Bezpečné hubárčenie
Palo70+ 12.9.2017 18:21
V niektorých hubárskych príručkách sa uvádzajú rôzne pravidlá alebo zásady správneho zberu a konzumácie húb, napríklad ako hubárske desatoro (dajú sa nájsť aj na internete, trebárs https://www.nahuby.sk/diskusia.php?paren... ). Oplatí sa ich pridržiavať, lebo sú to nazhromaždené a zovšeobecnené skúsenosti najlepších hubárov. No nie iba hubárov, ale aj mykológov a lekárov.
Z hľadiska ochrany zdravia by pre každého prvým a zásadným pravidlom malo byť, aby s určitosťou vedel rozoznať našu najnebezpečnejšiu hubu muchotrávku zelenú a jej rovnako nebezpečné biele príbuzné, aby ich v žiadnom prípade neskonzumoval a aby vedel o nich poradiť aj ostatným. Smrteľne jedovatých druhov húb je síce viac, ale muchotrávka zelená je najčastejšou príčinou vážnych a smrteľných otráv. Zároveň treba spoznávať aj ostatné jedovaté huby, čím sú jedovatejšia, tým skôr.
Plodnice húb bývajú farebne i tvarovo dosť premenlivé aj v prípade toho istého druhu. Okrem toho môžu inak vyzerať v mladosti, inak v „dospelom veku“, inak v starobe. Nie je jednoduché vyznať sa dobre v ríši húb. Vybranú skupinu základných jedlých húb sa však dá naučiť poznať. Na konzumovanie zbierame, resp. používame len bezpečne určené jedlé a odporúčané huby.
Z hľadiska šetrného vzťahu k prírode by prvým pravidlom malo byť, aby sme zbierali len tie jedlé, na zber odporúčané a bezpečne poznané huby, ktorých je v prírode dosť.
Netrhám zbytočne mne neznáme huby, najskôr mám hubu určiť a až potom zobrať. Ak dopredu viem, že tú hubu nepoznám, nechávam ju rásť. Nemožno súhlasiť ani s ničením jedovatých alebo domnele jedovatých húb. Predstava niektorých hubárov, že takto bojujú proti otravám, nie je namieste. Samozrejme, ak poznávam nové druhy, môžem si pár nepoznaných húb doniesť domov na štúdium. Najmä ak rastú vo veľkom množstve a je nádej, že v budúcnosti ich zaradím medzi zbierané druhy. Je hlúposťou doniesť domov veľké množstvo húb a nakoniec zistiť, že sú nejedlé a teda musia byť vyhodené.
Na jedenie sa zbierajú len huby z vyhovujúceho, nie zo znečisteného prostredia. Dokonca i pôda v lesných škôlkach môže byť upravovaná pesticídmi a teda v škôlke a jej blízkom okolí môžu byť huby toxické.
Jedlé a bezpečne poznané huby sa majú zbierať do prútených košov. Nevhodné sú igelitové tašky (či iné podobné obaly), v ktorých sa môžu huby nielen dotlačiť a polámať, ale aj zapariť, teda stať sa (sekundárne) toxickými.
Nie je správne zbierať príliš staré (alebo aj mladšie, čo len čiastočne oplesnené) plodnice, lebo v nich už začína prebiehať prirodzený proces rozkladu. Nie je správne zbierať ani príliš mladé plodnice, najmä preto, že si ich môžeme ľahšie zameniť s jedovatými druhmi húb.
Pri zbere sa huby majú vyberať zo substrátu celé. Veľakrát je v zemi na konci hlúbika ukrytý dôležitý poznávací znak, resp. jedlé môžu byť aj hlúbiky a škoda z nich nechať podstatnú časť v zemi. Jamku po plodnici treba zasypať, prípadne upchať (napríklad šiškou) a zasypať, aby podhubie nevyschýnalo. Len ak nehrozí nesprávne určenie, môže sa huba odrezať tesne nad zemou, napríklad pri suchohríboch hnedých.
V lese by sme mali huby nielen očistiť, ale aj rozkrojiť, prípadne aspoň nakrojiť. Nie je rozumné nosiť domov staré, mäkké, červivé a špinavé plodnice. V lese zostanú v prirodzenom prostredí, smetné nádoby doma sa dajú naplniť aj iným odpadom. Samozrejme, z lesa treba doniesť len primerané množstvo húb, ktoré dokážeme spracovať. Aj pre „veľké oči“ sa niektoré plodnice nakoniec zbytočne vyhodia.
Po zbere treba ešte raz huby prekontrolovať doma na stole. Ak huby zbierali viacerí, tak kontrola húb má byť dôslednejšia, lebo viac zberačov zvyšuje pravdepodobnosť omylu.
Kontrole treba podriadiť aj darované a kupované huby. Kontrolovať treba nielen to, či ide o jedlý druh huby, ale aj v akom stave plodnice sú. Nemali by sme prijímať ani kupovať huby, ktoré nevieme určiť. A hotové jedlá z húb alebo polotovary možno prijať naozaj len od stopercentného hubára, lepšie je však nič také neprijímať. Ani darovať huby (dokonca vnucovať dar) nie je veľmi vhodné, nie je to taktné. Iba ak v prípade, keď skutočne nemôžu vzniknúť žiadne pochybnosti.
Huby treba spracovať čo najrýchlejšie po zbere, lebo sa pomerne rýchlo znehodnocujú (vädnú, hnijú, červivejú), hoci v chladničke alebo v studenej komore by z jedného dňa na druhý mali bez problémov vydržať. Treba však rozlišovať, či sú huby už nie v štádiu, že ich naozaj nemožno ďalej skladovať. Tiež treba rozlične pristupovať k rôznym druhom húb. To čo vydržia kuriatka, to hnojník obyčajný nevydrží. A treba pamätať i na to, že medzi jedlá citlivé na skladovanie patrí aj jedlo z húb.
Jedlá z húb bývajú ťažšie stráviteľné, netreba sa nimi prejedať. Tiež sa neodporúča jedlo z húb (nielen z hnojníkov) zapíjať alkoholom. Niekedy by mohla byť príčinou otravy opakovaná, resp. častá konzumácia niektorých húb.
Každý z nás je originál, čo sa občas zvykne prejaviť i pri konzumácii húb. Huby jedlé pre väčšinu nemusí dobre znášať každý. Niekedy môže po jedle z húb vzniknúť problém s trávením len u niekoho. Inokedy môže ísť o nebezpečnú alergickú reakciu alebo iné vážne ochorenie, ktoré postihne len niektorého jedinca. Môže to byť ešte zložitejšie, ako napríklad pri otrave čechračkou podvinutou.
Deťom v zásade huby jesť nedávame. Pre tehotné ženy a dojčiace matky huby tiež nemožno odporúčať. Ak sa matka otrávi muchotrávkou zelenou, jed je aj v mlieku a kojením môže byť otrávené aj jej dieťa.
Otravy hubami sú veľmi rôznorodé, s rôznymi príznakmi. V prípade podozrenia na otravu hubami je dôležitá prvá pomoc, ktorá musí byť rýchla a odborná. Podľa známej knihy MUDr. Petra Gavorníka by prvá pomoc pri otrave hubami mala spočívať najmä v rýchlom zabezpečení lekárskej pomoci. Veľkou chybou je vyčkávanie a spoliehanie sa na to, že príznaky otravy sa pominú samé od seba. Čo najskôr treba postihnutého doviesť do nemocnice, nedávať mu alkohol, iba pitnú vodu, či minerálku. Pacient si sám má vyvolať zvracanie (dráždením koreňovej časti jazyka). Zvratky s hubami, alebo ešte lepšie zvyšky nespracovaných húb a zvyšky jedla, treba priniesť do nemocnice. Sú dôležité na identifikáciu pôvodcu otravy a nasadenie správnej liečby. V prípade nedostupnosti rýchlej lekárskej pomoci treba aspoň telefonicky požiadať o lekárske konzultácie a rady.
Pri dostatočne obozretnom prístupe k hubám by nemalo k otravám dochádzať. Treba si voliť taký prístup k hubárčeniu, ktorý nikoho neohrozí na zdraví alebo dokonca na živote. Známe je ponaučenie, že nežijeme preto aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. V našom prípade má toto ponaučenie trochu iný, oveľa významnejší rozmer.
hrbik 13.9.2017 20:48
Zdá sa, že si Gavorníkovu knihu ešte môžeme kúpiť, dokonca i v akcii za jedno Euro: https://veda.sav.sk/kniha/gavornikpeter-...