Úvodná stránka » Diskusné fóra » Diskusie o hubách »

Ľudové povery o hubách


portret

Imrich Jolando 14.9.2009 19:34

Zdravím Vás ,chcel by som sa spýtať či aj u vás ,alebo v okolí kolujú nejaké povery o hubách a porekadlá .Alebo či nejaké poznáte a aké s tým máte skúsenosti.

Ja by som to načal a začal a povedal Vám čo poznám.
Moja prababka a pradedko mi ešte ako malému keď som bol u nich na chalupe na Morave vravievali také povery o hubách že keď sa raz pozrie človek že ten hríb už nevyrastie.
Poviem vám aj historku z tohto.ja som ju síce nezažil ale rozprával mi ju dedko ,keď bol ešte mladší a môj krstný bol ešte malý chlapec ,ja som samozrejme ešte nebol na pláne ,tak boli na tej chalupe a boli tam kurát cez sezónu.
Večer predtým než ráno odchádzali na ďalší deň tak boli ešte môj dedko aj s krstným na hríboch.
Našli jeden maličký dubáčik ktorý bol asi jak poldecák.Tak si ho poznačili paličkou aj miesto a dedko sa ráno vrátil.Tú noc hrozne pršalo a ráno než odišli tak dedko išiel ten dubáčik vziať v nádeji že bude väčší.Jeho prekvapenie keď prišiel na to miesto bolo také že za noc okolo tohto dubáčiku narástlo 11 nových ktoré prerástli ten maličký pôvodný a ten nenarástol ani o cm.
ďalšie tie také povery že huby rastú na severnej strane lesa a podobne neviem ako sú tie som počul len od známich.

Máte aj vy nejaké podobné povery a zážitky s tým?

Reagovať na správu

portret

milustek pokročilý, atlasár 14.9.2009 20:13

U nas sa traduje, že keď fúka silnejší vietor, hríby nerastú, no asi najznamejšia povera je, že Peter a Pavol rozsievajú hríbové semeno

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 14.9.2009 22:33

Minimálne to prvé by mohlo byť z fyziologického hľadiska pravdou. Vietor vysušuje plodnice aj podhubie.

Reagovať na správu

portret

milustek pokročilý, atlasár 16.9.2009 06:30

mas pravdu Janko, su to skor pranostiky, ako povery ..

Reagovať na správu

portret

Peško 16.5.2020 19:14

Súhlas. Kdesi som našiel, že pranostika je predpoveď budúcich vecí (najmä počasia). Takže ak sa predpovedá, že na Petra Pavla budú rásť huby, tak je to pranostika. Ale ďalšie pranostiky o hubách som nepočul. Ktovie, či existujú.

Reagovať na správu

portret

LordikSVK 15.5.2020 12:19

Z fyzikálneho.

Reagovať na správu

portret

Peško 16.5.2020 19:15

Z fyzikálneho? Možno aj, aj.

Reagovať na správu

portret

PeterRet pokročilý 14.9.2009 20:57

U nás (Horný Turiec) sa zas traduje, že huby vyťahuje zo zeme mesiac (spln), takže vtedy by mali najviac rásť.

Reagovať na správu

portret

Imrich Jolando 14.9.2009 22:20

Hej aj toto som počul už

Reagovať na správu

portret

milustek pokročilý, atlasár 16.9.2009 06:38

a nerastu?

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 16.9.2009 08:03

Ja si myslím, že keby som začal veriť na nov, rástli by najviac vtedy.

Reagovať na správu

portret

Peško 16.9.2009 12:17

Veľmi sa mi to páči, stačí veriť. Jeden chlapík z rodiny to namotáva na pozitívne myslenie.

Reagovať na správu

portret

Tarzan pokročilý 18.5.2020 12:21

Janko čau. Ja mám na svetelné roky ďaleko od akýchkoľvek konšpirácií , ale úplne hypoteticky:
keď mesiac ovplyvňuje celé oceány, prílivy, odlivy (slapové javy) na niektorých miestach planéty o celé metre vertikálne a niekedy kilometre horizontálne, videl som rieku (v Estónsku) tiecť opačne, keď bol príliv ....
- nemôže fáza mesiaca ovplyvniť vzlínanie kapilárnej vody v pôde? Možno len o pár cm, ale aj to by už mohlo niekedy ovplyvniť rast húb, čo myslíš? Nie je to možné ani hypoteticky?

Reagovať na správu

portret

spišak 18.5.2020 14:13

Čisto hypoteticky áno, ibaže častosť prílivu - zhruba dvakrát denne - (povedzme, iba raz, ak berieme priamu prítomnosť Mesiaca nad našimi hlavami) svedčí o pravidelnom, opakovanom, v istom zmysle sústavnom pôsobení Mesiaca na vodu na zemi a v zemi, čo sa nezhoduje s nerovnomernosťou rastu húb. A to nehovorím o suchých obdobiach. Naozaj platí viackrát opakované - vhodná kombinácia tepla a vlahy.

Reagovať na správu

portret

rudolf2 pokročilý 18.5.2020 23:07

Súhlasím s tým že je to "vhodná kombinácia tepla a vlahy", pridal by som aj vietor, asi aj zvýšená vzlínavosť počas splnu môže prispieť a u mykoríznych húb aj aktivita stromov.

Reagovať na správu

portret

PeterRet pokročilý 19.5.2020 12:33

Jediný problém s tým splnom je, že ešte väčší gravitačný "ťah" má Mesiac (v súčinnosti so Slnkom) počas novu, keďže Mesiac aj Slnko sú pekne zarovnané v priamke smerom "od" Zeme. Preto sú aj najväčšie prílivy a odlivy práve počas novu, nie počas splnu.

Ďalšia vec je, že aj to spojené gravitačné pôsobenie je veľmi veľmi slabučké a keď sa narýchlo prepočíta, má na subjektívnu tiaž (aj vody v kapilárach) asi podobný vplyv ako 5cm rozdiel v nadmorskej výške na povrchu Zeme -- takže to by nám potom tie podzemky, mesiac-nemesiac, museli poriadne prerastať cez hlavu

Reagovať na správu

portret

spišak 19.5.2020 13:21

V sústavnom pôsobení Mesiaca na vodu v zemi je aj nespomenutá (mea culpa) vzlínavosť, ktorá by sa tiež mala pravidelne dvakrát (nanajvýš raz) denne opakovať, pulzovať.
Debata mi pripomenula aj demonštráciu kapilarity na hodine fyziky pred takmer šesťdesiatimi rokmi. To nám profesor predviedol batériu asi piatich rôzne hrubých, alebo tiež rôzne tenkých sklených rúrok, v ktorých po naliatí vody do nálevky vystúpila hladina rôzne vysoko. Som presvedčený, že aj tisíckrát opakovaný pokus dá s rovnakým množstvom vody úplne rovnaký výsledok. Skôr teda asi naozaj funguje prítomnosť dostatku vody.
A ešte na ďalšiu vec som si spomenul. Ak už pripustiť vplyv Mesiaca, tak nanajvýš iba vplyv mesačného svetla, pretože ponad hlavy nám vždy putuje celý Mesiac, akurát nie vždy vidíme jasne ožiarený celý jeho povrch.

Reagovať na správu

portret

Peško 19.5.2020 14:48

Súhlasím. "Ak už pripustiť vplyv Mesiaca, tak nanajvýš iba vplyv mesačného svetla, pretože ponad hlavy nám vždy putuje celý Mesiac, akurát nie vždy vidíme jasne ožiarený celý jeho povrch." Zdá sa mi, že teraz je trafený klinec po hlavičke.

Reagovať na správu

portret

rudolf2 pokročilý 19.5.2020 20:18

Súhlasím.

Reagovať na správu

portret

medard.sp 16.9.2009 09:56

U nás sa hovorí, keď niekto vyvádza alebo robí hlúposti:
Co ši pojid šaľene kozare?

V preklade: Čo si pojedol halucinogénne huby?

Reagovať na správu

portret

spišak 16.9.2009 15:44

Šaľene kozare (huby, atď) boli až do objavenia a zneužitia vlastností holohlavca len nejedlé a jedovaté.

Reagovať na správu

portret

Peško 16.9.2009 12:25

Počul som, že tanečnice poľné (špičky) rastú v tráve tam, kde sa vycikal pes. Asi podhubím zbiedená tráva vyzerá ako miesto, kde psí moč spáli porast. Čo sa týka tej povery, že videná huba už nerastie - niekedy (ale len niekedy) môže nenarásť, ale z iných dôvodov (nedostatok vlahy, pošliapané a "potrhané" podhubie, alebo čo ja viem čo...) Poveru vyvracajú série fotografií, keď tá istá plodnica je odfotografovaná napríklad každý druhý deň a vidno že rastie a starne.

Reagovať na správu

portret

spišak 16.9.2009 15:41

Podhubím zbiedená tráva je - prosím o prepáčenie - nezmysel. Májovky sa u nás kedysi nachádzali podľa polkruhov, či iných výsekov KRUHU výraznejšie zelenej, sviežejšej, hustejšej a zdravšej trávy. Rovnako tanečnice rastú na takýchto miestach. Rýdziky - ak rastú mimo lesa - tak isto podnietia rast trávy. Veľmi často sa tiež nachádzajú len časti kruhov bez húb, vysvetliteľné len podhubím, momentálne bez plodníc.

Reagovať na správu

portret

sipovec 16.9.2009 22:35

Máš pravdu.

Reagovať na správu

portret

Peško 17.9.2009 07:49

Každý má svoju pravdu

Reagovať na správu

portret

Peško 17.9.2009 08:04

No, ja som to s tým psím cikaním nevymyslel, len som si to zapamätal. Ale všimol som si, že niekde (nie všade a nie vždy), napríklad aj v mojej záhrade, vznikli akoby uschnuté miesta trávy. V mojej záhrade to mohlo možno súvisieť s činnosťou podhubia čechratca obrovského, lebo to bolo zhruba v "čarodejnom kruhu", kde rastáva. Je však pravda, že to boli len niektoré miesta, nie celý kruh. Inak je bežné, že pečiarky alebo májovky rastú práve v bujnešej a krajšej tráve. No čo niekedy prospieva, inokedy môže škodiť. Nenazval by som to "nezmysel". Najmä, keď vo vnútri čarovného kruhu už bujnejšia a krajšia tráva nie je, skôr naopak.

Reagovať na správu

portret

makina 17.9.2009 09:01

Podla mňa to nie je nezmysel. Ja mám na trávniku pred domom už asi štvrtý rok polkruhy, ktoré sa z roka na rok zväčšujú. Rastú tam tanečnice. Trávnik je zalievaný takže rastú aj keď je sucho. Tráva je tam biedna, alebo skoro žiadna. Aj keď ju dosejem, znova vykape.

Reagovať na správu

portret

spišak 17.9.2009 23:37

Trávniky v blízkosti ľudských obydlí by som pre istotu vylúčil. Nie z pozorovania, ale z vyvodzovania záverov určite.

Reagovať na správu

portret

Peško 24.9.2009 15:17

Keď niečo nehrá do karát, treba to pre istotu vylúčiť.

Reagovať na správu

portret

spišak 24.9.2009 18:53

Nie preto, že mi niečo nehrá, ale preto, čo tvrdím na inom mieste v tejto diskusii. Vo voľnej prírode som sa s ničím podobným nestretol (a dosť pravdepodobne ani nikto iný) - na rozdiel od pestovaných trávnikov, alebo od poľnohospodárskych lúk, kde priveľa hnojiva vedelo trávu rovnako spáliť. A tak trochu aj preto, že pestovaný trávnik proste nemožno dosť dobre považovať za meradlo ak sa bavíme o divorastúcich hubách.

Reagovať na správu

portret

Peško 25.9.2009 07:59

Niekto iný sa s tým asi stretol, napr. Ján Majerník. (A predsa ... rastú! Vydané v roku 1998): "To, že niektoré huby rastú v kruhoch, všimli si rozličné národy už v dávnoveku. Pretože vnútri týchto kruhov býva tráva zvyčajne menšia, ináč zafarbená, akoby udupkaná,..." alebo "V kruhoch rastú najmä huby, ktoré tvoria symbiózu s trávou - a keďže jej odčerpávajú určité živiny, azda aj vlahu z pôdy, vnútri kruhu je zakrpatenejšia, akoby podvyživená." Netvrdím, že Ján Majerník má určite pravdu, ale ... Pripúšťa to aj J. Č.: "Vyznieva to logicky - na väčšie množstvo novej biomasy treba aj viac stavebných látok."

Reagovať na správu

portret

medulienka pokročilý 16.9.2009 12:46

z pranostiky: Ladislav huby seje a Peter a Pavol ich zbierajú.
.

Reagovať na správu

portret

kerdu 16.9.2009 13:03

Nuž presne včera sme sa bavili o tom, že keď sa pozrieš na dubáčik, viac už neporastie. Veľa prítomných to potvrdilo svojimi zážitkami. Prinajmenšom sme sa dobre a príjemne porozprávali a overili sme si povedačku - Lenivá huba je hotové nešťastie ( i keď to nie je o hubách, ako takých ). Prajem všetkým priateľom hubárom krásnu pokračujúcu sezónu !

Reagovať na správu

portret

jarokan pokročilý 17.9.2009 22:00

Nie je to pravda. Pred rokmi sme kempovali na Sninských rybníkoch a deti objavili uprostred tábora /brezový porast/ asi 5 cm hríb. Ohradili ho paličkami a dozerali, aby ho nikto "cudzí neukradol". Zpár dní síce nevyrástol veľa, ale vyrástol. Podobne na rybačke, kde sme boli 4 dni, sme našli mladé dubáčiky, ktoré sme aj polievali. Bolo sucho, rástli pomaly, ale z nejakých 3 - 4 cm, vyrástli asi o tretinu.

Reagovať na správu

portret

kerdu 19.9.2009 19:18

Lenže v tomto prípade hríbik chcel urobiť deťom radosť ! Peknú sezómu prajem !

Reagovať na správu

portret

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 18.9.2009 20:51

Táto povera je zakorenená u hubárov "laikov" pretože u nich pretrváva názor že hríb môže narásť zo dňa na deň. Keď náhodou nájdu hríb ku ktorému sa na druhý deň náhodou vrátia sa im zdá že vôbec neporástol a neuvedomujú si že na to aby vyrástol na dospelú plodnicu potrebuje niekoľko dní. môj názor

Reagovať na správu

portret

ivetatom pokročilý 14.10.2009 14:17

Minulý rok sme tiež našli malý dubáčik, prišli sme druhý deň, bol rovnako maličký, prišli sme tretí deň, nenarástol. Asi mal dôvod, prečo nenarástol. Na druhej strane v lete 2007 som v malom dubovom lesíku asi 100x70m našiel každé ráno 15 až 17 dubákov, ale musel som byť prvý, čo dokazuje, že narastú cez noc.

Reagovať na správu

portret

siral 16.9.2009 13:33

u nás sa hovorí, kde muchotrávka tam aj hríb a dosť často to platí

Reagovať na správu

portret

Imrich Jolando 16.9.2009 15:40

hej hej ,toto plati aj na valassku , nespocetne vela krat som nasiel muchotravku a pri nej smrekac

Reagovať na správu

portret

Erdžo 23.9.2009 14:18

Hlásim sa aj ja. Neviem si to vysvetliť, ale v blízkosti muchotrávky často nájdem aj hríba či dvoch.

Reagovať na správu

portret

sipovec 16.9.2009 15:51

Veľmi jednoduché vysvetlenie. K malému hríbiku prídeš veľmi blízko /nevidíš ho z ďaleka/. Povieš si: "Nechám ťa narásť". Ale svojou prítomnosťou si spôsobil otras pôdy. Ako sa môže brániť? V záujme zachovania svojho rodu začne vypudzovať výtrusy, a tým vlastne "umiera". Preto ďalej nerastie.

Reagovať na správu

portret

yuyka atlasár 17.9.2009 07:23

a čo srnky, jelene a medvede? tie nespôsobujú otrasy pôdy? veď to by si potom veľkú hubu ani nenašiel, toľko sa hmýri po lese potvoriek :)

Reagovať na správu

portret

Peško 17.9.2009 07:52

Ktovie či práve toto nie je "prosím o prepáčenie - nezmysel"

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 17.9.2009 08:58

Otras pôdy nemá na rast plodnice skoro žiadny vplyv. Napríklad aj keď hodím z desaťmetrovej výšky vrece s hlivou, nič nezabráni tomu, aby tam tie plodnice vyrástli. Huba sa s tým dokáže vyrovnať. Výtrusy plodnica vypúšťa až keď sú zrelé na bazídiách či vo vreckách a nie je ani pravda, že "umiera". Rastie ďalej ako keď žena porodí dieťa a starne. Samotná huba v zemi, na ktorej vyrastajú tie plodnice, už vôbec neumiera, ale pripravuje sa na ďalšiu aktivitu.

Reagovať na správu

portret

sipovec 17.9.2009 11:56

Dobre, máš viac vedomostí. Ale prečo ten malý "dubáčik" potom uhynie? Predsa musí existovať nejaký dôvod.

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 17.9.2009 15:28

Uhynie keď sa naňho pozrieš, prípadne spôsobíš otrasy? Aj keď to znie logicky, pochybujem o tom a je to skôr výnimka, veď podhubie tvorí v tom substráte (pôde) takú hustú spleť, že to by musel byť fakt úmysel, aby niekto spôsobil také otrasy, aby to zanechalo na tom hríbe viditeľné následky. Skôr si myslím, že je to len náhoda, že práve ten konkrétny hríb nebol predurčený na to, aby vyrástol do dospelostí. Je veľa prípadov, že ľudia chodili okolo hríbov a fotili ich štádiá opakovane niekoľkokrát za sebou a tie hríby bez nejakej ujmy vyrástli, pustili výtrusy a zostarli. Tiež som veľakrát sledoval hríb a ten nevyrástol ani na pevnej pôde, aj keď som sa minimálne pričinil o nejaké otrasy. Ak sa budeme baviť o rozrývaní podhubia, potom by to mohol byť dôvod.

Reagovať na správu

portret

sipovec 17.9.2009 16:18

Dobre, beriem. Aj ja som sledoval rast húb /zväčša väčších/. Nikdy sa im nič nestalo. Rástli si ďalej. Ale u malých "hríbikov" bolo skôr pravidlo, že uhynuli. Ďakujem Ti za odpoveď.

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 17.9.2009 16:27

Reagovať na správu

portret

Piber atlasár, mykológ 21.9.2009 11:55

hríb striebristý hríb striebristý hríb striebristý
ja som este v zaciatkoch nafotil teto plodnice za 3 dni - rastli, mali dobre podmienky, asi to vyvraca tie otrasy a pohlad na hubu
1.den OBR 36688
2.den OBR 36689
3.den OBR 37310

Reagovať na správu

portret

pigto 22.9.2009 10:21

To čo tvrdíš je nezmysel. Našli sme možno 12-15 dubáčikov asi 3cm až 5cm veľkých nechali sme ich a o dva dni boli 10cm aj 12cm velké nie však každý.
A to sme ich zamaskovali lístim a konárom

Reagovať na správu

portret

spišak 22.9.2009 15:02

Čo tvrdí? Čo je nezmysel?

Reagovať na správu

portret

Peško 24.9.2009 15:20

Mal asi na mysli toto:Ale u malých "hríbikov" bolo skôr pravidlo, že uhynuli.

Reagovať na správu

portret

serpico atlasár 17.9.2009 10:44

...hojnejsia a zelensia trava,....z reality
"Pre svoj obsah rozlicnych latok su huby zaujimave nielen pre ludi, ale aj pre zelene rastliny. Vo vodnych extraktoch plodnic a v roztokoch zivin na pestovanie hub v laboratoriach sa zistili rastove hormony zelenych rastlin – HETEROAUXINY a GIBERELINY. Mnozstvo heteroauxinov v muchotravke cervenej, peciarke polnej a v strapacke zlatozltej (Ramaria aurea) kolise od 130 do 500 mg v kg susiny. Zistili sa aj v inych druhoch, najma v takych, ktore ziju v mykorize zo zelenenymi rastlinami.

Pri pokusoch s latkami giberelinoveho typu, ktore boli izolovane zo zivnych roztokov na roznych druhoch kukuric a hrachu, dosiahlo sa predlzenie zelenych vyrastkov o 60 az 100 %. Zmeny mozu byt sposobene bud predlzenim buniek, zvacsenim ich poctu, alebo kombinaciou oboch tychto faktorov. Heteroauxinove extrakty z plodnic hriba satana (Boletus satanas), peciarky polnej (Agaricus campester) a plavky cernejucej (Russula nigricans) posobili na vyssie rastliny ako inhibitory, v nizkych koncentraciach ako stimulatory rastu. Pravidelne (2 x za tyzden) pofrkanie paradajok zriedenym extraktom v priebehu 45 dni zvysili urodu plodov o 128 %, pricom sa zvacsila stredna hmotnost plodov a rychlejsie dozrievali. Pritomnostou rastovych latok v plodniciach hub mozno vysvetlit skusenosti zahradkarov, ktori pouzivaju stare plodnice na prihnojovanie nielen zeleniny a ovocia, ale aj izbovych rastlin".
(Pavol Škubla, Tajomné huby)

Reagovať na správu

portret

spišak 17.9.2009 23:43

Vďaka za informácie z mne len veľmi povrchne známej oblasti. Zaujímavá je tá o koncentrácii roztokov.

Reagovať na správu

portret

Peško 18.9.2009 11:11

Nedá sa predpokladať, že po takom stimulovaní rastu bude substrát vyčerpaný viac ako obyčajne?

Reagovať na správu

portret

spišak 19.9.2009 18:20

V prírode som sa s ničím podobným nestretol

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 19.9.2009 19:20

Vyznieva to logicky - na väčšie množstvo novej biomasy treba aj viac stavebných látok. Otázne je, v akom pomere je voda oproti sušine, ale asi to bude konštantný pomer.

Reagovať na správu

portret

IgorK atlasár 19.9.2009 21:05

na (ne)rast plodnice na ktoru sa pozries, dal kedysi Viliam Ridzon velmi logicke vysvetlenie. a to, ze plodnica sa predovsetkym vytvara v hrabanke, cize uz ked vykukne tak je dane aka bude velka. cize nema na to vplyv ci sa na nu pozries alebo nie lebo ked je von tak ma vsetko spocitane. spln mesiaca na rast hub vplyv podla mna ma, pretoze sa pohybom mesiaca hodne menia fyzikalne zakony a tie maju vplyv na vsetko.

Reagovať na správu

portret

SauceBox 21.9.2009 18:47

to myslíš ako..."novely teórií (fyzikálnych zákonov)" po každých dvadsaťosem dní?

Reagovať na správu

portret

maroš atlasár 20.9.2009 22:11

Mám odskúšané,že hríby,ktoré som si označil,a nechal 2-3 dni rásť,výrazne podrástli.Ale v niektorých prípadoch ostali po pár dňoch takmer rovnakej veľkosti.Všetko závisí od podmienok.

Reagovať na správu

portret

serpico atlasár 23.9.2009 14:40

...obzeranie , pozeranie huby...
jasny ekvivalent z praxe !
...ked sa milo dlhodobo na niekoho pozeras-teraz mam na mysli moj pohlad na manzelku,-moju, aj v "skusenom" veku moze vyzerat vyborne a vyrovnat sa 30-nickam, a to ma XXXXX-radsej nedopisujem, a ozaj vyzera suprovo, i mladi "skokani" po nej poskuluju...

Reagovať na správu

portret

Peško 24.9.2009 15:29

Kolegyňa hovorila, že dnes ráno (asi na STV1 - relácia dobré ráno) vraveli, že huby treba variť v otvorenom hrnci, aby sa jed mohol vypariť z hrnca von. Možno to bola sranda, ale ona to pochopila ako vážnu vec - vraj na http://www.stv.sk/relacieaz/jednotka/ran...

Reagovať na správu

portret

Máčik 25.9.2009 10:58

Videl som aj ja,ak to mala byť sranda,tak smutná,lebo túto poveru v tej relácii nikto nevyvrátil.Čiže niekto by mohol prísť na myšlienku vyskúšať túto metódu v praxi.

Reagovať na správu

portret

ganco 26.9.2009 19:15

napr. u nás na Zamagurí, už odpradávna funguje, že na ovčích pasienkoch rastú Pečiarky poľné a prášnice

Reagovať na správu

portret

letlampa 29.9.2009 10:46

ked som bol maly tak u babky kde ma bravali na huby sa hovorilo ze ked zahrmi sa huby zlaknu a uz nerastu.

Reagovať na správu

portret

ganco 29.9.2009 15:52

to je dobrééé

Reagovať na správu

portret

jarokan pokročilý 13.10.2009 21:04

Pred 3 dňami som našiel šupinovku pri kmeni jedle, skupinka plodníc mala od 3 do 5 cm. Keďže som nemal so sebou fotoaparát, vrátil som sa k nim včera, tj. po 2 dňoch, a mali takmer trojnásobnú výšku. Fotky som ešte nepozeral, ak vyjdú, pridám do galérie.

Reagovať na správu

portret

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 13.10.2009 21:22

Ja som sa pozrel na vrece s hlivami a viac už nevyrástli...

Reagovať na správu

portret

Amandi pokročilý 13.10.2009 23:40

Hehe, z praxe: Zaočkuješ hlivu, čakáš, obzeráš, sleduješ.... A div sa svete, vyrastie ti na pníku plamienka. (Mihalnica - Gbely, 2008)

Reagovať na správu