Pestovanie húb z rodu Boletus
L.Ď. pokročilý 25.11.2008 07:51
Už aj hríby sa dajú pestovať
http://sciencelinks.jp/j-east/article/20...
ELV1S (admirator fungis) 25.11.2008 22:25
no este si počkame kym to budu predavat v kauflande ako hlivy 
dudo 26.11.2008 11:00
Vierka,počkám aj ja.Treba si pozrieť predposledný katalóg z metra.Bola v ňom ponuka myslím na hríb smrekový a stál okolo 400-440 Sk.Ako bol ale dopestovaný,neuvádzali.
shimie atlasár, moderátor 26.11.2008 12:01
Staci pouzit prekladac, nie je to celkom ono ale da sa.
http://translate.google.cz/translate?u=h...
bocacha pokročilý 26.11.2008 12:02
Niečo podobné som videl v Anglicku poblíž Londýna. Na trhovisku medzi tropickým ovocím mali vystavené dubáky. Všetky boli rovnakej veľkosti, tvaru, proste kalibrované, uložené v originál krabiciach. Či boli pestované neviem.
Tam som nikoho nevidel zbierať huby a rástli tam všade,okolo dialnice, i v kempingu.Keď som ich zbieral, tak ma zastavovali, že sú poisonous.
Jiří Véle atlasár 26.11.2008 23:07
V Čechách existuje fa Mycoforest sídlící v Lenešicích nedaleko Loun a ten člověk mykhorrizuje semenáčky dubů hřibem Boletus regius . Jsou tam jasně daná pavidla jak ty stromky vysadit ale jistá pravděpodobnost že se hřiby po několika letech po výsadbě objeví tam je.
Rados3berny 27.11.2008 05:45
Myslím, že aj na slovensku sa niečo podobné robilo. Niekde som čítal, že na semenáče smreka sa v minulosti očkoval Boletus edulis.
ivo atlasár 20.3.2010 10:07
Že sa očkujú semenáče smreka to famózna vec, ale neviem či to mám iba ja vysledované alebo aj niekto iný z tejto stránky, ale ak chceš nájsť fakt bohatú úrodu edulisov, tak sa treba sústreďovať na smreky tesne pred alebo po exite. Prvý krát som sa s tým stretol pred rokmi, potom dlho, dlho nič, nepripisoval som tomu žiaden význam. Potom som stretol jedného vlažného návštevníka týchto stránok, viacmenej konzumenta a vybral som sa s ním do lesa, ukázal mi svoje miesto na edulisy. Keď mi ukázal miesto, tak som sa tam nechcel spočiatku ani trepať, mladé smreky, hustý les, len po skoro štvornožky, ale najzaujímavejšie ani na jednom zo stomov ani kúsok zeleného ihličia. Les tak 100x100m a tri plné košíky, vtedy to bolo pre mňa ako úder po hlave, oni tie boletusy sú mikorizívne ale skôr post morte. A môžu mi to potvrdiľ aj ďalší ľudia z tejto stránky napr: OBR 121214 , že najviac ich rástlo medzi mladými, hustými, suchými smrekmi.
A čo sa týka toho umelého pestovania prudko schvaľujem, kým všetci tu vidia v tom len negatíva ja tu vidím pozitívum. Bohatý si budú kupovať umeláky, kočovné drancovačky tiež spoluobčanov sa nebudú konať, lebo ceny pôjdu dole a tento biznis už nebude taký atraktívny a tak v hore bude svätý pokoj, kľud a mier.
Máčik 27.11.2008 14:31
Fakt by ma zaujímalo,či človek môže pozitívne ovplyvniť rast húb z rodu Boletus,pokiaľ si pamätám,odborníci to skôr vylučujú.Ťažko porovnať štatisticky
vysadené mykorizované a nemykorizované stromy,kde narastie viac dubákov.Nepochybne pravdepodobnosť,že sa objavia aj v nepreparovaných lesoch,je.
P.S.Neviem to nájsť,ale FredegarX minulý rok v nejakej diskusii prezradil,ako pestovali hríby továrišči v Sojuze.Doporučujem na pozdvihnutie nálady počas pochmúrnych zimných večeroch.
palin atlasár, entomológ 26.11.2008 23:25
Tie okolo dialnice a v kempingu asi poisonous boli !!!
bocacha pokročilý 27.11.2008 13:42
Okolo diaľnice ano, ale kemping bol rozsiahly niekoľko ha, a auto zostávalo na začiatku . Dovnútra nesmelo.Na ubytovanie slúžili veľké karavany napojené na el. a plyn.Všade bola prírodno krajinárska sadovnícka úprava.Huby tam rástli po okolí. Vážne nebol problém nájsť dubák, kozák, alebo plávky. Nikto to tam nezbieral.
Máčik 27.11.2008 17:27
Tak si odpoviem sám na otázku,po prezretí odbor.nemeckej literatúry:Jenskí mikrobiológovia skúmajú komunikáciu medzi hubou a stromom.Objavili gén,ktorý reaguje na signály stromu a má do činenia s Hartigovou sieťou.Je to sieť,pomenovaná podľa R.Hartiga,kde prebieha výmena signálov a živín.Touto sieťou obalia hýfy/Hyphen/mycélia korene stromu.Konkrétne skúmali Tricholoma vaccinum a T.terreum-Čírovku škridlicovú a zemnú a ich symbiotov.
Podhubie dáva stromu vo vode rozpustené živiny a huba ako protislužbu dostane cukor,vytvorený fotosyntézou stromu.Čirovky maju schopnosť,riadenú cez určitý gén,premeniť Indoalcetaldehyd na Indolocot/Indolessigsäure/-rastli nný hormón,
ktorý riadi rast buniek.Týmto sa zrejme podarí hube motivovať strom k "spoluprácí"vo vlastný prospech.
Ide o základné skúmanie,ale keby sa mechanizmy tejto symbiózy odhalili,raz by
sa dali lesné huby ako kuriatka a hríby pestovať,myslí si Prof.Erika Kothe z Uni Jena.Stav z 23.01.2008.
ELV1S (admirator fungis) 27.11.2008 20:22
"Ide o základné skúmanie,ale keby sa mechanizmy tejto symbiózy odhalili,raz by
sa dali lesné huby ako kuriatka a hríby pestovať,myslí si Prof.Erika Kothe z Uni Jena.Stav z 23.01.2008."
Toto sa dufam nikdy nestane!!!!
to bude koniec pre hubarov a hubarčenie.
budeme si kupovat "umele" huby ako teraz kupujeme tie hnusne umele,chemiou nadopovane paradajky, papriky a dalsiu zeleninu bez chuti v hypermerketoch.
Dodnes si pamatam tu uzastnu chut mäsitych paradajok mojej babky z dolňiakov, ktore som si ako maly chlapec odtrhol v zahrade a krajal nozikom "rybka".
Ved aj tie pestovne šampiony co teraz predavaju su takmer bez chuti!
nechutne, drahe, len rychlo vypestovana "hmota" aby bolo na com zarobit!
Takze dufam,ze sa nedozijem umelych dubakov
Máčik 27.11.2008 22:49
Tak to sme uz aspon dvaja,ide o aktualny stav vedy.Ale je zaujimave vediet,ako funguje vztah huba-strom.Sampiony rastu na hovienkach,preto ich nezbieram ani nekupujem.S hribami to nie je take jednoduche a pre obchodnikov je investicia na vyskum nastastie privysoka,aby sa to oplatilo.Ak je to vobec mozne tymto sposobom
kopirovat prirodu.Ozaj,ako vedeli huby,ako maju-pred milionmi rokov-kurizovat stromom,aby dostali cukriky???
P.S.teda huby nekupujem nikdy,z principu.
PEPO96 28.11.2008 16:47
To bolo krásne povedané" Šampiňóny rastú na hovienkach...." To by sme mohli povedať, že kurence žerú chrobáky a červíky a preto ich nebudem jesť. Chi-chi
Máčik 28.11.2008 16:04
Aj si myslím,že impertinentné ľudstvo prírodu,teda aj huby,podceňuje.Tieto už pred 450 miliónmi rokov,keď rastliny začali obsadzovať súš,ich sprevádzali a doteraz s nimi ostali./nechcem vedieť,čo bude s ľudstvom o 4500 r./.Z dnešného nahľadu na huby mi nikto nedokáže vysvetliť,ako napr./Vlado Tvoja obľúbená/ Hľuzovka vie,čo sú prasačie feromony,aby takto lákala sviňky,aby ju našli pod zemou a po schrumsnutí "rozsievali" po lesoch?Alebo Phallus impudicus a Kvetovec Archerov:Rozhodli sa,že ich výtrusy nebudú lietať/radius pársto metrov/
ale roznášať hmyzom na desiatky km.A to ešte rozdielnou fintou:jeden láka,
pre hmyz čuchovo aj vzhľadovo podobný zahnívajúcemu mäsu muchy,druhý má zase fintu s feromónmi.Ako vie Kvetovec,ako vyzerá a smrdí pokazené mäso?Ináč ľudstvo
pred pár rokmi netušilo,že existujú feromóny.Viem,že podobnými otázkami otravujem už dlhšie a odpoveď našťastie nevieme.
bocacha pokročilý 28.11.2008 17:46
Na tieto otázky by mohli byť minimálne tri druhy odpovedí. Cez p.Boha, p.Darwina a prípadne p.Dänikena. Ale pre nás budú asi nedostačujúce, a to ešte asi hodne dlho.
Máčik 28.11.2008 18:36
Neviem,či by sa niekomu z týchto troch chcelo zapodievať sa takým detailom,ako sa rozmnožujú jednotlivé druhy húb?Čo takto akosi tie huby samé?Zdanlivo to nemá nič spoločné,ale tuším náčelník Tatanka Yotonka povedal na adresu plukovníka Custera/než ho pri Little Bighorn poslal do večných/,že by to bol celkom rozumný muž,len nechápe prečo si myslí,že kamene nežijú.
Jiří Véle atlasár 28.11.2008 23:43
Nevím jak napsat zprávu aniž bych musel reagovat na poslední.
Jinak jsem to nedokázal.
Je mi trochu smutno po tom co jsem si přečetl
yuyka atlasár 15.3.2010 16:56
Kedysi som sa tiež zaoberala takými to otázkami, veľa mi odpovedala kniha Červená kráľovná od Matta Ridleyho (odporúčam), netvrdim, že je to liek na všetko ale je to jedna z novších biologických teórii (aj keď vraj sú už aj iné a novšie). Možno ťa zarazí, že sa zaoberá hlavne sexualitou, ale aj to je cesta. On to vidí cez rôzne spôsoby vzniku (mutácie), ktoré posúvajú prežitie dopredu. Teda hľuzovka nevie ako voňajú prasačie feromóny, ale hľuzovka, ktorej mutácie mali najsilnejšiu vôňu sa ujali a prežili. Prasa tiež nevie, že má jesť huby, ale prasatá, ktoré ich jedli prežili. Samozrejme sa nebavíme o desiatkach rokov..
Teraz ale vidím, že máš titul MUDr. takže by ti to nemalo byť neznáme, alebo sa mýlim?
Inak ľudstvo pred 4500 rokmi vynašlo písmo, a moc sa od nás nelíšilo, takže veľké ilúzie si nerobím
yuyka atlasár 15.3.2010 17:38
ukážka:
Pro nás lidi je představa inženýrské konstrukce tělesných orgánu docela pochopitelná, příklad s konstrukcí oka nám nepusobí obtíže. Obtížnejší je pro nás představa "kontruovaného" chování, něboť účelné chování obvykle pokládáme za dukaz vědomé volby. K pochopení mých úvah snad pomuže příklad. Existuje drobná vosička, kretá klade vajíčka do těla drobné molice (což je hmyz velký asi jako mšice). V molici se její larvy vyvíjejí tak, že vyžírají vnitřní orgány hostitele. Kruté, ale pravdivé. Pokud některá z vosiček, zatímco koncem zadečku proskoumává útroby molice zjistí, že tělo hostitele už obsadili larvy stejného druhu, učiní cosi podivuhodně inteligentního. Vyjme ze svých vajíček připravených k nakladení spermie a začne do larviček, které obývají tělo molice, klást neoplozená vajíčka. (Zvláštností vos a mravencu je, že z neoplozených vajíček se vyvíjejí samci, zatímco z oplozených vajíček vznikají samice.) Na chování vosičky sa nám zdá "inteligentní" to, že vosička-matka poznala, že uvnitř obsazené molice má její potomek k dispozici méně potravy než v neobsazeném zvížeti, a tudíž z jejích vajíček vyrostou menší, jakoby zakrslé vosičky. A práve u jejího druhu jsou samci mnohem menší než samice. Takže se zachovala "moudrě", jestliže "rozhodla", aby z těch jejích potomku, kteří mají k dispozici málo potravy, vyrostli samci.
A to je samozřejmě nesmysl. Vosička není "moudrá", k ničemu se "nerozhoduje" ani "neví", co delá. Vždyť jde o miniatúrního tvorečka s hrstkou mozkových buněk a bez jakékoli šanci na vědomé uvažování. O automat nesoucí ve svém programu jednoduchý příkaz: Jestliže je molice obsazená, vyjmi smermie. Její program byl za miliony let zkonstruován procesem přírodního výběru, vosičky, které zdědily tendenci vyjmout spermie, kdykoli našly svou kořist obsazenou, měly víc potomku než ostatní vosičky. A stejným zpusobem, jako vytvořil chování odpovídající vosoččiným cílum "konstruoval" přírodní výběr i oko, jako by si "přál", aby jeho majitelé viděli. (Hunter, Nur, Werren, 1993)
Matt Ridley, Červená královna, Portál, s.r.o., Praha 2007
Máčik 22.3.2010 12:50
Milá yuyka,
úvodom sa Ti omlúvam za môj titul a sľubujem,že sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s absolútnou istotou sa už nič podobného nestane!
Mr.Ridleyho si určite prečítam,veď to je môj človek,nič ma nezarazí,ja sa od ca.14 r.zaoberám tým istým!Či s nim budem súhlasiť?Huby začali pred 450 mio.
rokov a prvé primitívne párno-a nepárnokopytníky začiatkom eocénu,teda pred asi 5O mio.rokov.Neviem,ked y vznikli predchodcovie hľuzoviek,ale očividne sa huby zaobišli bez sviní pár miliónikov r.Nepísal som,že hľuzovky vedeli,ako voňajú
prasoferomóny,no a nech som aj viac X prečítal teóriu hľuzovky-prasatá,s om celkom neporozumel...No ale to by bolo na dlhšiu diskusiu.M.
P.S.Ináč titul sám o sebe neznamená patent na múdrosť.Podľa známeho klasika
/voľne prelož./"Vôl zostane volom,aj keby školovaný bol".
yuyka atlasár 7.4.2010 20:46
nechcela som útočiť na tvoj titul, bola to iba poznámka, či sa do toho náhodou nerozumieš, lebo ja nie som biológ a tak by mi prišlo hlúpe vysvetľovať niekomu kto sa do toho rozumie možno lepšie ako ja.. iba toľko k titulu..
neviem ako je to z hľuzovkami, Ridley iba náhodou medzi rečou spomína, že huby majú niekoľko pohlaví, on sa ale zaoberá hlavne otázke človeka.. inak ak by si ešte niečo našiel k tejto téme tak mi napíš.. ja sa o to tiež veľmi zaujímam a samozrejme že jedna kniha leto nerobí
standoban pokročilý 14.3.2010 18:47
Braňo,hovoríš mi zo srdca.Jem iba huby,ktoré sám nazbieram v prírode.Tie umelé nekonzumujem.Pred pár rokmi sa môjho brata svokra otrávila na štedrý deň hubami,ktoré kúpila v obchode.O zážitkoch pri zberaní húb,myslím škoda aj rozprávať.Keď otváram zaváraninu s hubami,presne viem kde som ich nazbieral.
dubinel 14.3.2010 17:24
Neviem ako Japonci ale v Poľsku firma www.mykoflor.pl ponúka zmes húb včítane
Boletus edulis ,boletus piniola a iné na aplikáciu ku koreňom stromov aj do záhrady ,viac budem vedieť o rok
fofoja moderátor, mykológ, atlasár 14.3.2010 22:42
v knihe Vladimíra Solouchina POĽOVAČKA NA HUBY ktorá je tu spomínaná niekde na stránkach v Rusku pestovali hríby na konskom hnoji
fogo 15.3.2010 17:36
To s tým hnojom má v sebe hodne pravdy, ale tak sa vo veľkom pestujú šampiňóny. O vyššie spomínanej poľskej firme bola vlani bohatá diskusia s výsledkom, že to je asi dobrý reklamný podvod. Ak si dobre pamätám úrodu sľubovali po min. 5 rokoch.(teda termíne možnosti reklamovať)