieka.
Od ďalších druhov v jeho podsekcií sa jednoznačne odlišuje svojou farbou (je bledší ako všetky ostatné.)
Zámena je však možná za Lactarius piperatus, Lactarius glaucescens, Lactarius vellereus a Lactarius bertillonii, ktoré sa vyznačujú podobným sfarbením klobúka.
Lactarius piperatus má klobúk biely, ten sa sfarbuje do okrova, ale bez ružových (červenkastých) tónov, jeho lupene sú biele až krémové (nie ružové), povrch klobúka je suchý, pri okraji zrnitý až zvrásnený (nie je tak lepkavý), teda nie je zónovaný (kruhy). Lactarius piperatus rastie hojne, zväčša skupinovo v listnatých a zmiešaných lesoch až do horského pásma a je to jeden z prvých rýdzikov v roku (objavuje sa od skorého leta). Viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale môžeme ho objaviť pri rôznych hostiteľských stromoch – dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.), aj iné listnaté stromy, no dokonca aj pri ihličnatých stromoch.
Lactarius glaucescens je belavo sfarbený druh rýdzika, má taktiež husté lupene, hladký (jemne zamatový) a suchý povrch klobúka, ihneď po ochutnaní veľmi štipľavé mlieko, ktoré však mení farbu pri zasychaní na lupeňoch na zelenkastú, a v reakcií s KOH na žltú až oranžovú. Dužina sa na reze taktiež po dlhej dobe farbí na zelenkasto. Lactarius glaucescens rastie jednotlivo alebo skupinovo v listnatých alebo zmiešaných lesoch. Viaže sa na buk (Fagus sp.), no sú nálezy aj pri gaštane jedlom (Castanea sativa), dube (Quercus sp.). Preferuje skôr vápencové podložie, vlhké miesta a nájdeme ho v nižších polohách (max. do podhorského stupňa).
Lactarius vellereus a Lactarius bertillonii majú plstnatý (zamatový) povrch klobúka, teda oveľa výraznejšie ako Lactarius controversus, klobúk sa nesfarbuje do ružova (červenkasta), lupene sú skôr biele, belavé, krémové (žltkasté) a sú redšie ako pri Lactarius controversus. Ich povrch klobúka je suchý a nemá zónovanie (kruhovanie). Lactarius vellereus rastie zvyčajne v skupinách v listnatých lesoch, ale aj v lesoch zmiešaných (výnimočne ihličnatých), viaže sa primárne na buk (Fagus sp.), ale aj na dub (Quercus sp.), prípadne brezu (Betula sp.) a ihličnaté stromy. Výskyt až do horských oblastí. Lactarius bertillonii rastie samostane alebo skupinovo v listnatých lesoch a je vzácnejší. Viaže sa na buk (Fagus sp.), vzácnejšie na dub (Quercus sp.), gaštan (Castanea sp.) a brezu (Betula sp.). Preferuje vlhkejšie miesta a vápencové podložie. Nájdeme ho skôr v nižších polohách.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Synonymum:

Agaricus controversus (Pers.) Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen): 430 (1801)
Agaricus lateripes Desm., Catal. des plantes omis.: 21 (1823)
Galorrheus controversus (Pers.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 125 (1871)
Lactarius controversus Pers., Observ. mycol. (Lipsiae) 2: 39 (1800) [1799] var. controversus
Lactarius controversus var. lateripes (Desm.) Bataille, Fl. Monogr. Astérosporales: 27 (1908)
Lactarius lateripes (Desm.) Fr., Hymenomyc. eur. (Upsaliae): 438 (1874)
Lactifluus controversus (Pers.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 856 (1891)
Lactifluus lateripes (Desm.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (04. 01. 2014)
Zmeny vykonali: Paľo ° (02. 01. 2012), Pavol Kešeľák (09. 05. 2008), Mgr. Roland Baranovič (12. 11. 2004)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.






Ext. zdroje

Fungi in Italia
Lactarius controversus
JJ.Wuilbaut
CERCLE DE MYCOLOGIE DE MONS


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia