bedlička ostrošupinatá

lesný duch 11.10.2013 21:29

Neviem sa s tým osobne zmieriť,žeby zrovna bedlička ostrošupinatá spôsobila smrť tohto mladého chlapca.Aj keby skonzumoval zopár plodníc.Skôr cit,ako skúsenosť mi navráva,že taký mladý organizmus by to trebárs aj so závažnejšími zdravotnými potiažami mal zvládnuť.Príliš veľa amanitínu v tejto pre neho konečnej diagnóze.Ľúto mi ho je,ale nezbavím sa dojmu,že jednou z tých zjedených plodníc bola muchotrávka zelená...A napísal si tam hore veľmi trefný,odborný,tiež spontánny koment.Súzvučím.

Reagovať na správu

bleky pokročilý 22.10.2013 21:28

V bedličke ostrošupinatej bola vedecky dokázaná prítomnosť amanitínov a pridružených toxínov; na základe toho bola zaradená medzi otravy cyklopeptidmi;
Amanitín tým, že je cytotoxín, pôsobí v jadre bunky, naviaže sa s enzýmom DNK a blokuje ho...nemôže sa ďalej štiepiť, dôjde k zastaveniu proteosyntézy a bunka zomiera;
toxicky pôsobí na hepatocyty, enterocyty a bunky proximálneho tubulu obličiek - tie majú väčšie požiadavky na prívod kyslíka ako iné bunky v rámci obličiek. Amanitín práve znemožňuje prísun kyslíka do týchto buniek, čím spôsobuje ich ischemické poškodenie. Začne sa vstrebávať z čreva - entero-hepatálno-renálnym obehom a vylúči sa močom a stolicou. Jeho prítomnosť sa dá dokázať rýchlejšie z moču ako z krvného obrazu.
Ak zomrie človek, vždy je to tragédia, je jedno, či sa jedná o mladý organizmus, alebo starý. Je jedno, či by šlo o otravu muchotrávkou zelenou, alebo bedličkou ostrošupinatou - obe sú z rovnakej skupiny, obe obsahujú rovnakú látku amanitín...čo sa týka toxicyty - líšia sa len pridruženými toxínmi. Otrava u oboch je závažná - nebudeme tu zľahčovať situáciu. Je pravda, že mladý organizmus sa ľahšie dokáže vyrovnať s určitými zmenami, ale tu zohráva rolu toľko faktorov, že je to ťažké posúdiť....
Keďže som prečítal celú diskusiu, dovolím si ešte zareagovať na príspevok maja200:
ak má niekto alergiu na penicilín (PNC), existujú za tento liek náhrady - iné makrolidové antibiotiká - napr. tetracyklín ; pri liečbe muchotrávkou zelenou a príbuznými druhmi sa však používal(va) Penicilín G. - to nie je klasický PNC..... Je ho možné podávať i ľuďom s alergiou na klasický PNC, ak si ochorenie vyžaduje liečbu penicilínom.Liečba sa vykonáva aj tak na JIS, keďže tak ako stav i liečba nesie riziko ohrozenia života. Avšak penicilín nie je najdôležitejšia zložka pri liečbe týmito otravami. V súčasnosti sa používa a odporúča Legalon Sil (silibinín) v "kombinácii" s PNC G a ďaľšou podpornou liečbou, ktorú vyžaduje aktuálne stav postihnutého.
Ukončím to tým, Bugro , netreba sa spoliehať striktne len na to, čo sa uvádza v jednej literatúre (v tomto prípade konk. u p. Dr. Hagaru), treba študovať, poznávať... a zamýšľať sa nad tým. K tomu sú dobré aj spoločné stretnutia hubárov a výstavy húb, kde sú špecializovaní ľudia, ktorí sa radi podelia a odovzdajú svoje skúsenosti tým, ktorí majú úprimný záujem.

Reagovať na správu

Laci 22.10.2013 22:27

Veľmi pekný príspevok do diskusie, klobúk dole.

Reagovať na správu

sipovec 25.10.2013 22:48

Výborne spracované. Klobúk dolu!

Reagovať na správu

vlado(ZV) mykológ, moderátor, atlasár 11.10.2013 10:09

Ivka, som prekvapený tou nízkou účasťou (my sa sťažovať nemôžeme) a súhlasím s Tebou. My máme na výstave dokonca aj jedovatú bedľu červenejúcu záhradnú a poviem Ti, je to "hviezda" výstavy.

Reagovať na správu

ivetatom pokročilý 11.10.2013 15:40

to je tá krásavica odo mňa zo Šaštína, čo Ivka posielala z BA? Má ukážkovo odsadenú hľuzu. Mám v pláne ju odfotiť, rastie v kolese medzi chatami

Reagovať na správu

vlado(ZV) mykológ, moderátor, atlasár 11.10.2013 17:52

Asi áno, lebo hľuzu má teda poriadnu!

Reagovať na správu

standoban pokročilý 12.10.2013 22:32

Ivetka,keby som to nemal 400 km určite by som sa dostavil na túto isto zaujímavu výstavu A čo sa týka TV -potrebujú senzácie aby bola sledovanosť.A niekedy ohľadom húb počúvam viac blbostí ako pravdy.

Reagovať na správu

construct 30.10.2013 19:18

Hmmm, neprišiel som lebo som nevedel...keby som vedel určite by som prišiel. Ale nemal som odkiaľ vedieť

Reagovať na správu

PeteN atlasár, mykológ 11.10.2013 18:04

Jak u vás, tak u nás.
Osvěta jde stranou, hlavně aby to přitáhlo lidi, co se vyžívají v bulváru.
A při tom by stačilo tak málo, jeden krátký spot, kde by bylo pár základních jednovatých hub a jejich dvojíků a zakončit to tím, že do košíčku patří jen takové houby, které jsme schopni bezpečně determinovat!
Ach jo, ale hlavně že je high ratings

Reagovať na správu

filtes 13.10.2013 01:50

Z nadrobno rozžutých a natrávených zvyškov po výplachu žalúdka, prípadne zo zvratkov, ktoré išli na rozbor do laboratória, resp. z ďalších odberov, možno síce zistiť napr. prítomný typ jedu (amanitín, faloidín... a pod.), no iba málokedy sa z nich dá identifikovať i presný druh huby. Iba ak odhadnúť s použitím týchto toxikologických výsledkov.
A to najmä nie vtedy, ak skonzumované jedlo nebolo iba z jedného druhu húb, ale z obvyklej zmesky húb, kde sa mohlo vyskytnúť naozaj hocičo...
A teda, z takéhoto rozboru s amanitínom vo výsledkoch, ťažko niekto hodnoverne zistí, či išlo fakt o nejakú medzi bedle zablúdenú bedličku ostrošupinatú alebo trebárs o nejakú zle určenú muchotrávku, popr. niečo podobné... to všetko sú už potom iba akési viac - menej kvalifikované hypotézy a dohady, ktoré však zaujímajú skôr laikov a médiá. Pretože tie nie sú pre lekárov podstatné - pre nich a pre následnú terapiu sú z toho vždy rozhodujúce iba zistené toxické látky a ich množstvá, ktoré majú danú otravu na svedomí, a charakter ich správania sa v závislosti na čase.

Ďalší problém tkvie v liečebných postupoch používaných v takýchto prípadoch samotnými zdravotníkmi. Pretože aj keď bol známym pediatrom profesorom Svetozárom Dluholuckým z Banskej Bystrice už pred peknými pár rokmi zavedený, odskúšaný a mnohokrát veľmi úspešne použitý určitý presne zadefinovaný liečebný "protokol", založený na praxou overenej Bastienovej metóde, účinnej i pri muchotrávke zelenej, prevažná väčšina našich lekárov o ňom nič nevie alebo ani nechce vedieť, a používa namiesto toho menej pozitívne tradičné postupy. Po ktorých ale dotyčný, ak vôbec takúto otravu prežije, často končí so silne poškodenou alebo transplantovanou pečeňou, popr. i s nevratne narušenými obličkami...

Koho táto problematika zaujíma hlbšie, viac sa dočíta napr. v článku:
http://www.sme.sk/c/6550027/profesor-dlu...
Odporúčam pozrieť si i diskusiu k tomuto článku, nakoľko tiež obsahuje viacero zaujímavých informácií a názorov...
Manažment spomenutej liečby je pre záujemcov k dispozícii napr. aj na stránkach Detskej FNsP v Banskej Bystrici - viď: http://www.dfnbb.sk/manazment-otrav-much...

Čo sa týka Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tento je v takýchto prípadoch prakticky absolútne nepoužiteľný, nakoľko lekár je povinný VŽDY zachovať lekárske tajomstvo a nezverejniť o svojom pacientovi vôbec NIČ. Že sa to u nás z titulu nedostatočného právneho povedomia lekárov neraz vôbec nedodržiava, a v prípade prominentných pacientov bývajú občas i tlačovky, to je už problém iný. Verejnosť však naozaj nemá zákonný nárok na žiadne informácie o pacientovi, nanajvýš ak o tom, či tam dotyčný bol hospitalizovaný alebo nie. Výnimkou sú iba najbližší príbuzní, spolupracujúci lekári z iných pracovísk, vyšetrovatelia, popr. ďalšie oprávnené osoby...

Reagovať na správu

maja200 13.10.2013 19:32

ten "pacient" zjedol muchotrávku zelenú a nie ako uviedli v TV...ale tak mali zaujímavejšiu reportáž.
A ešte taká maličkosť.....ak má pacient alergiu na penicilín , čo je najdôležitejšia zložka protokolu pri liečbe a lekári sa to boja risknúť aby im nezomrel na anafylaktický šok.......tak im väčšinou umrie na tú otravu...bohužiaľ

Reagovať na správu

L.Ď. pokročilý 14.10.2013 07:36

Doplním. Vo zvratkoch sa dajú nájsť aj výtrusy a podľa toho určiť o akú hubu ide.

Reagovať na správu

filtes 14.10.2013 13:51

To je pravda. Robí to však u nás niekto? Veľmi by ma takáto informácia potešila. Lebo doteraz mi všetci tvrdili, že sa to štandardne dáva iba ak na chromatograf, spektroskop alebo podobný analyzátor...

Reagovať na správu

L.Ď. pokročilý 15.10.2013 06:51

Robieva sa to.

Reagovať na správu

*HORNOSRNANSKY HUBAR* 12.10.2013 20:56

Ja zvyčajne zbieram bedle na lúkach, tam väčšinou rastú bedle vysoké. Nezbieram ich v lese, lebo tam ich je aj viac druhov. Po tomto už ich určite nebudem zberať. Radšej si kúpim podhubie vatovca, ktorý budem pestovať u mňa na záhrade.
Inak malá rada, ako zistím, že je to bedľa lúčna: Prsteň sa dá ľahko oddeliť od stonky.

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 13.10.2013 22:28

Radšej vám odporúčam kúpiť sadivo hlivy. Tá je zdraviu prospešnejšia a nebudete riskovať zbytočne vyhodené peniaze. Doteraz som totiž nepočul o nikom, kto by sa pochválil úrodou vatovcov vypestovaných zo sadby.

Reagovať na správu

*HORNOSRNANSKY HUBAR* 15.10.2013 20:53

Raz som videl v telke ohľadom vatovca príspevok, kde mali na záhrade ich asi 10. Moja teta máva každý rok v záhrade aspoň 1 vatovec(raz boli aj 3), tak k nej to chcem nasadiť. Spravil som si aj roztok s dubového lístia a starého hríba dubového, tak, ako to bolo na internete- uvidím, či mi v záhrade z toho čosti vyrastie. Je to len experiment, ktorý ale huby v lese nenahradí.

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 15.10.2013 23:42

Takto, pokiaľ sú v tej záhrade podmienky pre rast vatovca a rastie tam sám od seba bez sadiva, asi nebude dôvod používať to sadivo. Myslím si, že tam plodnice tvorí v rámci svojich možností a nové sadivo počet plodníc neovplyvní. Čo sa týka toho hríba dubového, tam to bude ešte komplikovanejšie. Tento hríb nedokáže vyrásť na záhrade, kde chýbajú dreviny dub, buk, hrab a lieska, takže ani pri maximálnej snahe nenastane želaný výsledok. Mykorízne huby nie sú z hľadiska pestovania dostatočne preskúmané. Keby bolo ich pestovanie také jednoduché, predávali by sa v obchodoch rovnako ako hliva.

Reagovať na správu

*HORNOSRNANSKY HUBAR* 16.10.2013 20:39

Ten vatovec možno skúsim u mňa doma, nie u tety. Ale stal sa kuriózny problém: babka v domnení, že je to lopta, ho odkopla :-; Starý vatovec bol už zelený vo vnútri, tak som ho porozhadzoval u nich na dvore. Možno s tým čosi ovplyvním.

Reagovať na správu

milustek pokročilý, atlasár 26.10.2013 06:54

U mňa na záhrade tiež mám miesto, kde rastie vatovec. Pokúsila som sa staré plodnice rozosiať, jednu som aj zakopala v mieste, kde predtým bola stará slama a teraz tam rastie žihľava. Už je to päť rokov a vatovec vôbec nevyrástol na miestach, kde som dala sadbu..

Reagovať na správu

rudolf2 pokročilý 15.10.2013 00:09

No s tým výskytom je to občas aj trocha inak, tieto som našiel na pasienkoch, najbližší strom slivka OBR 231299 , OBR 251809 a túto v lese OBR 393710 (asi bedľa červenejúca záhradná), takže asi platí len, nebrať to, čo nedokážem 100% rozpoznať a je jedno či v lese alebo na lúke.

Reagovať na správu

*HORNOSRNANSKY HUBAR* 16.10.2013 20:48

Ževraj v TN v televízi M*****A tá bedlička vyzerala podobne, ako pravá, chutná bedľa. No mám sa otráviť pre pár šniclí? Radšej si dám suchý chleba. Nedá sa ani povedať, že keď to ten človek nepoznal, nech to nebere, lebo bol na 99,99% presvedčený, že to bola bedľa a nebol to ani neskúsený hubár. To my sme boli na bedle, našli sme 10 ks a ani nás nenapadlo, že za 5 dní sa mi znegatívni vzťah k ním.

Reagovať na správu

filtes 17.10.2013 04:28

Sorry, no s argumentáciou, že z tzv. mierne jedovatej huby sa nedá zomrieť nesúhlasím. Lebo to, čo jeden človek ešte zvládne s tráviacimi ťažkosťami, to už inému môže spôsobiť i smrť.
Iba pred pár dňami som surfoval po zahraničných mykologických portáloch a na jednom z nich napr. mykológovia vyslovene varovali pred konzumáciou akýchkoľvek červenejúcich bedlí, ktoré na reze alebo na poranenom mieste vylučujú červenú alebo hnedú šťavu, teda nielen pred často zvýrazňovanou bedlou červenejúcou záhradnou (Chlorophyllum brunneum). Dôvod - v posledných rokoch boli zaznamenané u citlivejších jedincov po ich požití také silné a búrlivé alergické reakcie, že by to pri prípadnej nedostupnosti včasnej lekárskej pomoci vôbec nemuseli prežiť. Pritom tieto bedle sa už dlhé roky považujú za dobré a jedlé a bežne sa konzumujú bez akýchkoľvek následkov...
A to sa ešte nebavíme o tom, aké ťažké, a mnohokrát i nevratné následky na zdraví vie spôsobiť i zdanlivo banálna otrava hubami...

Reagovať na správu

ladislav hagara 17.10.2013 07:59

Je pravda, že na škodlivé obsahové látky húb (jedy či alergény) reagujú ľudia rozdielne - niektorí dramaticky, iní až banálne. Nie je však známy konkrétny prípad, že by akákoľvek mierne jedovatá huba spôsobila úmrtie. Mimochodom, váš výklad piktogramu pri bedličke ostrošupinatej (Veľký atlas húb) je nepresný a evokuje možnosť tragickej otravy. Lebka s hnátmi však v atlase označuje každú škodlivú hubu; ak ide o smrteľne jedovatú hubu, je uvedený symbol v červenom rámiku.

Reagovať na správu

filtes 18.10.2013 21:11

Mýlite sa - napr. v 09/2011 zomrela v Plzni na otravu bedľou červenkastou, Chlorophyllum rhacodes (doteraz ešte nikde nebola kvalifikovaná ako smrteľne jedovatá, ale nanajvýš iba ako podozrivá), istá pani, a jej smrť mala s touto hubou preukázateľne priamu príčinnú súvislosť... a som presvedčený o tom, že podobných prípadov už bolo zaznamenaných viac...
Nehovoriac už o tom, že ani len tie "mierne otravy", vyznačujúce sa napr. "iba" niekoľkodňovými vysokými horúčkami, silnými bolesťami, triaškou, kŕčami a neskutočne vysiľujúcimi a vyčerpávajúcimi hnačkami, si už žiadny takto postihnutý zjavne nemá chuť zopakovať ešte raz... a že už aj za takéto otravy sa platí daň v podobe určitých dlhodobých alebo trvalých poškodení organizmu...
V žiadnom prípade nepovažujem zľahčovanie a podceňovanie tohoto nebezpečenstva za správne...

Reagovať na správu

náramovka pokročilý 22.10.2013 18:18

Dobrý večer, až dnes som si prečítala Váš príspevok a musím povedať, že ma zaujal. Bedľu červenejúcu som doteraz bežne zbierala a aj pripravovala v kuchyni, hoci v atlasoch som sa dočítala, že niektorí citliví ľudia môžu mať na ňu dosť nepríjemnú reakciu, ale že spôsobila smrť, to počujem prvý krát. Určite ju vyradím zo svojich obľúbených húb, pretože som toho názoru, že prieberčivosť je pri hubách na mieste. Chcem ešte dlho chodiť po našich krásnych lesoch a tešiť sa z hubárskych úlovkov a z prírody...opatrnosti nie je nikdy dosť a najmä pri hubách.

Reagovať na správu

Ivka 22.10.2013 16:38

Pán Dr. L.H., máme doma Veľký atlas húb z r. 2006, ale vôbec žiadne vysvetlenie významu použitých piktogramov sme tam ani pri najväčšej snahe nenašli. Nedivte sa preto, ak si to potom niekto vysvetlí po svojom, popr. i odchylne. A to tým skôr, že použitá 4-stupňová hodnotiaca škála je v doteraz vydanej atlasárskej literatúre tak trochu atypická.

Reagovať na správu

rudolf2 pokročilý 23.10.2013 20:27

Myslím si že takéto vnímanie významu je scestné, i keby tam neboli žiadne piktogramy, nemôžem predsa konzumovať huby systémom pokus-omyl!
Čo zo spoľahlivých zdrojov nemám overené, nekonzumujem!

Reagovať na správu

Ivka 25.10.2013 22:24

Rozumiem tomu dobre, že pre Vás nie sú hodnoverné ani údaje v atlase od renomovaných odborníkov, akými sú Dr. L. Hagara a jeho spolupracovníci?
A vysvetlíte mi, prosím, čo je potom podľa Vás, pre bežného, radového hubára spoľahlivý zdroj, ak nie atlas a údaje v ňom uvedené? Z čoho teda má vychádzať?

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 25.10.2013 23:04

To predsa vo svojom príspevku netvrdil.

Reagovať na správu

Ivka 26.10.2013 00:07

Ospravedlňujem sa, ak som to zle pochopila, no naozaj nechápem, ako tomu teda mám rozumieť a čo teda môžem považovať za spoľahlivý zdroj informácií, dostupný hociktorému hubárovi. Budete taký dobrý a vysvetlíte mi to?

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 26.10.2013 01:43

Možností je samozrejme viac. Okrem atlasu húb je to napríklad aj konzultácia v mykologickej poradni, kde je možná aj spätná väzba, ak je takáto poradňa v blízkej dostupnosti. Hodnoverným zdrojom informácií môžu byť aj nadobudnuté skúsenosti z terénu. Tie sa dokonca ani nemusia zhodovať s informáciami v atlase, môžu byť od nich na míle vzdialené. V mnohých atlasoch sú napríklad uvedené mesiace, kedy daný druh tvorí plodnice. Skúsenosti z terénu sú však často iné ako tieto údaje. Huby atlasy nečítajú a preto rastú vtedy, keď to uznajú za najvhodnejšie. A aby som to uzavrel, mykológia je príliš mladá veda na to, aby sa v nej robili jednoznačné závery. To platí aj o informáciách v atlasoch, nevynímajúc údaje o jedlosti húb.

Reagovať na správu

Husi moderátor, atlasár 26.10.2013 08:27

Príroda nie je taká jednoduchá aby sa dala stopercentne opísať v jednej knihe s tým, že to už bude všetko naveky platné a za každých okolností. Špeciálne to platí o hubách. Čiže žiadny dokonalý zdroj informácií neexistuje. Existuje len štúdium mnohých zdrojov, skúsenosti a hlavne opatrnosť.

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 26.10.2013 20:20

Mínuskovač má evidentne bohatý fanklub.

Reagovať na správu

rudolf2 pokročilý 26.10.2013 22:19

1. Vaše vyhlásenie „Pán Dr. L.H., máme doma Veľký atlas húb z r. 2006, ale vôbec žiadne vysvetlenie významu použitých piktogramov sme tam ani pri najväčšej snahe nenašli.“ považujem za nepravdivé, buď úmyselne alebo tá Vaša najväčšia snaha smerovala k tomu ako ich nenájsť.
V danom atlase sú na zadnej strane obalu piktogramy, ktorých význam je jednoznačný – jedlé, nejedlé, jedovaté, smrteľne jedovaté. Ich zobrazenie je jednoznačné, nezameniteľné a ľahko pochopiteľné.
2. Vysvetlenie mojej vety „i keby tam neboli žiadne piktogramy, nemôžem predsa konzumovať huby systémom pokus-omyl! Čo zo spoľahlivých zdrojov nemám overené, nekonzumujem!“ sa mi javí tiež jednoznačné, ak niečo nenájdem, alebo nechápem v jednom zdroji, nájdem si iný zdroj: iný atlas, časopis, internet, poradne... a za veľmi vhodný zdroj považujem skúsenosti znalého hubára, najlepšie priamo v teréne. Žiadny človek, ktorý toto nedodrží, alebo po preskúmaní všetkých zdrojov nepochopí, by nemal zberať huby, ak ich zberá, je to jeho nezodpovednosť a následky sú plne len jeho vinou.
3. Na Váš dotaz: „25.10.2013 22:24, Ivka:Rozumiem tomu dobre, že pre Vás nie sú hodnoverné ani údaje v atlase od renomovaných odborníkov, akými sú Dr. L. Hagara a jeho spolupracovníci?A vysvetlíte mi, prosím, čo je potom podľa Vás, pre bežného, radového hubára spoľahlivý zdroj, ak nie atlas a údaje v ňom uvedené? Z čoho teda má vychádzať?“ len toľko, to čo Vy tvrdíte v tomto príspevku som ja nikdy nepovedal, pre mňa sú údaje Vami spomínaných odborníkov aj hodnoverné, aj ľahko pochopiteľné a dokonca sú tam pre mňa uvedené aj tie údaje, o ktorých Vy, pre mňa z nepochopiteľných príčin tvrdíte, že tam nie sú.

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 26.10.2013 22:37

No vidíš, sám si potvrdil, že si v tom príspevku nič také nenapísal. Už som si myslel, že mám ísť k očnému. Hlavne, že sa na mne anonymní mínuskovači vyzúrili.

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 27.10.2013 02:18

Nejako sa vám preriedil fanklub, mínuskovači. Alebo si dajte opraviť pravé tlačidlo.

Reagovať na správu

Ivka 27.10.2013 02:30

rudolf2: Dúfam, že mi dáte za pravdu, že keby som si piktogramy v predmetnom atlase vôbec nebola všimla, alebo dokonca úmyselne nechcela všimnúť, ako mi vytýkate, tak sa k nim v texte asi ťažko budem vyjadrovať a domáhať sa ich vysvetlenia a detailnejšieho popisu...
A reagovala som tým ani nie tak na samotné piktogramy, ale najmä na spochybňujúci komentár L.H., v ktorom filtesovi píše, že ak si vysvetlil hubu označenú s lebkou s hnátmi ako jedovatú, tak to nie je pravda, nakoľko v uvedenom atlase vraj tento piktogram znamená iba "každú škodlivú hubu", ak však ide o jedovatú hubu, ktorá už môže spôsobiť závažnú otravu alebo i smrť, tejto prislúcha už iný symbol...
Ak je to tak, potom považujem za správne a za veľmi dôležité, aby autor napísal, čo ktorý z piktogramov vlastne znamená, aby to bolo úplne jednoznačné a nedal tak hubárom možnosť vysvetľovať si to zakaždým nejako inak...

A aby bolo zrejmé, ako asi vyzerá, resp. ako by malo vyzerať to mnou navrhované vysvetlenie piktogramov, aby si ich niekto nevysvetľoval inak, než ako to autor myslel, a neboli potom okolo toho zbytočné, emóciami podfarbené polemiky, tak iní autori to riešia asi takto:
http://www.fotonet.sk/?idi=2799 , http://houby.naturfoto.cz/#syst em (v strede strany), http://www.atlashub.net/index.p hp?page=a... (dolu).
Atlas húb iHoubar.cz v aplikácii pre Android alebo iPhone zasa napr. používa piktogramy iba nasledovne:
vidlička s nožíkom - jedlá huba; preškrtnutý príbor - nejedlá huba; lebka s prekríženými hnátmi - jedovatá; § - vzácna, chránená; srdiečko - zdravá, liečivá; obrázok kuchárky - upozornenie na recept;
a teda smrteľne jedovaté huby vôbec nerozlišuje, a pozná vlastne iba jedlé, nejedlé a jedovaté (viďte poznámku o základných kategóriách v príspevku od filtesa vyššie, na ktorú L.H. reagoval).

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 27.10.2013 08:10

Ono je to síce pravda, že by sa piktogramy patrilo vysvetliť, ale zasa netreba čitateľov stavať do úrovne šimpanzov, ktorí nepochopia funkciu červeného rámika ako výstražnú. To by musel byť blbec, keby sa pustil do štúdia takej knihy a nevedel prísť na to, čo tie piktogramy na zadnej strane znamenajú. Ten potom nech ani do lesa radšej nejde. Praktickému hubárovi by však úplne stačilo, keby bol piktogram uvedený len pri jedlých hubách. Poctivým porovnávaním textu a obrázkov je možné vylúčiť iné, podobné druhy, vrátane škodlivých, a to bez ohľadu na to, či majú nejaký piktogram. Dr. Hagara, ako vidno, nepodceňuje inteligenciu slovenského hubárskeho národa, preto nepovažoval za nutnosť takéto vysvetlenie uvádzať.

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 27.10.2013 09:36

Pozerám, že aj dva šimpanzy sem chodia.

Reagovať na správu

Ivka 27.10.2013 09:48

Možno sa pridajú aj ďalšie.
Kvitujem, že sa snažíte byť vtipný. no ste si istý, že toto sú i poznámky hodné skúseného moderátora?

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 27.10.2013 09:58

Nechávam na moderátorovi diskusií, či mi moje príspevky zmaže. Ak som nimi porušil pravidlá stránky, nech tak urobí. Ja som moderátor mikroskopu a reálnych hmotných húb a tak som to aj vysvetlil samotnému adminovi. Ale aj keby som bol priamo moderátor diskusií, tieto poznámky sú podľa mňa hodné bezhlavo hlasujúcich osôb, ktorí svoje negatívne postoje vyjadrujú podľa pravidla "keď ideš s Cáfalom, ideš proti mne a dám ti mínusku".

Reagovať na správu

Ivka 27.10.2013 12:33

A čo chcete dosiahnuť takýmto prikladaním ďalších polienok do ohňa?

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 27.10.2013 12:43

To nie je vaša starosť.

Reagovať na správu

rudolf2 pokročilý 27.10.2013 22:40

Jano, že by to bolo až tak, neverím .

Reagovať na správu

rudolf2 pokročilý 27.10.2013 22:37

K piktogramom, všeobecne je vhodné vysvetliť ich význam.
Ku konkrétnym piktogramom, ich znázornenie je tak ľahko pochopiteľné (aj pre dieťa v predškolskom veku, aj pre analfabeta, aj pre toho, kto neovláda jazyk atlasu...), že dedukcia že ich nevysvetlenie môže viesť k omylu sa mi zdá byť ozaj scestná.
Ak reagujete na niečí príspevok, reagujte vecne naň, a nie na niečo iné, ľudia zvyčajne nie sú jasnovidci, aby si vydedukovali na čie ďalšie časti iných príspevkov ste reagovali. A čo sa týka toho dodatočného vysvetlenia, že ste vlastne reagovali na p. Hagaru, prečítal som si podrobne príspevky p. Hagaru a to čo tam vidíte Vy, ja tam nevidím.
K navrhovaniu úpravy diela: neponecháte to na autora? Ja áno.
Môj celkový dojem z Vašich príspevkov: nemáte rada p. Hagaru, pre mňa by bolo prijateľnejšie, keby ste založila vlákno treba aj s názvom „Nemám rada p. Hagaru“ v spoločenskej rubrike a tam vysvetlili prečo.
V tomto vlákne, takéto nekorektné vysvetľovanie toho čo iný nepovedali sa mi javí ako veľmi nešťastné.

Reagovať na správu

Tori pokročilý, mykológ 26.10.2013 00:19

Reaguji na Ivku: Tak snad nikdo si po svém nevysvětlí lebku s hnáty jako "jedlé a chutné"...

Pro mě třeba není rozdílu mezi "mírně jedovatá" (tj. bez ohledu na délku tepelné úpravy!) a "smrtelně jedovatá" - obojí by pro mě mělo nějaké nežádoucí následky. Má to IMHO význam akorát v tom, že když se člověk naučí bezpečně poznat ty smrtelně jedovaté, tak potom když se otráví, má větší naději / šanci, že to přežije. A naopak mi v atlasech chybí kategorie "podmínečně jedlá" (tj. po aspoň 20 min vaření nebo jiné, řekněme nestandardní, úpravě - např. čirůvka fialová, václavky, modrající hřiby). Na tyhle houby si dávám skoro stejný pozor, jako na ty jedovaté.

Reagovať na správu

náramovka pokročilý 26.10.2013 09:24

Ano, 100%-tný súhlas.

Reagovať na správu

Ivka 27.10.2013 03:13

Do písmena súhlasím, Tori. Aj preto sa ma tak nemilo dotkla bagatelizujúca poznámka L.H. o tom, že jedovatá huba, označená lebkou s prekríženými hnátmi je vlastne iba akási špatná huba, po skonzumovaní ktorej mám šancu ešte aj na trvalú invaliditu...

Reagovať na správu

Husi moderátor, atlasár 27.10.2013 06:30

"Lebka s hnátmi však v atlase označuje každú škodlivú hubu; ak ide o smrteľne jedovatú hubu, je uvedený symbol v červenom rámiku."

Myslím, že to si to len ty zle pochopila. Pán L.H. len napísal presne to, čo je aj v tebou vložených odkazoch....NA FN červená lebka prudko a smrteľne jedovaté a biela lebka mierne jedovaté.......na NF zase čierna prudko a smrteľne a biela mierne jedovaté. Zdenka má zase pri tých prudko a smrteľne jedovatých pridané krížiky. Len popísal spôsob označovania, žiadne zľahčovanie som ja nezaznamenal.

Reagovať na správu

Ivka 27.10.2013 09:28

Ak by som aj niečo nebola správne pochopila, tak tým skôr by v tom atlase ten popis piktogramov mal byť. A nikde som netvrdila, že ako príklad uvádzaný FotoNet používa oproti Veľkému atlasu húb iné piktogramy, na ten účel som tam uviedla aplikáciu iHoubar.cz.
Ten FotoNet ma však oslovil tým, že o.i. i veľmi jednoznačne a zrozumiteľne vysvetľuje, čo rozumie pod pojmom jedovatá a prudko jedovatá huba, a aký je preň medzi týmito kategóriami rozdiel.

Mňa len zaráža, koľko sa tu našlo prispievateľov, ktorí sú ochotní ma kvôli jednej poznámke smerovanej k L.H. rovno ukameňovať, hoci každý súdny človek musí uznať, že popis a vysvetlenie piktogramov by boli dielu a jeho používateľom iba na prospech...

Reagovať na správu

J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 27.10.2013 09:39

Za pochvalu piktogramov na fotonete ďakujeme.

Reagovať na správu

Ivka 27.10.2013 12:37

Ak to bude stáť za to, i nabudúce...

Reagovať na správu

Husi moderátor, atlasár 27.10.2013 11:03

Ja som reagoval jedine na vetu: "Aj preto sa ma tak nemilo dotkla bagatelizujúca poznámka L.H. o tom, že jedovatá huba, označená lebkou s prekríženými hnátmi je vlastne iba akási špatná huba, po skonzumovaní ktorej mám šancu ešte aj na trvalú invaliditu..."
Nič také vo vyjadrení L.H. nie je :
"Je pravda, že na škodlivé obsahové látky húb (jedy či alergény) reagujú ľudia rozdielne - niektorí dramaticky, iní až banálne. Nie je však známy konkrétny prípad, že by akákoľvek mierne jedovatá huba spôsobila úmrtie. Mimochodom, váš výklad piktogramu pri bedličke ostrošupinatej (Veľký atlas húb) je nepresný a evokuje možnosť tragickej otravy. Lebka s hnátmi však v atlase označuje každú škodlivú hubu; ak ide o smrteľne jedovatú hubu, je uvedený symbol v červenom rámiku."
Toto si myslím, že si nepochopila. O inom som nepísal, netvrdil som, že si nepochopila niečo iné ani že by nebolo dobré vysvetľovať piktogramy. Aj mne sa spracovanie piktogramov na FN páči. A kameňovanie? Ak to bolo myslené na mňa, tak to by som sa teda ohradil. Nehodil som po tebe ani kameň, ani chleba, ani som ťa nijako nenapadol, tobôž potrestal (ako moderátor mám nejaké možnosti). Veľmi dobre ovládam Kristove slová: Kto si bez viny.....

Reagovať na správu

Ivka 27.10.2013 11:32

Možno som to s tým parafrázovaním pôvodného výroku trošku prehnala, no zasa smajlíky na konci vety mali vyjadriť, že ide o text, ktorý sa nemá brať úplne vážne...
A tá poznámka o "kameňovaní" naozaj nebola určená Vám. Naopak, Vaše moderátorské kvality, ako i vstupy a príspevky vysoko oceňujem...

Reagovať na správu

sipovec 28.10.2013 11:51

Ja osobne si veľmi vážim prácu Dr. Hagaru, nielen publikačnú odbornú činnosť, ale aj inú. Myslím si, že v jeho Veľkom atlase húb sú piktogramy dostatočne vysvetlené. Veď pri každom druhu huby, je okrem piktogramu, uvedený aj text Jedlá, Jedlá chutná, Nejedlá, Jedovatá, Smrteľne jedovatá.
Nechcime sa radiť medzi krajiny v ktorých sa dávajú ľudia, ako ovce, očkovať na ulici, v aute /keď stoja na červenú/, v supermarketoch, hoci ani netušia čo tá očkovacia látka obsahuje. Alebo, keď si "domáca pani" kúpi mikrovlnku a dá do nej usušiť mačku, ktorú upečie, a zažaluje výrobcu a predávajúceho, že v návode nebolo napísané "mačka sa nesmie sušiť v mikrovlnke" a vyhrá vysoké odškodné. Ja to teda nechcem! Zdá sa to pre mňa, ako osobu, dokonca dehonestujúce. Myslím si, že naši spoluobčania majú dostatok prirodzenej inteligencie a dokážu porozumieť významu piktogramu a popisu.
Nakoľko smer vývoja, ako jednotlivci, nevieme ovplyvniť, tak sa zrejme dočkáme presného popisu, čo môžeme robiť, zbierať, konzumovať a pod. Takže, Ivka, treba len trochu trpezlivosti a času.

Reagovať na správu

Tori pokročilý, mykológ 27.10.2013 09:37

Asi jde i o to, že do "obyčejných" jedovatých hub patří druhy s různě závažnými účinky - jak ty, které působí jen průjmy a/nebo zvracení, tak ty, které už mohou způsobit i trvalé poškození jater (pečene). Ale to je spíš na filozofickou debatu, jestli intoxikace, která odezní bez trvalých následků, má být nazývána otravou. Např. když se dítě nadýchá v létě výparů z bolehlavu (anebo člověk, co ve 30° teplu natírá plot Industrolem), pár hodin má bolesti hlavy a pak to bez následků přejde. Pro mě to je "slabá otrava", pro někoho jiného třeba ne.

Reagovať na správu

filtes 27.10.2013 11:07

Pečeň sa za priaznivých okolností obvykle ešte dokáže zregenerovať, no ak toxíny vážnejšie zasiahnu obličky alebo iné časti organizmu, tam už takáto možnosť nebýva. Zo svojho okolia napr. viem o mladom chlapcovi, ktorý po konzumácii húb to šťastie nemal, nepomohla ani rýchla dialýza a správna liečba, takže život mu zachránila iba včasná transplantácia na rakúskej klinike, spojená ale i s doživotným užívaním imunosupresív a s trvale oslabeným imunitným systémom (zvýšená náchylnosť už aj na bežné infekcie)...
Ďalším, verejnosti veľmi málo známym dôsledkom takýchto otráv ale býva i to, že dotyčný po nich zostáva oveľa senzitívnejší a na určité škodliviny okolo seba potom neskôr reaguje až nezvyčajne ostro alebo alergicky.

Reagovať na správu

Palo70+ 31.10.2013 09:07

Súhlasím. Z toho samozrejme nevyplýva, že všetky huby čo poznáte by ste mali zbierať.

Reagovať na správu