Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik slamovožltý

Lactarius citriolens Pouzar
ryzec citronový

Nejedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk je pomerne tuhý a mäsitý, priemer 60-140 mm, najskôr plocho klenutý s vtlačeným stredom a podvinutým okrajom, neskôr sa klobúk stáva výraznejšie preliačený až lievikovitý, okraj je nadol zahnutý a nakoniec sa vyrovnáva. Povrch klobúka je za vlhka lepkavý (slizký), v strednej časti je hladký, smerom k okraju výraznejšie plstnatý (chĺpky). V mladosti sú tieto chĺpky (sú suché, nie sú slizké, ani lepkavé) na okraji veľmi výrazné (5-6 mm dlhé) a môžu (pri podvinutom okraji) úplne prekrývať lupene, ktoré akoby boli zakryté vlnou (pavičinkou). Vekom sa postupne táto ,,pavučinka“ pretrháva a chĺpky tvoria sploštené chumáče s dojmom šupín. Farba klobúka takmer jednoliata (niekedy pri okraji výraznejšia), belavá, belavo žltkastá, bledo krémová, staré plodnice môžu byť žltkasto okrové. Niekedy sa môže na okraji vyskytnúť jemné kruhovanie , alebo malé škvrny hnedo hrdzavé. Chĺpky vekom tiež tmavnú.

Plodná časť:

Lupene zbiehavé, niekedy so zúbkom, nie výrazne husté, vysoké 4-6 mm, často pri hlúbiku rozvidlené, prestriedané lupienkami, belavo žltkasté, krémové až hrdzavé, často s červenkastým nádychom.

Hlúbik:

Hlúbik krátky, robustný a na báze zhrubnutý ( v tých miestach môže byť nepravidelný, hrboľatý), 45-60 x 20-25 mm, plný, neskôr dutý, povrch hladký, ale v mladosti plstnatý, na báze sú však stále viditeľné chĺpky (charakteristický znak). Väčšinou nie je škvrnitý (iba výnimočne v blízkosti bázy niekoľko škvŕn, ale prakticky sú nevýrazné, vo farbe okolia). Farba bledo krémová.

Dužina:

Dužina veľmi tuhá, hustá, biela až bledo krémová, na reze sa rýchlo v okrajových častiach sfarbuje citrónovo žlto, potom sa v oblasti hlúbika môžu vyskytnúť ružové odtiene. Chuť dužiny horko kyslastá, neskôr sa stáva dosť štipľavá a výrazne aromatická. Vôňa ovocná, ovocno kyslá (citrusová, ako prezretý citrón). Mlieko biele, rýchlo sa mení na žlté, chuť mlieka štipľavá.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach bledo krémový.

Makrochemické reakcie:

Reakcia na KOH na dužine žltá (žĺtková), na mlieku oranžová.

Význam:

Lactarius citriolens sa viaže na brezu (Betula sp.), dub (Quercus sp.), buk lesný (Fagus sylvatica), hrab (Carpinus sp.), liesku (Corylus sp.), teda jeho výskyt je v lesoch listnatých, no môže byť aj lesoch zmiešaných (smrek, breza). Preferuje vápenaté podložie.

Podobné druhy:

Lactarius citriolens je charakteristický svojou veľmi pevnou dužinou a mäsitými plodnicami, suchými dlhými chĺpkami na okraji klobúka a plstnatou (chĺpkatou) bázou hlúbika. Patrí do podsekcie Scrobiculati (do nej radíme okrem neho Lactarius scrobiculatus, aquizonatus, resimus, auriolla, leonis, intermedius, olivinus, tuomikoskii).
Podobné druhy sú najmä Lactarius aquizonatus a Lactarius resimus.
Lactarius aquizonatus rastie na viacmenej suchých a vápenatých pôdach v ihličnatých aj listnatých lesoch. Viaže sa na brezu (Betula sp.), borovicu (Pinus sp.), vŕbu (Salix sp.) a topoľ (Populus sp.). Rozlíšiteľný je podľa vodnatých kruhov vo vonkajšej časti klobúka, lepkavých chĺpkov na jeho okraji (Lactarius citriolens ich má suché), tie časom miznú. Jeho hlúbik je viacmenej škvrnitý (hlavne v spodnej časti) a nie je na báze taký chĺpkatý ako pri Lactarius citriolens.

Lactarius resimus rastie jednotlivo alebo skupinovo v zmiešaných lesoch (ale aj iných typoch lesa), skôr na suchých pôdach (kyslých aj zásaditých), viaže sa na brezu (Betula sp.) a borovicu (Pinus sp.), možno aj na iných hostiteľov. Odlišuje sa hlavne kratšími chĺpkami na okraji klobúka (plstnatý), tie čoskoro miznú úplne, povrch jeho klobúka je hladký, lepkavý, lesklý. Klobúk nie je zónovaný a farba zostáva dlho biela, až neskôr bledo belavo žltkastá a v strede časom až okrová (Lactarius citriolens je výraznejšie žltkastý a jeho sfarbenie je viacmenej jednotné). Nie je na báze tak výrazne chĺpkatý.

Ďalšie druhy z jeho podsekcie sa buď odlišujú na prvý pohľad dosť výrazne, alebo rastú v inom biotope (viažu sa na ihličnaté stromy, napr. Lactarius intermedius na jedľu (Abies alba)).

Za určitých okolností môže byť zamenený aj za Lactarius pubescens, ten má mlieko biele ale nemenné. Jeho klobúk je v belavej, krémovej, farbe (niekedy s oranžovo hnedými miestami), je výrazne plstnatý (chĺpkatý), v strede pritlačene vláknitý, okraj však s dlhými a nepravidelnými (prepletenými) chlpmi. Jeho hlúbik je najskôr biely, no neskôr iba bielo oinovatený (aj to len niekedy) na výrazne sfarbenom - ružovom (ružovo oranžovom) podklade, na vrchu s viditeľnou ružovou (lososovou) zónou. Viaže sa na brezu (Betula sp.).

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)

Synonymum:


Lactarius citriolens Pouzar, Česká Mykol. 22: 20 (1968) var. citriolens

Autor popisu:

Hlavná úprava: JUDr. Michal Jamrich (18. 12. 2013)
Zmeny vykonali: Mgr. Roland Baranovič (11. 12. 2013), Paľo ° (02. 01. 2012)

Fotografie z galérií užívateľov ({{countOfImagesTotal}})

Aktuálne nemáme žiadne fotografie tohoto druhu.






Ext. zdroje

Fungorum.org
Položka je prelinkovaná na Index Fungorum
JJ.Wuilbaut
CERCLE DE MYCOLOGIE DE MONS
Russulales News
Lactarius citriolens


Mapa rozšírenia

mapa rozsirenia