
Rozlúčka
Zdá sa, že už sa odobrali
k zimnému spánku huby naše,
les sa do deky z lístia halí,
čo pod nohami zrazu našiel.
Hora získala rozmer nový,
priehľady, akých v lete nieto,
pohľad sa nezastaví v kroví,
voľne prelieta ako vietor.
Ten si v korunách stromov hudie
monotónne, bez partitúry.
A mne sa vďaka tisne z hrude,
keď vraciam sa z poslednej túry.
Ďakujem ti za všetko krásne,
čo, hora, darovala si mi,
za huby aj za tieto básne,
krajší bol pre mňa život s nimi.
4.11.2013
Reagovať na správu