Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

rýdzik cigóriový

Lactarius helvus (Fr.) Fr.
ryzec hnědý

Jedovatá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk s priemerom 40–150 mm, v mladosti plocho klenutý, neskôr plochý v strede vtlačený až lievikovitý , okraj podvinutý u mladých plodníc, inak rovný, povrch zamatový (jemne plstnatý), u starých plodníc až pritisnuto šupinkatý, matný, nezónovaný, alebo nevýrazne jemne kruhovaný pri okraji. Farebne zo začiatku okrovožltý s červenkastým odtieňom, za vlhkého počasia oranžovohnedastý s fialovým odtieňom, v dospelosti blednúci, zvyčajne hrdzavožltý s jemným červenkastým alebo fialovkastým odtieňom, pri okraji často bledší. OBR 418655

Plodná časť:

Lupene svetlo krémovo žlté až okrovo žlté, v starobe od výtrusného prachu belavo poprášené. Široko pripojené až mierne zbiehavé, stredne husté, rozvidlené, zriedkavo môžu byť anastomózne (prepojené pri hlúbiku spojkami), na okraji klobúka s množstvom lupienkov. OBR 418653

Hlúbik:

Hlúbik 40-120 mm vysoký a 5-40 mm hrubý, valcovitý, pomerne tuhý, plný, alebo špongiovito vypchatý (niekedy s úzkou dutinou), povrch jemne oinovatený (hlavne u mladých plodníc), alebo hladký, rovnako sfarbený ako klobúk, niekedy s oranžovo hnedými škvrnkami, na báze od podhubia bielo plstnatý.

Dužina:

Dužina je bledookrová, v báze hlúbika často červenohnedastá, na poranených miestach sa sfarbuje na mäsovočervenkasto, za mladi býva tvrdá a lámavá, v dospelosti drobivá. Výrazná vôňa, za čerstva môže byť ovocná, neskôr ako polievkové korenie (Maggi), hlavne u starších plodníc. Táto vôňa sa ešte zvýrazňuje sušením. Chuť mierna. Mlieko priesvitné (číre), nemenné, skôr nehojné (za suchého počasia sa rýchlo stráca), chuť mierna. OBR 418660

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je čistobiely s jemným ružovkastým odtieňom.

Výskyt:

Lactarius helvus sa viaže na smrek (Picea sp.) a borovicu (Pinus sp.), výnimočne aj na brezu (Betula sp.) alebo buk (Fagus sp.). Často sa vyskytuje v poraste rašelinníka a na vlhkých miestach až do horského pásma. Miestami je hojný, niekde dosť zriedkavý.

Je to nejedlá huba a ak ju zjeme vo väčšom množstve, môže zapríčiniť ľahkú otravu. Otrava sa prejavuje dávením a hnačkami.

Podobné druhy:

Lactarius helvus je prakticky nezameniteľný druh, charakterizuje ho priesvitné (bezfarebné) nemenné mlieko a charakteristická vôňa, ktorú musíme určite rozoznať minimálne pri zasychaní plodnice.

Poznámka / Zaujímavosti:

Zdroje informácií:
osobné poznatky a popis od Paľo °,
Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt)
Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso)
Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin)

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Lactarius

Synonymum:

Agaricus helvus Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 72 (1821)
Agaricus tomentosus Krombh., Naturgetr. Abbild. Beschr. Schwämme (Prague) 6: 7 (1841)
Galorrheus helvus (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 129 (1871)
Lactarius aquifluus Peck, Ann. Rep. N.Y. St. Mus. nat. Hist. 28: 50 (1876) [1875]
Lactarius aquifluus Peck, Ann. Rep. N.Y. St. Mus. nat. Hist. 28: 50 (1876) [1875] var. aquifluus
Lactarius aquifluus var. brevissimus Peck, Ann. Rep. N.Y. St. Mus. 51: 298 (1898)
Lactarius helvus var. albidus Bon & Hauskn., in Krieglsteiner, Beitr. Kenntn. Pilze Mitteleur. 5: 126 (1989)
Lactarius helvus var. aquifluus (Peck) Peck, Ann. Rep. N.Y. St. Mus. nat. Hist. 38: 124 (1885)
Lactarius helvus (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 347 (1838) [1836-1838] var. helvus
Lactarius tomentosus Cooke, Forsch. PflKr., Tokyo: 314 (1883)
Lactifluus aquifluus (Peck) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 856 (1891)
Lactifluus helvus (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)