Hubásne 2015/7
jardan 14.10.2015 23:55
POCTA MYKOLÓGOM
Zažil som vychádzku do Skalických lesov
s partiou ozajstných pravých mykológov,
obdivujúc, ako s nehranou noblesou
každý plný ruksak výbavy si niesol.
Na prvý pohľad je to hobby ich drogou.
Fotoaparáty, objektívy, statív,
hliníkové fólie - to na odraz svetla,
výbava najmenej za dva slušné platy,
papierové vrecká na huby, kus vaty,
aby sa im vzácna vzorka nepoplietla.
A je to zážitok, pozorovať chlapa,
ako s aparátom vrúcne pri pni kľačí,
do zápisníka si čas, polohu značí,
nadmorskú výšku si tiež tam zaznamená,
doprajúc nálezu latinského mena...
To konzumný hubár nedokáže chápať,
jemu predsa k šťastiu plný košík stačí.
A o to väčší je, dívať sa na ženu,
ako zaľúbene pozoruje práve
len na centimeter hubu vyrastenú,
čo iba pred chvíľou zjavila sa v tráve,
fotografujúc ju ako manekýna,
závidieť by mohli jej aj hviezdy kina.
Tiež sa rád pochválim vydarenou fotkou
nálezu, ktorý mi adrenalín zdvihol,
no po tých zážitkoch konštatujem krotko,
že o fotenie som sa len letmo potkol,
konfrontácii by som sa radšej vyhol.
V porovnaní s nimi hanba ma uhranie,
to moje fotenie kompaktom, mobilom,
je iba hraním sa a vlastne omylom,
trochu namyslené a smiešne rúhanie.
Ale oni sú tiež len normálni ľudia,
čo huby zbierajú, jedia, sušia, údia...
Iba naviac v génoch majú to skúmanie!
Chcel som len povedať, bolo s nimi krásne,
s ľuďmi, ktorí isto sa nikdy nenudia.
Dúfam, že to cítiť aj z tejto hubásne.
/venované
p. Ladislavovi Hagarovi, Marte Everlingovej, Rudovi Cáfalovi
a všetkým "nahubákom" z Jesenného hubostretka
v Zlatníckej doline pri Skalici - október 2015/