OCHRANA BIOTOPOV – ZMENOU HOSPODÁRENIA
° pokročilý, atlasár, mykológ 15.2.2017 20:19
V tomto diskusnom vlákne som najprv chcel otvoriť debatu o ochrane biotopov a to hlavne takých, kde sa vyskytujú vzácnejšie druhy húb. No po prečítaní celého príspevku možno tak ako aj ja pochopíte že vhodne nastavené podmienky hospodárenia budú vlastne chrániť všetko a nielen to čo je vzácne. Teda nemusí byť všade bezzásahovosť a napriek tomu sa všetko môže zmeniť.
Na tejto stránke sa pohybuje hodne ľudí, a nemusia to byť len odborníci na huby, ktorí majú blízko k prírode a často ich zdravo „naštve“ ak sa v im blízkych lokalitách udeje necitlivý zásah. Nevylučujem že si jednotlivci nevšimnú aj zničenú lúku či pasienok, ale drvivá väčšina určite najskôr zaregistruje „vyrúbanie“ lesa. Určite im dvíha adrenalín pohľad na čerstvý „holorub“, rozrýpané zvážnice a poodhadzovaný neporiadok po pilčíkoch (fľaše od oleja či nápojov). Keď ten prvý „záchvat“ rozhorčenia pominie tak pragmatizmus nám našepkáva, že s tým sa ale aj tak nedá asi nič robiť. Lebo les má vlastníka, ktorý v ňom má a vidí peniaze. A okrem toho na produkciu dreva sú na slovensku naviazané ďalšie pracovné miesta, ktorých je hlavne v chudobnejších regiónoch pomálo. Podobne som bol na tom donedávna aj ja. Čo sa zmenilo, že som začal vidieť „svetlo na konci tunela“ ? Vlastne nič len som toho trošku viac nachodil po prirodzených lesných porastoch a poštudoval som si zaujímavé dokumenty o tom ako sa dajú robiť a vlastne niekde aj reálne robia veci pri hospodárení v lesoch ináč. Pokúsil som sa tieto informácie zhrnúť do jedného celku, v čo naj pochopiteľnejšej a naj stručnejšej forme. Napriek tomu to nieje úplne krátky príspevok no verím že v tomto mimo sezónnom čase si nájdete čas ho prečítať.
° pokročilý, atlasár, mykológ 15.2.2017 20:19
Prírode blízke hospodárenie v lesoch
Prales:
Pôvodne zaberal pravdepodobne až 95% rozlohy Slovenska, v súčastnosti je to už len maximálne 0,21%.
Jeho vývojový cyklus tvoria tri hlavné etapy:
• štádium dorastania - veľký výškový a hrúbkový prírastok a nízka mortalita (úmrtnosť) stromov
• štádium optima - stromy dosahujú maximálny objem ich životná vitalita ustáva
• štádium rozpadu - stromy sú na maxime fyziologického veku bez životnej vitality
Prales v našich podmienkach môžme definovať ako takmer nedotknutý prírodný les, buď úplne bez znakov po bývalej ľudskej činnosti, alebo sú tieto len ťažko identifikovateľné a málo evidentné ( napr. v minulosti tzv. túlavá ťažba bez úmyselnej následnej obnovy). Tento sa vyznačuje klimaxovým (pôvodným) drevinovým zložením, s výskytom typických druhov ekosystému, zachovalou prirodzenou vekovou, vertikálnou, horizontálnou a priestorovou štruktúrou, s primeranou prítomnosťou mŕtveho dreva (stojaceho a ležiaceho) v rôznych štádiách rozkladu a s prítomnosťou jedincov drevín, ktorých vek sa blíži fyziologickému veku. Za súčasť pralesa sa považuje aj sukcesné (zarastajúce) štádium lesného ekosystému (tzv. prípravný les), ktoré vzniklo prirodzeným spôsobom (bez vplyvu človeka) po prírodných disturbanciách (narušeniach) na ploche pralesa (do ktorého nebolo zasahované a je predpoklad, že bude ponechané na prirodzený vývoj).
V našich podmienkach sa väčšina vegetačných formácií po dlhom vylúčení vplyvu človeka stáva lesom a tento po niekoľkých storočiach nakoniec sekundárnym pralesom.
Les:
Aktuálne les zaberá približne 42% rozlohy Slovenska. Jeho jednotlivé druhy môžme definovať a rozlišovať podľa nasledovných znakov.
Prírodné znaky:
• prevaha klimaxových (pôvodných) drevín v rámci celého vývojového cyklu
• zloženie zodpovedá stanovištným podmienkam a fáze vývojového cyklu
• pôvodný genofond drevín
• rôznovekosť (s výnimkou prirodzených veľkoplošných tendencií k rovnovekosti)
• plošné striedanie vývojových fáz a cyklov
• autoregulácia a autoregenerácia
• prirodzená hranica lesa čo do polohy, zastúpenia drevín aj štruktúry
Antropické (človekom ovplyvnené) znaky:
• nevhodné druhové zloženie, nevhodné zmiešanie, monokultúry, nevhodný ekotyp
• zloženie nezodpovedá stanovištným podmienkam a fáze vývojového cyklu
• nepôvodný genofond drevín
• rovnovekosť porastov
• hranica lesa neprirodzená čo do polohy, zastúpenia drevín a štruktúry
• ťažba dreva a produktov z lesa
• iné znaky priamych a nepriamych zásahov do vývoja a štruktúry porastov (pasenie, turistika, stavebná činnosť, športová činnosť ...)
Prírodný les je porast pralesovitého vzhľadu, bez zrejmých stôp po ľudskej činnosti (hoci pripúšťame tzv. túlavú ťažbu v minulosti). Ich súčasťou sú aj prírodné lesy postihnuté prírodnými katastrofami a ponechané na prirodzený vývoj. Hlavné znaky prírodného lesa sú: pôvodný genofond lesných drevín, drevinové zloženie v súlade so stanovištnými podmienkami, prirodzený priebeh hranice lesa, autoregulačné a autoregeneračné procesy.
Prirodzený les je porast s prirodzeným druhovým zložením a čiastočne zmenenou priestorovou výstavbou, spôsobenou extenzívnou činnosťou človeka. Prírodné znaky prirodzeného lesa prevyšujú znaky antropické. Hlavné znaky prirodzeného lesa sú: pôvodný genofond drevín, drevinové zloženie v súlade so stanovištnými podmienkami alebo len minimálne zmenené, autoregulačné a autoregeneračné procesy sú v prevahe, nevyžadujú usmernenie a reguláciu.
Poloprirodzený les je porast so zastúpením prírodných a antropických znakov, pričom prírodne znaky a procesy sú rovnomerne zastúpené s antropickými znakmi a procesmi. Hlavné znaky poloprirodzeného lesa sú: prirodzené porasty v procese rekonštrukcie alebo pokročilej regulovanej obnovy, vylúčený výskyt inváznych a nepôvodných druhov drevín, vyžaduje určitú reguláciu pre návrat do prirodzeného stavu.
Zmenený les je porast so zastúpením prírodných a antropických znakov, pričom antropické znaky prevládajú. Hlavné znaky zmeneného lesa sú: porasty s kombinovaným alebo umelým pôvodom, zastúpením pôvodných aj nepôvodných druhov a ekotypov, porasty v iniciálnom štádiu vývoja na kalamitných plochách obnovovaných zalesňovaním (aj s využitím sekundárnej sukcesie).
Premenený les je porast len s antropickými znakmi neprirodzeného vzhľadu. Hlavné znaky premeneného lesa sú: porasty založené umelou obnovou, ktorá nie je v súlade so stanovištnými podmienkami a príslušným ekotypom drevín, umelé monokultúry, plantáže, porasty inváznych drevín a pod.
Na Slovensku rozoznávame 8 lesných vegetačných stupňov:
1. Dubový (do 300 m nadmorskej výšky) – ide o lesy najnižších polôh mimo areálu buka. Na Záhorí sú v tomto vegetačnom stupni vysadené rozsiahle boriny, ktoré pravdepodobne nahradili pôvodné brezovo-dubové lesy.
2. Bukovo-dubový (od 200 do 500 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni sa už popri dube objavuje aj buk, hoci slabšieho vzrastu. Ide v podstate o prechodné pásmo medzi dubinami a bučinami, s ktorým si ani odborníci nevedia celkom poradiť.
3. Dubovo-bukový (od 300 do 700 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni už dominuje buk, dub sa tu udržuje len vďaka rôznym narušeniam bučín suchými rokmi alebo človekom. Tieto lesy je pomerne ťažké odlíšiť od 4. vegetačného stupňa.
4. Bukový (od 400 do 800 m nadmorskej výšky) – v tomto stupni sa vyskytujú krásne nezmiešané bučiny, často aj takmer bez bylinného podrastu s pôdou pokrytou len bukovým lístím.
5. Jedľovo-bukový (od 500 do 1 000 m nadmorskej výšky) – tu sa už popri buku vyskytuje aj mohutná jedľa, miestami aj smrek. Patria sem naše najslávnejšie pralesy, napríklad Dobročský prales alebo Stužica. Jedľa je schopná prerásť buk a dožíva sa vyššieho veku, buk je však vitálnejší a ľahšie sa zmladzuje.
6. Smrekovo-bukovo-jedľový (od 900 do 1 300 m nadmorskej výšky) – tento stupeň je pokračovaním predchádzajúceho, miestami v ňom však už prevládajú ihličnaté dreviny, najmä na chudobnejších horninách.
7. Smrekový (od 1 250 do 1 550 m nadmorskej výšky) – tento stupeň tvorí nápadný pomerne úzky pás pozdĺž hornej hranice lesa. Smrek tu býva často až po zem zavetvený a porasty sú rozvoľnené. Smrek tu nemá úplne ideálne podmienky pre svoj rast, je tu však mimo dosahu škodcov, najmä lykožrúta (škodcom nevyhovuje chladná horská klíma).
8. Kosodrevinový (nad 1 550 m nadmorskej výšky) – kosodrevina už vlastne nie je lesom (je nižšia ako 5 m a teda je krovitým spoločenstvom). Na Slovensku sa však o ňu tradične starali lesníci, takže ju priraďujeme k lesným pozemkom. Nad kosodrevinou sa nachádzajú už len nelesné stupne holí a skál.
Starostlivosť o les:
22.12.1769 vydala a uzákonila uhorská panovníčka Mária Terézia predpis tzv. Tereziánsky lesný poriadok. Ten vznikol ako reakcia na vydrancované lesy banským hospodárstvom aby prostredníctvom lesníctva ako hospodárskeho odvetvia boli lesy aj naďalej využívané a zachované aj do budúcnosti. Snaha o zachovanie hospodársky výnosných lesov vyústila do rozsiahleho vnášania nepôvodných druhov drevín na miesta, kde by sa prirodzene nevyskytovali (predovšetkým umelé vysádzanie smreka často z nekontrolovaných zdrojov). Toto v minulosti spôsobilo vznik rovnovekých a rovnorodých porastov - monokultúr. V súčastnosti je niekde už viditeľná snaha o vytvorenie pestrejšej drevinovej zmesi ale výsledkom je opäť rovnoveký les tzv. les vekových tried.
Spôsoby ťažby a obnovy lesa
• holorubný - porast alebo (častejšie) jeho časť je jednorazovo vyťažený a následná obnova prebieha na holej ploche. Niekedy sú to pásové ruby o šírke dvoch výšok porastu a medzi pásmi medzera minimálne dvojnásobku šírky pásu. Hlavným rozdielovým znakom oproti podrastovému spôsobu ťažby je neexistencia prirodzeného zmladenia v okamihu vyťaženia materského porastu.
• podrastový (rúbaňový) - pri tomto spôsobe prebieha obnova pod clonou materského porastu, preto sa hovorí aj o clonnej obnove alebo o clonnom rube. Materský porast sa za účelom obnovy postupne prerieďuje, čím je umožnený vznik a odrastanie spodnej etáže ako následného porastu. Toto prerieďovanie býva v rôznych krajinách chápané rôzne - niekde sa zaň považuje aj rúbanie úzkych pásov. V typickom prípade sa táto obnova uskutočňuje štyrmi zásahmi - prípravným rubom, semenným rubom, presvetľovacím rubom a dorubom. Následný porast vzniká pred doťažením materského porastu. Nedochádza preto pri ňom k vzniku súvislej odkrytej plochy, no vzniká les tzv. vekových tried.
• výberkový - stromový - výsledkom jeho uplatňovania sú jednotlivo výberkové porasty so stromami rôznych hrúbok a vekov tesne vedľa seba. Na výchovu a pestovanie na úpravu rastových vlastností stromov a skupín stromov v rastovom štádiu náletov, nárastov, mladín, žrďkovín a žrďovín sa využíva pestovný rub ( pre hrúbie až do priemeru 15 cm). Výberkový rub sa využíva u kmeňovín s hrúbkou nad 15 cm (vo výške 1,3 m).
- skupinový - táto forma už predstavuje prechod k veľmi jemnému podrastovému spôsobu, jej výsledkom sú porasty zložené zo skupín rôzneho veku.
• túlavá ťažba - vyberanie ekonomicky zaujímavých stromov a ponechávanie všetkých ostatných. Vyberaním len určitého druhu a typu stromov však dochádza k postupným zmenám drevinového a vekového zloženia a teda aj k zhoršovaniu kvality lesa.
• bez zásahu - jeho výsledkom sú porasty s prirodzeným drevinovým zložením a štruktúrou, zmeny sú ale veľmi pomalé a pre laickú verejnosť v určitých fázach vývoja (napr. stojace suché stromy) pôsobia neesteticky.
Dôvody zmeny na výberkový ( prírode blízky ) spôsob hospodárenia v lesoch
Ekologicko - enviromentálne
• Zmena vekovej štruktúry lesa - Pri tzv. lese vekových tried sú takmer všetky stromy v poraste rubne zrelé v období 30-40 rokov (pri doruboch sa nútene ťažia aj stromy, ktoré ešte nedosiahli produkčné maximum, pretože ťažba sa určuje na základe veku celého porastu a nie rubnej zrelosti jednotlivých stromov ) a potom sa musí čakať 90-110 rokov na dopestovanie ďalšieho lesa (toto obdobie je takmer bez príjmov no s nákladmi na jeho pestovanie a ochranu). Pri výberkovom spôsobe dosahujú stromy v poraste rubný vek priebežne (ťažba prebieha kontinuálne, štandardne každých 10 rokov, a iba na stromoch ktoré dosiahli produkčné maximum)
• Zmena drevinovej štruktúry - Pri výberkovom spôsobe hospodárenia vznikajú vhodné podmienky pre klíčenie a odrastanie tiennych a polotiennych drevín (jedľa, jaseň, javor), ktoré sú aktuálne v našich podmienkach pri podrastovom spôsobe hospodárenia konkurenčne vytláčané (napr. na súvislých odkrytých plochách bukom).
• Zmena koncentrácie raticovej zveri - Na rúbaniskách vznikajú súvislé husté mladiny, ktoré sú, hlavne v zime, vhodným úkrytom raticovej zveri. Táto sa potom koncentruje na pomerne malej ploche a tu, najmä ohryzom terminálneho puku vybraných druhov drevín (jedľa) znižujú ich schopnosť výškovo konkurovať a prirastať na hmote následkom čoho strácajú životný priestor. Riešením je len finančne nákladná chemická a mechanická ochrana. Naproti tomu výberkový spôsob vytvára pre vznik prirodzeného zmladenia vhodné vlhkostné a svetelné podmienky (mozaikovite rozložené) po celej ploche porastu, teda zver má k dispozícii väčšie množstvo úkrytov a vzhľadom na zvýšené trofické (potravné) možnosti nemá jej prítomnosť také dôsledky aby vznikli hospodárske škody.
• Prirodzený genetický výber najschopnejšich a najsilnejších jedincov - Na rúbanisku vysadený stromček, bol najprv pestovaný v lesnej škôlke v ideálnych podmienkach (živiny, svetlo, voda), neskôr vytriedený na základe požiadaviek na kvalitu (výška, vyspelosť korunky a korienka, hrúbka kmienka), pričom v zmysle legislatívy (lesného škôlkárstva a semenárstva) bola zohľadnená aj podobnosť prírodných podmienok so zalesňovanou plochou. Teda odrastá na holine rúbaniska v iných podmienkach ako pochádzal jeho rodičovský strom a tiež v iných z akých vzišiel zo semena v lesnej škôlke. Naproti tomu pri výberkovom spôsobe hospodárenia v polotieni materského porastu padne semeno v blízkosti rodičovského stromu a zachováva si jeho genetické vlastnosti (vhodné pre danú lokalitu). Vďaka zachovaniu mikroklimatických podmienok zároveň vyrastá pod clonou starého porastu jedinec, ktorý sa bez hnojív a iných rastových stimulantov musí presadiť v konkurencii rovestníkov vlastného druhu a iných drevín, čo je predpoklad na to, že prirodzeným výberom nakoniec prežije geneticky najschopnejší a najsilnejší jedinec.
• Automatizácia prirodzenej obnovy - Pri tzv. lese vekových tried tam po dorube materského porastu často nestihol dobehnúť proces jeho automatickej prirodzenej obnovy a z dôvodu legislatívnej povinnosti mať na rúbanisku minimálne 50% prirodzeného zmladenia je ho potrebné do 2 rokov umelo zalesniť, čo prináša dodatočné finančné náklady (obstaranie sadeníc, zalesnenie, chemická a mechanická ochrana). Naproti tomu pri výberkovom spôsobe hospodárenia prebieha vznik nového lesa takmer v plnom rozsahu úplne zadarmo. Umelá obnova sa využíva zriedkavo a to najmä na spestrenie drevinovej skladby (formou tzv. podsadieb alebo podsejby ), alebo z dôvodu riešenia situácie na kalamitných plochách.
• Autoredukcia početnosti jedincov - Na otvorenej ploche rúbaniska má väčšina jedincov z prirodzeného zmladenia počas dňa rovnaké svetelné možnosti. V takýchto podmienkach nedochádza vo fáze nárastov, mladín, žrďkovín a žrďovín k ich výraznej autoredukcii, ale naopak prejavuje sa efekt rýchleho výškového rastu, čo spôsobuje nežiadúce preštíhlenie porastu a nevhodné mechanické vlastnosti dreva kmienkov. Na zabránenie preštíhľovaniu sa používajú finančne nákladné pestovné opatrenia súhrnne označované ako prerezávky. Naproti tomu v polotieni mozaikovitého materského porastu s uvolneným zápojom korún starších stromov sa osvetlenie v priebehu dňa výrazne mení a mladé jedince drevín musia o svetlo súperiť. Slabšie jedince v konkurenčnom boji obmedzujú svoj rast a nakoniec odumrú. Na ploche nakoniec zostáva primeraný počet geneticky najschopnejších jedincov.
• Vodný režim - Pre rozsiahle holiny, mladiny, monokultúry ale aj lesné približovacie linky, zvážnice a odvozné cesty platí, že sa v nich, pri intenzívnych a silných zrážkach pôda rýchlo nasýti a vzniká povrchový odtok vody. Okrem prívalovej povodňovej vlny tu potom hrozí aj prípadná kontaminácia vodných zdrojov. Naproti tomu spoločné zastúpenie listnatých a ihličnatých drevín v poraste s výberkovým hospodárením, najlepšie rôzneho veku a výšky, má priaznivý vplyv na pomalšiu rýchlosť vsakovania vody do pôdy. Pôda je potom schopná prijať väčšie množstvo zrážok a tým spomaliť povodňovú vlnu aj pri mimoriadne intenzívnych dažďoch.
• Klimatické pomery - Pri hospodárskej činnosti v tzv. lese vekových tried prichádza na holine, respektíve na ploche po clonnom rube či dorube, k prudkej a výraznej zmene mikroklimatických podmienok. Naplno sa tu prejavia zimné respektíve letné extrémy teplôt, zvýšený odpar vody a presušovanie prievanom a v neposlednej rade jav tzv. úpal kôry. Úpal kôry oslabuje stromy a môžu až odumrieť (najmä dreviny s tenkou kôrou ako je buk). Pri smrečinách sa tento problém často prejavuje na tzv. porastovej stene na okraji holiny. Takto oslabené stromy sú následne ešte menej odolné proti pôsobeniu podkôrneho hmyzu. Naproti tomu v prípade hospodárenia výberkovým spôsobom dochádza vo výškovo diferencovaných porastoch, kde zápoj starších stromov chráni mladšie pred extrémnymi teplotami a presúšaním prievanom, len k minimálnym zmenám mikroklimatických podmienok a teda je minimalizovaný ich dopad.
• Odolnosť voči vetru - Pri odrúbaní pásu v dospelom poraste tzv. lesa vekových tried vzniká tzv. porastová stena, často tvorená zo stromov jednej dreviny s nevhodným štíhlostným koeficientom a rovnakým vekovým zložením , ktoré sú pri bočnom tlaku náchylné na vyvrátenie sa (prejavia sa aj rovnaké mechanické vlastnosti jedného typu dreviny voči namáhaniu). Potom sa aj pri vetre so silou postačujúcou na vyvrátenie len malého počtu stromov prejaví tzv. domino efekt, cez odovzdanie energie padajúceho stromu. Pri výberkovom spôsobe hospodárenia v prvom rade tzv. porastové steny takmer nevznikajú. Porast je navyše rôznoveký, tvorený drevinami s rozdielnou mechanickou odolnosťou voči namáhaniu a hlavne je redší, takže koruny stromov v hornej etáži sa takmer nedotýkajú. Teda domino efekt väčšieho rozsahu je takmer nereálny (no samozrejme extrémne silným víchriciam nemusí odolať žiadny porast).
• Podiel mŕtveho dreva - V poraste v ktorom sa hospodári podrastovým spôsobom tzv. les vekových tried zostáva len minimum stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva, a pritom väčšinou len zvyšky mladých a tenkých stromov. Pri výberkovom spôsobe hospodárenia sa automaticky počíta s určitým počtom stromov ponechaných na prirodzené dožitie. Napríklad sú to také jedince, ktoré by pri ťažbe svojím pádom mohli poškodiť skupinu kvalitných tenkých mladých perspektívnych jedincov. Mŕtve drevo potrebujú pre svoj život nevyhnutne mnohé druhy živočíchov, hmyzu, húb, machov (často aj chránených). Ich biodiverzita napomáha udržiavať v chode prirodzené obranné mechanizmy zdravého lesa (napríklad dutinové hniezdiče) s minimalizáciou potreby zásahov človeka.
Ekonomické
• Ťažbový potenciál - V tzv. lese vekových tried sa ročný prírastok drevnej hmoty na 1 hektár plochy dosahuje hodnoty cca 4 - 6 metrov kubických, naproti tomu sa prírastok v lese s výberkovým spôsobom hopodárenia pohybuje na úrovni cca 12 – 14 metrov kubických ročne na 1 hektár plochy. Príčiny tohoto rozdielu sa dajú nájsť vo vyššie spomenutých ekologicko - enviromentálnych dôvodoch.
• Obnova lesa - Na základe niektorých vyššie spomenutých ekologicko - enviromentálnych dôvodov je zrejmý aj ekonomický prínos pri realizácii obnovy lesa výberkovým spôsobom (nízke náklady na pestovanie, ochranu).
• Pestovná činnosť - Pri výberkovom spôsobe hospodárenia je vysoko nákladná pestovná činnosť takmer zanedbateľná a na pomery hospodárenia v tzv. lesoch vekových tried na prvý pohľad až neuveriteľne nízka, ale logická na základe vyššie spomenutých ekologicko - enviromentálnych dôvodov.
Základné pravidlá výberkového hospodárenia v lesoch
• Trvalé zachovanie lesného ekosystému
• Trvalá možnosť ťažby rubne zrelých stromov
• Systematické zasahovanie do všetkých vrstiev porastu
• Úprava - udržovanie štruktúry a rovnomerného stavu porastu
• Trvalá a nepravidelná prirodzená obnova
Tori pokročilý, mykológ 20.2.2017 07:31
Při výberkovém hospodaření se tedy těží jednotlivé stromy a skupinky stromů uvnitř lesa, tj. okolní stromy zůstanou stát? Jak se ale zajistí, aby se daly těžit dostatečně velké (a teda dlouhé) stromy bez poškození těch okolních, kterým je prozatím dovoleno přežít? To by chtělo asi celkem šikovné dřevorubce, kteří umí položit strom přesně kam chtějí. Další věc je, jak z prostředka lesa vytáhnout 15 m dlouhý kmen a neorvat kůru ze všech ostatních po cestě - vysekat nejdřív přístupovou cestu? Bo třeba u nás jsou dost namnožení daňci, ale o dost víc poškozených stromů jsem viděla následkem těžby a přibližování dřeva, než následkem okusu.
Abych si taky postěžovala: Je u nás jedna kdysi pěkná lokalita, údolí řeky a okolní suťové lesy, břidlicové podloží. V části byly původní bučiny s Acer pseudoplatanus a vtroušenou jedlí, v chladnějších (a hlavně hůř přístupných) částech dokonce velký podíl jedle, ale zbytek monosmrčiny. Poslední 2 roky se smrky plošně kácí - území se vracelo církvi, takže státní lesy si před předáním vykácely co mohly a církev v tom pokračuje. Zdůvodňuje se to kůrovcem, ovšem když vidím holorub většinou zdravých stromů a vedle zůstane stát skupina zčásti odkorněných smrků, moc přesvědčivě mi ten argument nepřipadá. Na rubaništích se vysazují plošně buky - ok, návrat k přirozenějšímu složení dřevin. Sice něco podobného lesu tu vyroste tak asi v době, až budu v důchodu, ale nevadí. 
Ovšem na těch mýtinách se spalují ořezané větve a v jednom každém ohništi je hozená pneumatika. Fakt v každém. Nevyroste v nich ani blbá pýchavka. A pak tam v zimě jdeš na procházku, okolo rudé plameny a čoud z té hořící gumy, vypadá to tam jak v Iráku po mírovém bombardování, a okolo stojí cedule že "Evropsky významná lokalita". :-D
° pokročilý, atlasár, mykológ 20.2.2017 11:55
Ta tazba pri vyberkovom hospodareni je uz odbornejsia cast a skor je urcena viac pre lesnikov ale par veci vypichnem:
1. Tažba stromov - podmienkou je pri výberkovom hospodárení smerová stínka - cielene sa usmerní pád stromu tak aby spôsobil co najmensie skody na okolitych stromoch a zmladeni (ak to nieje mozne zrealizovat a poskodilo by sa vela potencionalne hodnotnych uzitkovych stromov moze sa bud pockat dalsie decenium (10 rokov ) a potom sa opakovane prehodnoti jeho tazba alebo sa moze takyto jedinec ponechat na prirodzene dozitie) a tiez aby dodrzal smer k priblizovacej linii ... toto samozrejme vyzaduje kvalifikovaneho, skuseneho a technicky vybaveneho pilcika ... idealne je tazbu realizovat v obdobi dormancie (zimneho kludu) drevin.
2. Spristupnovanie porastov - pomocou spristupnovacich liniek (priechodna linia bez stromov o sirke max. 3 metre) - musia byt vedene pri sklone svahu nad 20% po vrstevnici - po skonceni tazboveho procesu je potrebne kriticke miesta opatrit drevenymi odrazkami aby sa maximalne eliminovala rychlost a mnozstvo odtekajucej vody z povrchu linky ..............idealne je vyuzivat vrtulnik ci kone (to je ale moc drahe ) ako dalsie zostavaju traktory (lepsie z hladiska rozlozenia tlaku su pasove oproti kolesovym)........ samozrejme pre nas ochranarov je toto najkontroverznejsia tema akehokolvek hospodarenia v lese ....... svahy prekracujuce urcity sklon by sa jednoducho nemali obhospodarovat a mali by byt ponechane ako bezzasahove (lesy ochranne a lesy so specialnym vyuzitim)
3. Sustredovanie dreva - Vytahovanie je podmienene spravnou smerovou stinkou (metoda zberneho lana je nepripustna), Priblizovanie - po kvalitnej priblizovacej linke (lepsie ju robit pasovym buldozerom ako bagrom) ... samozrejme technicke vybavenie tazbovej techniky musi byt adekvatne (kvalitna a vykonna) , napr. pasove traktory s plosinou na ktoru si vedia pritiahnut naklad a potom tento nieje vleceny vacsou castou kmenov po zemi ale len ich koncami
p.s. k tomu "postazovaniu si" ... mam coraz silnejsi pocit ze cast z tychto zisteni je v skutocnosti zistenie realneho prekrocenia platneho zakona --- a prekracovatelom sa nic nestane lebo vlastne chyba zalobca. A pritom kontrolne organy, presne nato ustanovene aj v zmysle existujucich zakonov (lesny zakon, polovny zakon,zakon o ochrane prirody, zakon o odpadoch,...), zjavne nekonaju tak ako by sme ocakavali.
undertaker pokročilý, atlasár 15.2.2017 21:45
Krátko a jednoducho. Robil som v lese na území Slovenského raja ale do hociktorej PR som vstúpil bez toho aby som tam niečo premiestnil alebo poškodil. Na väčšine územia NP sa v lese hospodári ale PR s 5st.ochrany by mali ostať nedotknuté také prirodzené. Tak napr. PR Holý kameň s 5st.ochrany v katastri Smižany,bol som tam dvakrát a cítil som sa ako v pralese a prečo? Čo ja pamätám tak tam nikto nevošiel so sekerou a pílou a tak to má aj zostať...nie pre nás ale pre ďaľšiu generáciu a pre les a jeho spoločenstvo! Či? Nech sa neplieni aspoň(podotýkam aspoň)v PR...a takto to je aj s močiarmi,mokraďmi a lúkami...už to nik nevráti naspäť ale je načase sa spamätať a otočiť sa o niekoľko stupňov...či len brať a rvať!
° pokročilý, atlasár, mykológ 15.2.2017 22:18
Aj mne sa najviac páčia bez zásahové územia. No za prve v sučasnosti PR tvoria len zlomok celkovej vymery. Za druhe uz od 4. stupna ochrany nizsie (aj ked je to na uzemi NP respektive PR) sa v zmysle nasej legislativy (vid. lesny zakon,...) neda o bezzasahovosti vobec hovorit. A za tretie dokonca aj v bezzasahovom 5. stupni ochrany moze byt na zaklade vynimky povoleny "zasah".
Jednoznacne preferujem bezzasahovost v NP na uzemiach ktore si to zasluzia, ale som realista v tom ze sa taketo cosi zatial neda zaviest na celej rozlohe lesov (ani v NP). Zjednodusene napisane riesenie vidim zaviest aspon v NP postupne vyberkove hospodarenie v lesoch - s tym ze aspon dalsie generacie budu mat sancu sa dozit trvaleho lesneho porastu v NP bez rozsiahlych holin, rovnakovekych lesov a nebodaj monokulturnych porastov.
Palo70+ 18.2.2017 18:37
Ja by som rád videl aj nejaký chránený les na juhu Slovenska, napríklad v okolí Veľkého Krtíša. Neviem, či sa tam dajú ešte nájsť pôvodné dubiny, ale v tých rastie veľa vzácnych farebných hríbov. Už len preto sú dubiny vzácne. Zároveň si uvedomujem, že vzhľadom na invazívny agát by to tam s bezzásahovosťou bolo ťažké. Ten agát by sa zišlo eliminovať.
° pokročilý, atlasár, mykológ 18.2.2017 19:20
Určite tam nejaké dubiny zostali viď.
http://www.kee.fpv.ukf.sk/vyucba/geobota...
Palo70+ 26.2.2017 13:03
Áno, dubiny ešte nejaké sú. A v nich hríby kráľovské, vínovočervené, dupainove ... Ale ten agát sa rozťahuje stále viac.
° pokročilý, atlasár, mykológ 26.2.2017 15:23
Invázne druhy
legislatíva:
158/2014 Z.z. zmena vykonávania zákona o ochrane prírody a krajiny,
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení vyhlášky č. 492/2006 Z.z., vyhlášky č. 638/2007 Z.z., vyhlášky č. 579/2008 Z.z. a vyhlášky č. 173/2011 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. § 2 a 3 vrátane nadpisov znejú:
"§ 2
Zoznam inváznych druhov živočíchov a inváznych druhov rastlín a spôsoby ich odstraňovania
(k § 7a ods. 4 a 5 a § 7b ods. 2 a 3 zákona)
(1) Zoznam inváznych druhov živočíchov a spôsoby ich odstraňovania sú uvedené v prílohe č. 2.
(2) Zoznam inváznych druhov rastlín a spôsoby ich odstraňovania sú uvedené v prílohe č. 2a.
§ 3
Zoznam nepôvodných druhov živočíchov, ktoré možno vypúšťať do voľnej prírody a zoznam nepôvodných druhov rastlín, ktoré možno sadiť alebo pestovať za hranicami zastavaného územia obce
(k § 7a ods. 1 a § 7b ods. 1 zákona)
(1) Zoznam nepôvodných druhov živočíchov, ktoré možno vypúšťať do voľnej prírody, je uvedený v prílohe č. 3.
(2) Zoznam nepôvodných druhov rastlín, ktoré možno sadiť alebo pestovať za hranicami zastavaného územia obce, je uvedený v prílohe č. 3a.".
Keď si pozrieš tabuľku v prílohe 2a a 3a zistíš že agát nieje vnímaný v našom zákone ako invázna rastlina, ale tiež nieje v zozname nepôvodných druhov rastlín ktoré možno pestovať mimo intravilán obce.
Čo na to teória?
Invázne druhy sú nepôvodné druhy, ktoré sa samovoľne šíria a vytláčajú pôvodné druhy z ich prirodzených biotopov a znižujú biologickú rozmanitosť.
Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov zahŕňa okrem iného aj odstraňovanie inváznych druhov. Pre ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov je zakázané invázne druhy dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.
Inváznymi druhmi nazývame nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa pôvodne na Slovensku nevyskytovali a boli na naše územie dovezené najčastejšie ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa začali šíriť do okolia výsadby a obsadzovať nové plochy.
Invázne druhy rastlín majú vysoký reprodukčný potenciál a dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom alebo vytvárať množstvo semien s vysokou klíčivosťou.
Viaceré druhy inváznych rastlín vytvárajú na Slovensku rozsiahle porasty a zasahujú do pôvodných rastlinných spoločenstiev - biotopov. V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov, vytláčajú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú homogénne monocenózy.
Niektoré invázne druhy rastlín predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie človeka – spôsobujú kožné poranenia a sú známe ako významné zdroje alergénov.
Odstraňovanie týchto druhov je zakotvené v legislatíve ako zákonná povinnosť a vyžaduje si niekoľkoročné, systematické zásahy.
A čo sa dozvedáme o agáte v mimolegislatívnej odbornej literatúre?
Agát biely Robina pseudoacacia L.
Pôvod: Severná Amerika
Tento stredne vysoký strom s nepárno perovitými listami na Slovensku rastie v južných teplejších oblastiach, ale aj na lokalitách podhorského stupňa. Od mája do júna kvitne silne voňajúcimi a medujúcimi bielymi kvetmi. Plodom je ploský struk. Agát má mnohostranné hospodárske využitie. Z hľadiska prírodoochranárskeho spôsobuje veľké problémy. Jeho prípadná eliminácia je takmer nemožná a tam, kde rastie, sa výrazne zhoršuje kvalita pôdy, čo znamená vytlačenie iných druhov rastlín a druhová pestrosť v danej lokalite klesá na minimum.
Čo na to lesníci respektíve drevári?
Agátové drevo je silné, ťažké a tvrdé čo ho disponuje pre mnohostranné využitie. V minulosti sa masovo vysádzal najmä pre jeho schopnosť viazať pôdny dusík, ako medonosná drevina a ako zdroj na výrobu kolov do plotov a reziva a napríklad aj v kolárstve. V súčasnosti slúži najmä ako obnoviteľný energetický zdroj na palivové drevo, no vďaka jeho trvanlivosti sa využívaj aj v stolárstve a na výrobu rôzneho náradia, porísk, kolov vo viniciach, rebríkov a v poslednom čase čoraz viac aj na výrobu záhradného nábytku. Využíva sa tiež na výrobu rôznych prepraviek, železničných podvalov. Je tiež využiteľný ako banské drevo, stĺpy a stavebné drevo. Využíva sa taktiež v celulózo-papierenskom priemysle pre výrobu vlákniny a buničiny.
Agát nie je veľmi lukratívnou drevinou z hľadiska jeho zhodnotenia a umiestnenia na trhu s drevom. Väčšinou sa jeho sortimenty uplatňujú ako menej kvalitné pre sortimenty vlákninového a palivového dreva. Pre jeho rýchly rast a výmladnú schopnosť je jednou z drevín, ktorá je potenciálne vhodná pre zakladanie energetických plantáží a intenzívnych porastov.
Teda záverom myslím že môžem len potvrdiť že sa v tom nedokážem zatiaľ zorientovať a na základe mojej terajšej úrovne znalostí o tejto problematike mám dôvod veriť tvrdeniu o chaose vid. https://pado.blog.sme.sk/c/380877/inv azn...
Palo70+ 26.2.2017 19:07
No veru sa zdá, že s tou ochranou prírody je to u nás dosť smutné. Aj ak sa vrátim k agátu a uvedeným informáciám: "Z hľadiska prírodoochranárskeho spôsobuje veľké problémy. Jeho prípadná eliminácia je takmer nemožná a tam, kde rastie, sa výrazne zhoršuje kvalita pôdy, čo znamená vytlačenie iných druhov rastlín a druhová pestrosť v danej lokalite klesá na minimum." Podobne na https://is.muni.cz/el/1431/jaro201 5/Z201... sa píše:
" ...najvýznamnejšia invázna invázna drevina drevina na Slovensku , schopná agresívne prenikať do pôvodných pôvodných dubín, výrazne meniaca pôdu (nitrifikácia) a ovplyvňujúca pôvodnú biodiverzitu, veľmi ťažko kontrolovateľná (výmladnosť, plodivosť)"
Najhoršie je nechať všetko tak. Prečo by mala byť eliminácia agátu takmer nemožná? Samozrejme, všetok agát vyhubiť sa asi nedá, ani to asi nechceme. Ale v dubových (a iných vybraných) porastoch by sa jeho výskyt postupne dal znižovať (vraj neznáša zátieň).
Palo70+ 26.2.2017 19:44
Podľa http://sparc.fpv.umb.sk/kat/ken /akta/ind... :
Agát biely (Robinia pseudoacacia L.) – stromy treba odstraňovať výrubom počas neskorého leta, alebo začiatkom jesene (druhá polovica septembra, začiatok októbra), potom odnože zmrznú a odumrú počas zimy.Táto metóda je účinnejšia, ak sa čerstvo odrezané pne (odrezky) natrú herbicídom, napríklad 50 % roztokom glyfosfátu. Nové výhonky sa odrežú nasledujúci rok v júli. Odnože, ktoré přežiju, by mali byť spásané, alebo ak to nie je možné, chemicky ošetrené (Kelemen, Warner, 1996). Pálenie je potrebné tiež vylúčiť, lebo napomáha vegetatívnemu aj generatívnemu rozširovaniu agátu (Matus et al., 2003). Do úvahy neprichádza ani metóda okrúžkovania kmeňov stromov. Došlo by síce k prerušeniu cievnych zväzkov a následnému úhynu dreviny, ale neoslabuje sa regeneračná schopnosť koreňov, a v krátkom čase by došlo k tvorbe koreňových a pňových výmladkov. Šefferová Stanová et al. (2008) uvádzajú, že v Maďarsku vyvinuli veľmi jednoduchú a účinnú metódu ako eliminovať agát. Je potrebné vyvŕtať do stromu 4-7 cm hlboký otvor s priemerom 8 mm. Smer vŕtania nemá byť do stredu stromu, ale musí viesť skoro paralelne s kôrou, pod 10° uhlom ku xylému (jadru). Otvor musí byť úplne vyplnený herbicídom (glyfosfát), a potom ho treba zalepiť vodovzdorným silikónovým tmelom, aby sa chemikália nevyparila. Počet otvorov závisí od veľkosti stromu. Jeden otvor pripadá na každých ďalších 10 cm obvodu kmeňa. Najvhodnejší čas vykonávania tejto metódy je druhá polovica augusta a september, keď najviac vnútorných štiav prechádza do koreňového systému. Táto metóda nezabíja len strom samotný, ale úplne zastaví regeneračnú schopnosť koreňového systému.
Tá chémia nie je sympatická, ale samotný výrub začiatkom jesene by mohol byť účinný (aj bez chémie) napríklad v dubových lesoch, ktoré agátovým výhonkom robia zátieň prirodzeným spôsobom. (Teda, kým sú v dubine agáty iba zamiešané. A ak rozumiem pojmu zátieň.)
hrbik 27.2.2017 08:59
Agát sa rozrastá postupne, často nenápadne, pozdĺž cestičiek, na rúbaniskách. Niet pochýb, že je ho stále viac. Aj hubári môžu pomôcť chrániť dubiny. Rôznym angažovaním, dokonca niekedy aj priamo, likvidáciou malých agátov v dubinách. Na veľké stromy však nemajú ani nárok, ani právo. Treba dobré zákony a dobrých hospodárov.
Palo70+ 8.3.2017 15:32
Áno, postupne a nenápadne, takže niektorí si myslia, že sa ani nerozrastá. Ako keď sa dívame na hodinovú ručičku, stojí a ide, nezadržateľne ide. A agát nezadržateľne obmedzuje pôvodnú prírodu, ničí aj dubiny a prostredie pre vzácne hríby.
celiton pokročilý 15.2.2017 23:17
I keď možno nie úplne k veci, k bezzásahovosti do PR ma zarazila nasledovná vec. Tak, ako množstvo ľudí žijúcich v Bratislave a jej okolí, aj my radi trávime čas na Topoľových honoch. Najmä počas jari tam je čulý ruch, keďže sa tam hojne vyskytuje medvedí cesnak a samozrejme aj smrčky, ktoré som poprvýkrát v živote uvidel práve tu. Avšak, začiatkom tejto zimy pribudli na turistickom chodníku značky, že sa jedná o prírodnú rezerváciu a je zakázané pohybovať sa mimo cesty, trhať rastliny a zbierať huby. To je pochopiteľné, keďže sa jedná o PR (my sme tam na cesnak a smrčky chodievali tiež, nevediac, že ide o PR, avšak neznalosť neospravedlňuje). Čo je však na zamyslenie, je to, že na jednej odbočke mimo turistického chodníka je osadená tabuľa, kde je výrazne napísané, že sa jedná o prírodnú rezerváciu a vstup (do tej odbočky) je zakázaný. A tu sa začína niečo, čo sa vymyká môjmu chápaniu. Spomínaná odbočka viedla ku dvom malým jazierkam, kde, okrem iného, sme chodili fotiť vstavače vojenské a smrčkovce náprstkovité a dokonca aj korytnačky. Koncom leta, k týmto jazierkam pribudlo oplotenie. Áno, tí, čo to poznajú, vedia, ako tam vyzeralo, že ľudia tam chodievali pytliačiť na ryby a zanechávali za sebou patričné smetisko. Avšak, je správnym riešením stavať oplotenie v PR? Ďalšia vec, spomínaná odbočka vedie aj ku chatke uprostred lesa, kde sme neraz videli parkovať aj autá a chatka je aktívne užívaná. Nepáči sa mi, že ľuďom, ktorí majú pozitívny vzťah k prírode, je vstup do tejto časti zakázaný a pár vyvolených si tam môže chodiť na chatky a stavať plot okolo jazierok. Vrcholom toho všetkého je skutočnosť, že tesne poza PR už prebiehajú stavebné práce na obchvate R7, ktorý poznačí Topoľové hony asi úplne najviac. Ospravedlňujem sa, ak je tento príspevok príliš offtopic, ale niekde som potreboval vyliať
° pokročilý, atlasár, mykológ 16.2.2017 00:08
Podla mna to nieje uplne mimo temu.
Bezzasahovost by nemala automaticky znamenat aj zakaz vstupu ludi, ani v 5. stupni ochrany. Dokonca je to skor vitane, lebo ked sa tam bezni ludia dostanu budu mat k tomuto uzemiu lepsi vztah a budu ochotni viac aj verejne urobit pre jeho ochranu. Su vsak aj urcite citlive maloplosne biotopy kde navsteva ludi (mimo obmedzeny vyskum) je uplne nevhodna (poskodenie podmacanych stanovist prechodom, rusenie pri vychove mladat,...). Asi najproblematickejsie su na tom taketo uzemia v blizkosti velkych aglomeracii, tu hrozi kratkodoba "preludnenost" takychto uzemi a minimalne obmedzenie poctu navstevnikov na 1 den je nevyhnutne.
K otazke developerov, a individualnych stavebnikov v PR, NP a ich okoli - mnohe z toho co sa nam vsetkym nepaci dovolia sucasne zakony, respektive ich ohybaci. Je verejnym tajomstvom ze ŠOP je často pod obrovskym politickym tlakom, smerujucim sprostredkovane od lobistickych skupin, majetnych jednotnotlivcov a vlastnikov pozemkov, na povolovanie roznych vynimiek zo zakona o ochrane prirody. Ten kto sa na ŠOP tomuto tlaku vzoprie riskuje stratu zamestnania. Cesta do buducnosti je podla mna vo ferovom a vymozitelnom zakone o ochrane prirody ktory bude nadvazovat na zonaciu celeho Slovenska aby bolo jasne kde chceme do buducna prirodu a kde nie. S tym ze cenne uzemia bude stat (teda vlastne mi obcania) ochotny vykupit zo sukromnych ruk aby tam mohol uplatnovat aj tie najprisnejsie formy ochrany. Ale hlavne musi vacsina obcanov chciet vyjadrit verejny suhlas s takymto riesenim a prinutit svojich politickych reprezentantov (napriec politickym spektrom) aby to presne tak aj zrealizovali.
° pokročilý, atlasár, mykológ 18.2.2017 14:29
Dovoľujem si pripojiť ďalšiu časť informácií o prírode blízkom hospodárení. Teraz som zhrnul informácie o lúkach a pasienkoch. Tieto biotopy sú aspoň pre mňa veľkou neznámou a aj o tom aké druhy húb kde hľadať mám len približnú predstavu. Preto samozrejme uvítam akékoľvek doplnenie.
° pokročilý, atlasár, mykológ 18.2.2017 14:29
Lúky
Ako vznikali naše lúky? Človek formuje vzhľad a štruktúru územia terajšieho Slovenska od 5. storočia pred n. l., keď sa objavujú prvé zmienky o osídlení krajiny a zakladaní polí. Prechodom na poľnohospodársky spôsob života vznikali nové typy nelesnej vegetácie ako v nížinných, tak aj v horských oblastiach. Rozsiahle plochy lúk a pasienkov pribudli v 13. storočí, keď kolonizácia, s ktorou úzko súviselo odlesňovanie rozsiahlych horských území dosiahla svoj vrchol. Aj mokré lúky vznikli v prevažnej miere činnosťou človeka a patria k tzv. poloprírodným ekosystémom. Rôzne formy tradičného hospodárenia, ktoré sa menili v závislosti od prírodných podmienok a nových poznatkov, prispievali k šíreniu nových rastlinných a živočíšnych druhov. Tradičné poľnohospodárstvo je založené na nízkych poľnohospodárskych vstupoch v podobe malých dávok hnojenia a bez použitia pesticídov, čo však neznamená automaticky nízku produkciu. V druhej polovici 20. storočia spôsobil intenzívny vývoj v poľnohospodárstve rozsiahle poškodenie a zánik lúk. Následkom obhospodarovania pôdy pomocou ťažkých moderných strojov, používania chemikálií, zásahov do vodného režimu a budovania závlahových a odvodňovacích systémov sa na obrovských plochách zmenil charakter krajiny.
Typy lúk a pasienkov
• Nížinné a podhorské kosné lúky - Hnojené, jedno- až dvojkosné lúky s prevahou vysokosteblových, krmovinársky hodnotných tráv (Arrhenatherum elatius, Alopecurus pratensis, Trisetum flavescens, Anthoxanthum odoratum, Festuca rubra) a bylín.
• Horské kosné lúky - Často hnojené jedno- až dvojkosné hospodárske lúky v horských oblastiach a prirodzené nelesné spoločenstvá horských a vysokohorských nív s prevahou stredne vysokých tráv a širokolistých bylín. Vyskytujú sa na miestach s dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou a s vysokými zrážkami v lete - časté sú na chladných severných svahoch.
• Mezofilné pasienky a spásané lúky - Svieže krátkosteblové, intenzívne spásané pasienky na hlbších, vodou a živinami dobre zásobených pôdach - tzv. „mätonohové pasienky“.
• Bezkolencové lúky - Druhovo pestré, stredne vysoké travinno-bylinné porasty. Ich vegetačný vývoj je oproti mezofilným lúkam oneskorený. Spoločenstvá sa vyskytujú na minerálnych a slatinných pôdach, od kyslých až po bázické substráty, s výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody počas roka, bez povrchových záplav, s prechodným vysychaním počas leta. Hlavným predpokladom ich existencie je absencia hnojenia neskorá kosba raz ročne a špecifický vodný režim s poklesom hladiny podzemnej vody v neskorom lete pod 50 cm. Podzemná voda sa po väčšiu časť roka nachádza blízko povrchu pôdy. Výrazný vplyv na sukcesiu má okrem zmien vodného režimu predovšetkým obhospodarovanie, najmä kosenie. Kvetnaté bezkolencové lúky rastú najmä na kontakte so slatinnými spoločenstvami.
• Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach - Kvetnaté vysokobylinné lúky s prevahou širokolistých bylín na celoročne vlhkých až mokrých stanovištiach v alúviách vodnýchtokov, v terénnych depresiách a na svahových prameniskách. V jarných mesiacoch môžu byť krátkodobo zaplavené. Vodný režim a živnosť pôd rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú mohutný vzrast a vysoký zápoj porastov. Porasty majú často mozaikovitý charakter a ich druhové zloženie je veľmi variabilné. Výrazné aspektotvorné druhy najmä v čase kvitnutia sú Filipendula ulmaria subsp. ulmaria, Geranium palustre a Lysimachia vulgaris. Porasty sú len občasne alebo nepravidelne kosené.
• Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí - V minulosti pravidelne kosené, v súčasnosti málo využívané jedno- až dvojkosné vlhké lúky na podmáčaných alúviách vodných tokov, v okolí svahových a podsvahových pramenísk a v litorálnej zóne vodných nádrží za pásmom ostricových porastov. Porasty majú veľmi premenlivé druhové zloženie, ktoré závisí od stanovištných podmienok (vodný režim pôdy, obsah báz a ílovitých častí), klímy a spôsobu obhospodarovania. Väčšinou sú vysoké až stredne vysoké, bujné, druhovo pestré alebo v nich prevláda len jeden druh. Optimum rozšírenia majú v horských a podhorských oblastiach, kde sa veľmi často vyskytujú v mozaike s inými typmi vlhkých lúk, prípadne zaberajú menšie plochy v terénnych zníženinách mezofilných stanovíšť. Pre ich stanovištia je typická trvalo zvýšená hladina podzemnej vody. K presychaniu pôdneho povrchu dochádza len krátkodobo v lete alebo zriedkavo.
• Psiarkové aluviálne lúky - Dvoj- až trojkosné striedavo vlhké lúky v krátkodobo zaplavovaných alúviách menších riek a potokov a v podmáčaných terénnych depresiách nížin až podhorského stupňa. Porasty sú bujné, druhovo pomerne chudobné, charakteristické spoločným výskytom vlhkomilných a suchomilných druhov. Veľmi citlivo reagujú na zmeny vodného režimu pôdy, čo sa prejavuje vo veľkej premenlivosti druhového zloženia v rámci jedného stanovišťa, ako aj v rámci jednotlivých rokov. Vďaka prirodzenému hnojeniu záplavovými vodami prevládajú v porastoch vysoké trávy, väčšinou psiarka lúčna (Alopecurus pratensis) a na suchších stanovištiach kostrava lúčna (Festuca pratensis).
• Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi - Druhové zloženie lúk a ich fyziognómia závisia od dĺžky jarných záplav, výšky hladiny podzemnej vody, obsahu živín v pôde a obhospodarovania. Pri dostatku živín a vlhkosti prevažujú v porastoch trávy (Agrostis stolonifera, Alopecurus pratensis, Elytrigia repens, Poa palustris, Poa pratensis, Phalaroides arundinacea), menej ostrice (Carex acuta, Carex acutiformis, Carex vulpina). Pri nedostatku živín a vlahy prevažujú v porastoch byliny, lúky sú pestré, druhovo bohaté a vyskytujú sa suchomilnejšie druhy. Vysokú stálosť majú Cnidium dubium, Carex melanostachya, Carex praecox, Clematis integrifolia, Allium angulosum, Gratiola officinalis a iné.
• Zaplavované travinné spoločenstvá - Nízke až stredne vysoké, jedno- až dvojvrstvové porasty, druhovo veľmi chudobné v dôsledku dominancie plazivých hemikyptofytov Agrostis stolonifera, Alopecurus aequalis, Alopecurus geniculatus, Catabrosa aquatica, Potentilla anserina a Ranunculus repens. Vytvárajú charakteristické kobercovité trávniky. Osídľujú obnažené štrkové lavice a ostrovčeky väčších i menších riek a štrkové obnažené brehy rybníkov a nádrží.
• Vegetácia vysokých ostríc - Zväčša druhovo chudobné, jednovrstvové alebo viacvrstvové porasty s dominanciou vysokých ostríc a bylín. Biotopy vyžadujú zaplavenie, časť vývojového cyklu prežívajú po poklese vody pod povrch pôdy.
• Trstinové spoločenstvá mokradí (Phragmition) - Veľkoplošné porasty vysokých trstín formované predovšetkým dominantnými druhmi. Optimálne podmienky majú v eutrofných až mezotrofných mokradiach (zazemnené riečne ramená, terénne zníženiny) a na brehoch vodných nádrží a pomaly tečúcich tokov.
• Trstinové spoločenstvá brakických a alkalických vôd - Druhovo veľmi chudobné porasty šachorov a sitín, ktorých celkový vzhľad determinuje dominantný taxón. Štruktúrne jednoduché, dvoj- až trojvrstvové porasty dosahujú výšku 1 – 2 m, v dolnom poschodí rastú Juncus gerardii, Lotus tenuis, Potentilla anserina.
Význam a funkcie mokrých lúk (mokradí):
Ochrana biodiverzity (rozmanitosti života)
• prostredie pre život veľkého množstva druhov mikroorganizmov, rastlín a živočíchov
Enviromentálne funkcie
• kontrola kvality vody
• odstraňovanie živín z vody
• spracovanie chemických a organických odpadov
• odstraňovanie sedimentov
• produkcia biomasy a kyslíka
• udržiavanie vody v krajine
Socioekonomické funkcie
• kontrola povodní
• ochrana pred eróziou
• zdroj pitnej a úžitkovej vody
• produkcia sena, pasenie dobytka a oviec
• rekreácia
• vzdelávanie, výchova a vedecký výskum
Čo škodí mokrým lúkam?
• Premena na ornú pôdu - Rozorávanie mokrých lúk popri tokoch riek znamená vážne ohrozenie druhovej rozmanitosti a narušenie ich protipovodňovej a čistiacej funkcie. Premenou lúk na ornú pôdu až k toku sa odstraňuje dôležitá ochranná zóna, čím dochádza k poškodeniu pôdneho profilu, strate jemnozeme a následne aj k zhoršovaniu kvality vody.
• Intenzívne pasenie - Vhodný spôsob pasenia na mokrých lúkach závisí od mnohých faktorov, ako je výber hospodárskych zvierat a ich počet, rotačný cyklus, obdobie pasenia atď. Intenzívne pasenie spôsobuje zošľapovanie a uľahnutosť pôdy, čo vedie k zníženiu druhovej rozmanitosti, k poklesu kŕmnej hodnoty lúk a k erózii prevažne v okolí vodných tokov.
• Opustenie pôdy - Na miestach, kde sa prestalo kosiť pre nepriaznivé prírodné podmienky alebo z finančných dôvodov, možno pozorovať zmeny v druhovom zložení vedúce k zníženiu početnosti vzácnych druhov, k zvýšeniu zastúpenia tráv a k postupnému zarastaniu lúk drevinami.
• Používanie pesticídov - Používanie pesticídov narúša biologickú rovnováhu a má negatívny vplyv na druhové zloženie rastlinných spoločenstiev. Niektoré pesticídy sú schopné udržať sa v pôde až niekoľko rokov. Pritom škodcovia sú schopní postupne sa na pesticíd adaptovať. Náklady na ich zneškodňovanie postupne rastú a zvyšuje sa i znečistenie pôdy. Následne sú ohrozené aj iné druhy potravového reťazca, na ktorého konci je aj človek.
• Hnojenie - V minulosti sa lúky hnojili vysokými dávkami umelých hnojív, čo sa odrazilo v postupnom ochudobňovaní druhového zloženia lúčnych spoločenstiev. Nadmerné dávky hnojív rastliny nie sú schopné využiť na produkciu biomasy. Hnojivá ostávajú v pôde, odkiaľ sa vyplavujú a stávajú sa zdrojom znečistenia riek a podzemných vôd. Zvyšky priemyselných hnojív, najmä nitrátov a fosfátov, spôsobujú eutrofizáciu vôd (výrazné zvýšenie množstva fytoplanktónu čo vodu pripraví predovšetkým o kyslík, ktorý potrebujú k životu ostatné druhy).
• Iné nevhodné spôsoby obhospodarovania - Výrazne negatívny vplyv na druhové zloženie mokrých lúk má používanie komerčných lúčnych zmesí semien. Zmesi sú zložené zväčša z druhov, ktoré nie sú schopné prežiť zaplavovanie alebo výrazné zamokrenie pôdy, pretože pochádzajú z iných ekologických podmienok. Dosievané hybridné druhy tráv majú preto obmedzenú životnosť. Úspešnosť osiatia je dosť nízka, lúky sú zaburinené, čím sa znižuje ich kŕmna hodnota. Aby bolo osiatie úspešné, treba často používať hnojivá a herbicídy.
• Odvodňovanie lúk - Povodia riek sú výrazne postihnuté zmenami odtokových pomerov v dôsledku budovania odvodňovacích systémov. Zásahy do vodného režimu vážne ohrozujú existenciu mokrých lúk a výrazne ovplyvňujú celkový ráz krajiny. Odvodnenie mokrých lúk znižuje celkovú schopnosť krajiny zadržiavať vodu.
• Regulácie riečneho toku - dôsledku regulácie tokov, ako je napriamenie koryta, odrezanie ramien a zmenšenie záplavového územia, dochádza k zrýchleniu toku a k zníženiu schopnosti krajiny zachytávať a udržiavať vodu. Výsledkom sú častejšie a rozsiahlejšie záplavy a zmena celkového vodného režimu nivy a jej okolia.
• Nevhodná dotačná politika - Súčasná poľnohospodárska politika štátu naďalej podporuje intenzívne poľnohospodárstvo, čo v konečnom dôsledku vedie k problémom s obhospodarovaním pôdy, najmä v zhoršených ekologických podmienkach. Sťažená pozícia samostatne hospodáriacich roľníkov oproti väčším poľnohospodárskym subjektom na poľnohospodársko-potravinárskom trhu spôsobuje vo vidieckych oblastiach postupný odchod mladšej generácie ľudí do miest za lepšími pracovnými príležitosťami. Postupne sa vytráca vzťah vidieckych obyvateľov k pôde, následkom čoho zostávajú veľké plochy bez obhospodarovania, čím sa postupne znehodnocujú vzácne typy lúčnych spoločenstiev.
Starostlivosť o lúky
Lúky vznikli činnosťou človeka, preto si ich zachovanie vyžaduje pravidelnú starostlivosť.
Kosenie
Pri tradičnom spôsobe obhospodarovania sa mokré lúky kosia obvykle raz alebo dvakrát ročne v závislosti od typu, prípadne sa kosenie kombinuje s pasením. Z hľadiska výživnej hodnoty sena je výhodné kosenie v čase kvitnutia dominantných trávnych druhov. Avšak na udržanie vysokej druhovej rozmanitosti lúk je vhodné kosiť po dozretí semien prevládajúcich druhov. Kompromisným riešením je posunúť začiatok kosby o dva týždne po začiatku kvitnutia prevládajúcich tráv, prípadne kosiť lúku po častiach.
Pasenie
Pasenie, prípadne v kombinácii s kosením lúk, patrí k tradičným formám hospodárenia. Tento spôsob využitia mokrých lúk však nie je veľmi častý v záplavových územiach. Pri stanovovaní vhodného spôsobu pasenia je dôležité zohľadniť mnoho faktorov, ktoré závisia predovšetkým od prírodných podmienok územia.
• Na pasenie na mokrých lúkach je vhodnejší dobytok ako ovce, pretože lepšie znáša mokré prostredie a spása neselektívne vrátane vyšších porastov.
• Rotačný režim, čas pasenia a počet kusov pasúceho sa hovädzieho dobytka na hektár sa musí stanoviť tak, aby sa trávny porast nepoškodil a nezmenil (počet by nemal presahovať 2 – 3 kusy dobytka na hektár)
• Dôležitým opatrením je čistenie pasienkov od náletových drevín, prípadne pokosenie nespásaných častí. Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať paseniu v okolí vodných tokov, kde je väčšia pravdepodobnosť erózie.
Dosievanie
Narušenie trávneho porastu vzniká najčastejšie v dôsledku neprimeraného mechanického alebo chemického zásahu, prípadne použitím nevhodnej zmesi semien. Výsledkom je zriedenie hustoty porastu až obnaženie pôdy. V takých prípadoch je potrebné lúku dosiať, pričom je dôležité starostlivo uvážiť, akú zmes semien použiť. Najvhodnejším zdrojom sú semená tráv a bylín z rovnakého typu mokrej lúky z blízkeho okolia, ktoré rovnako dobre znášajú záplavy a trvalo zamokrené pôdy.
Hnojenie
Vplyv hnojenia sa prejavuje zmenou početnosti druhov až zmenou druhového zloženia, pričom mokrejšie lúky reagujú už aj na nízku dávku hnojenia. Preto je najoptimálnejšie vylúčiť akékoľvek dodatočné hnojenie lúk, ktoré v mnohých prípadoch ani nie je potrebné vďaka vysokému obsahu živín v pôde. Okrem toho sa tým zabráni znečisťovaniu povrchových aj podzemných vôd.
Vypaľovanie
Vypaľovanie treba považovať za prostriedok krajnej núdze. Ak sa lúka dlhšie neobhospodaruje, dochádza k veľkému nahromadeniu odumretej biomasy. V tom prípade najjednoduchší prostriedok na jej odstránenie je vypálenie. Odporúča sa vypaľovať počas zimných mrazivých dní, keď nieje pôda pokrytá snehom. Oheň je vtedy povrchový a neprenikne do hlbších vrstiev, kde zimuje pôdna fauna.
Starostlivosť o lúky na vtáčích lokalitách
Nevhodné hospodárenie na mokrých lúkach má priamy vplyv na počet a rozmanitosť vtáčích populácií. Mokré lúky poskytujú podmienky na hniezdenie mnohým významným vtáčím druhom. Sú dôležitým zdrojom potravy ako pre migrujúce, tak aj pre hniezdiace vtáky. Z hľadiska ochrany hniezdiacich druhov vtákov je potrebné:
• Každoročnú kosbu posunúť na začiatok júla a kombinovať ju s neskorým pasením.
• Lúky kosiť od stredov jednotlivých trávnatých plôch smerom k okrajom.
• Obmedziť rýchlosť kosiacich mechanizmov maximálne na 6 km/h.
• Na území nepoužívať herbicídy, umelé hnojivá a nepôvodné druhy tráv a bylín.
Ako obnovovať mokré lúky?
Metodický postup pri premene opustených polí v blízkosti záplavových území na druhovo bohaté lúky. Počas relizácie uvedeného postupu sa neodporúča používať žiadne prírodné alebo umelé hnojivá ani chemické postreky. Pri oseve premenených polí treba použiť iba semená pôvodných druhov.
Čas premeny polí: september - október
• Plytká orba poľa do hĺbky 10 – 15 cm, prípadne diskovanie a následné bránenie.
• Osev semenami z druhovo bohatých lúk, resp. rozhádzanie posekaného sena so semenami na pripravenú pôdu (možno použiť ovos ako kryciu plodinu).
• Zavalcovanie semien alebo biomasy.
• Vytvorenie lúčnych ostrovčekov z blokov mačiny (časť trávnika s vrstvou zeme) z druhovo bohatých lúk. Veľkosť blokov je 1 m x 1 m x 0,15 m, ktoré sa rozdelia na trsy s veľkosťou 0,1 m x 0,1 m x 0,15 m. Tie sa potom pravidelne zasadia do pôdy na ploche 2 x 4 m, a to na každom hektári poľa.
soldanelka pokročilý 19.2.2017 12:45
Tiež mi veľmi ľúto našich lesov a všetkého, čo v nich dakedy žilo, rástlo. Naposledy sme zostali ako omráčení pod Radzimom. Urbárnici z Brdárky si tam ťažili vo svojom a drevo ťahali cez lúčku, kde predtým bol biotop Jazyčníka sivého. Totálne to rozryli a odvtedy tam už niet ani jednej rastliny. Len jeden neskutočný neporiadok a po lúčke ani stopy.
° pokročilý, atlasár, mykológ 19.2.2017 15:23
Bohuzial toto je ukazka toho ako su u nas biedne zakonom chranene cenne uzemia aj napriek tomu ze sa tam vyskytuju chranene druhy. Okrem ineho je "Veľký Radzim" vymapovaný aj ako pralesné územie http://www.pralesy.sk/component/oblasti/... no v zmysle súčasnej legislatívy je tam len 1. stupeň ochrany co prakticky znamena nulovu ochranu viď. http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/pages/pp/O...
soldanelka pokročilý 19.2.2017 18:17
Ďakujem za link, veľmi zaujímavé informácie. Na Radzime je jeden super buk, má obvod kmeňa okolo 6 m. A orly tam už nehniezdia. Vyhľadali
si inú lokalitu.Nechcem napísať kde. 
° pokročilý, atlasár, mykológ 19.2.2017 19:24
Je rozumne na verejnom priestore nepisat presne kde hniezdia, nevies kto to moze zneuzit a potom zostane uz len vykradnute hniezdo. No pre istotu by bolo dobre upozornit najblizsiu ŠOP (nejakeho zoologa) lebo mozno o tom hniezde este nevedia, vedia potom v inkriminovanom case zabezpecovat ochranu.
soldanelka pokročilý 20.2.2017 22:00
Máš pravdu, ale máme tu svojho človeka, ktorý predtým strážil orlie hniezdo na Radzime a potom na tom novom mieste, kde už pár rokov prinášali mladé im vypílili smrek, tak im teraz pripravil nové hniezdisko. Uvidíme, či si ho obľúbia. On spolupracuje s kompetentnými ľuďmi. A veľa urobil pre záchranu orlov pred zlodejmi.
rudolf2 pokročilý 19.2.2017 21:04
Ja poznám aj tragickejšie prípady, Záhorie spasené a rozdupané tisíckami kopýt najmä danielov, ale aj jeleňov, diviakov, muflónov a sŕn...
Kto to zastaví...