Referát...: Charles Darwin

12Indián 31.5.2018 12:17

Keby hmyz považoval naše rastliny za vysoko atraktívne vďaka prírodnému výberu alebo tomu,že ony samy neustále zachovávajú stále atraktívnejšie kvety,pravidelne by neúmyselne prenášal peľ z kvetu na kvet.A že to rastliny vedia robiť čo možno najefektívnejšie,by som vedel ľahko ukázať na mnohých pozoruhodných príkladoch.Uvediem iba jeden,ktorý síce nie veľmi pozoruhodný,no aj tak znázorňuje jeden krok pri oddelení pohlaví rastlin.Niektoré stromy cezmíny majú iba samčie kvety so štyrmi tyčinkami produkujúcimi dosť malý objem peľu a rudimentárny piestik.Iné stromy cezmíny majú iba samičie kvety.Tie majú plne rozvinutý piestik a štyri tyčinky so scvrknutými prašníkmi,v ktorých sa nedá nájsť žiadne zrnko peľu.Keď som našiel samičí strom rovných šesťdesiat yardov od samčieho stromu,položil som blizny dvadsiatich kvetov z rôznych konárov pod mikroskop a na všetkých bez výnimky boli zrnka peľu,na niektorých dokonca množstvo peľu.Keďže v niekoľkých predchádzajúcich dňoch vietor fúkal smerom od samičích stromov k samčím,peľ sa nedal na ne takto preniesť.Počasie bolo studené a búrlivé,a preto nepriaznivé pre včely.Napriek tomu každý samičí kvet,ktorý som preskúmal,bol úspešne oplodnený včelami náhodne zaprášenými peľom,keď lietali od stromu k stromu v snahe nájsť nektár.Vráťme sa však k nášmu imaginárnemu prípadu.Vďaka tomu,že hmyz považoval túto rastlinu za vysoko atraktívnu,čím jej peľ pravidelne prenášal z kvetu na kvet,mohol sa začať iný proces.Nijaký prírodovedec nespochybňuje výhodu toho,čo sa nazýva "fyziologická deľba práce".Môžeme sa teda domnievať,že pre rastlinu by bolo výhodné,aby osve vytvárala tyčinky v jednom kvete alebo na jednej celej rastline a osve piestiky v inom kvete alebo na inej rastline.Ak umiestníme pestované rastliny do nových podmienok života,v niektorých prípadoch samčie inokedy samičie orgány sa stávajú viac-menej neplodné.Ak predpokladáme,že to isté sa vyskytuje vo voľnej prírode,hoci nepatrnej miere,potom,keďže peľ je už pravidelne prenášaný z kvetu na kvet a keďže úplnejšie oddelenie pohlaví našich rastlín by mohlo byť výhodné na základe princípu deľby práce,jedince,pri ktorých by sa táto tendencia stále zvyšovala,by boli nepretržite zvýhodňované alebo vyberané,až kým by nakoniec nedošlo k úplnému oddeleniu pohlaví.

Reagovať na správu

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 31.5.2018 14:22

načo zakladáš nové vlákno keď už tu jedno máš

Reagovať na správu

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 2.6.2018 13:45

12Indián 1.5.2018 13:21

Pri rastlinách botanici považujú chĺpky na ovocí a farbu dužiny za najbezvýznamnejšie znaky,no od znamenitého záhradníka Downinga sa dozvedáme,že v Spojených štátoch nosáčiky škodia ovociu s hladkou šupkou oveľa viac ako ovociu s chĺpkami,že istá choroba škodí fialovým slivkám oveľa viac ako žltým,kým iná choroba napadá broskyne so žltou dužinou oveľa viac ako broskyne s inak sfarbenou dužinou.Ak aj so všetkou šikovnosťou tieto jemné odlišnosti vytvárajú pri pestovaní daných niekoľkých odrôd veľké rozdiely,vo voľnej prírode,kde stromy bojujú s inými stromami a s množstvom nepriateľov,by takéto odlišnosti určite účinne rozhodli o tom,ktorá odroda bude úspešná,či hladká alebo ochlpená,so žltou alebo fialovou dužinou.Veľmi sa zamyslime a dajme príklad.

Reagovať na správu

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 2.6.2018 13:46

12Indián 14.5.2018 17:08

Vezmime si teraz zložitejší prípad.Určité rastliny vylučujú sladkú šťavu,zjavne aby eliminovali niečo škodlivé z ich miazgy.Túto látku vytvárajú žlazy na báze prílistkov pri niektorých bôbovitých (Leguminosae) a na spodnej strane listu vavrína obyčajného.Túto šťavu,aj keď je jej pomerne málo,chamtivo zháňa hmyz.Predpokladajme teraz,že žlazy na báze na vnútornej strane korunných lupienkov by vylučovali trochu sladkú šťavu alebo nektár.V tomto prípade hmyz hľadajúci nektár by sa otrel o peľ a často by prenášal tento peľ z jedného kvetu na bliznu iného kvetu.Kvety odlišných jedincov toho istého druhu by sa takto mohli skrížiť a máme dobrý dôvod sa domnievať,že činnosť kríženia,by mohla vytvárať veľmi odolné klíčence,ktoré bymali následne najlepšiu šancu prekvitať a prežiť.Niektoré z týchto klíčencov by pravdepodobne zdedili schopnosť vylučovať nektár.Tie individuálne kvety,ktoré by mali najdlhšie žlazy alebo nektária a ktoré by vylučovali najviac nektáru,by najčastejšie navštevoval hmyz a najčastejšie by sa krížili,a tak by mali výhodu.Preferované alebo vybrané by boli tiež tie kvety,ktoré by mali tyčinky a piestiky umiestnené s ohľadom na veľkosť a zvyky konkrétneho hmyzu,ktorý ich navštevuje,čím by podporovali prenos svojho peľu z kvetu na kvet v ľubovoľnej miere.Vezmime si prípad hmyzu,ktorý navštevuje kvety,aby zbieral peľ namiesto nektáru.Keďže peľ je vytvorený len ako predmet oplodnenia,jeho zničenie sa ukazuje ako jednoduchá strata pre rastlinu.Ak by hmyz živiaci sa peľom prenášal malé množstvo peľu z kvetu na kvet najprv príležitostne a neskôr bežne,pričom deväť desatín peľu by sa zničilo,takto spôsobené kríženie by sa mohlo pre rastlinu ukázať ako stále veľký zisk a jedince,ktoré by vytvárali čoraz viac peľu a mali by stále väčšie peľnice,by boli vybrané prírodným výberom.

Reagovať na správu

fofoja moderátor, mykológ, atlasár 2.6.2018 13:46

prekopíroval som ti tie texty do jedného vlákna

Reagovať na správu