Focení v UV-C světle?

Tori pokročilý, mykológ 30.1.2018 09:43

Ahojte,

zajímalo by mě, jestli má někdo zkušenosti s focení v čistém UV světle, konkrétně okolo 254 nm (spodní část pásma UV-C). Chtěla bych totiž zkusit použít tohle osvětlení pod mikroskopem a výsledek zobrazovat přes připojený foťák na monitoru. (Očima do toho koukat nebudu.) Zajímá mě, které konkrétní části nějaké struktury svítí např. oranžově, když je to makroskopicky vidět pod UV osvětlením s touhle vln. délkou.
Konkrétní dotazy:
- Může to poškodit snímač foťáku, pokud to světlo bude ještě zkoncentrované optickou soustavou mikroskopu?
- Projde vůbec to světlo do foťáku přes optiku mikroskopu, nebo bude z většiny pohlcené materiálem, z nějž jsou vyrobené čočky?
- Pokud UV projde do foťáku a neodpálí ho, bude ho vůbec snímač schopný zachytit? (Canon 450D)
- Je v tom nějaký další problém, který mi nenapadl?

Díky předem za rady, varování apod.
Tori

Reagovať na správu

Tori pokročilý, mykológ 30.1.2018 09:48

A nevíte, jestli se tahle vlnová délka používá i u fluorescenčních mikroskopů?

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 30.1.2018 17:26

Ja mám s UV-C bohaté skúsenosti. Pomáha mi vyzabíjať všetko živé v laboratóriu. Ale ocitnúť sa v tej miestnosti a ešte aj fotiť, to by som asi zle dopadol.

Reagovať na správu

Rado mykológ, atlasár 30.1.2018 22:09

Ahoj,

fotím UV fluorescenčné minerály pod UV svetlom, ale s vlnovou dĺžkou 365 nm. Všimol som si, že niektoré huby môžu pod UV svietiť, ale aj iné veci napr. drevo, ľudská koža, a všetky výrobky s optickými zjasňovačmi. S vlnovou dĺžkou 254 nm môžeš mať problém, pretože ju obyčajné sklo pohlcuje. Teda podložné a krycie sklíčka by mali byť z čistého kremenného skla. Ďalej som si všimol, že samotný čip na mojom foťáku mi pod UV svieti, čo výrazne znehodnocuje obraz, predišiel som tomu UV filtrom pred objektívom. Prekvapenie ma čakalo pri zistení, že všetky UV filtre čo som mal doma UV 365 nm v skutočnosti prepúšťajú a musel som kúpiť špeciálny filter, ktorý ho zachytáva. UV 254 nm ti do foťáku pravdepodobne vôbec nedôjde, mala by ho zachytiť prvá sklenená šošovka, alebo UV filter ak ho tam pre istotu dáš (fungujú asi do 300 - 330 nm). Ešte doporučujem pred UV zdroj dať filter ktorý zachytí viditelné svetlo a prepustí len UV. Foto Valentinitu OBR 654314 , pomerne dlhá expozícia - asi 8s, lebo tá lumiscencia je veľmi slabá. Použitý filter aj pred zdrojom svetla, aj na objektíve.

Reagovať na správu

Rado mykológ, atlasár 30.1.2018 22:24

Možno tie sklíčka prepustia aspoň nejakú časť toho UV, aby bolo luminiscenciu vidieť, za pokus by to stálo. Či to bude práve UV 254 neviem, niektoré zdroje UV svetla majú širšiu spektrálnu charakteristiku a obyčajné sklo prepustí len niečo, najčastejšie nad 300 nm.

Reagovať na správu

Rado mykológ, atlasár 3.2.2018 15:00

Pre predstavu prikladám nejaké fotky. Na OBR 654537 je hore fotka so silnou UV LED 365 nm, ktorá však produkuje aj viditelné svetlo. Spodná fotka je fotená s ZWB2 filtrom pred ledkou. Tento filter prepúšťa UV a blokuje viditelné svetlo. Až vďaka použitiu tohoto filtra sa mi podarilo objaviť slabú luminiscenciu u vecí, kde bez neho nebola vidieť, pretože bola prehlušená viditelným svetlom. Ale aj na samotné UV reaguje chip foťáku, čo skresluje výsledný obraz. Vľavo OBR 654540 vidno ako červenavý svit výrazne potláča kontrast medzi luminiscenciou bieleho valentinitu a striebornolesklým antimonitom. Až pri použití UV filtra vyniká luminiscencia. Na modro svietiace špinky je všadeprítomný prach, ktorý veľmi znepríjemňuje fotenie v UV.

Pre fotenie s UV 254 nm by filter ZWB2 nebol vhodný, lebo neprepúšťa UV tejto vlnovej dĺžky. V závislosti od sprektrálnej charkteristiky použitého zdroja UV by buď nebol potrebný nijaký filter, alebo by sa dal použiť napr. ZWB3, ZWB1 alebo iný s dobrou priepustnosťou UV 254.

http://g03.s.alicdn.com/kf/HTB1FdP9HpXXX...

Reagovať na správu