Pestovanie hlivy.
lesnýdes 26.3.2007 10:08
Chcel by som skúsiť pestovať hlivu. Mám pivnicu, ktorá nemá okná a je vlhká. Bude to vhodné miesto na založenie násad? Teplota sa udržiava približne na desiatich plusových stupňoch.
peter_p 26.3.2007 10:23
Pozri na tejto stránke Články a informácie , časť Rady a návody.
lesnýdes 26.3.2007 10:47
Nedočítal som sa tam, či je pivnica tým najvhodnejším miesto...
afi 11.4.2007 16:17
Hm,musí to mít rozptýlené světlo.Ale nedaří se mi udržet to vlhké,nebo-li 85% vlhkosti vzduchu.Pokud kropím,proteče to dolů.Zatím jsem měla "úrodu" 1/2 kg a teď to jaksi "spí".Ještě zkusím variantu do pařezu na zahradě.A to už zkouší MIHALNICA,musím se zeptat,jak to vypadá.Líp se mi pěstovaly žampiony...
lesnýdes 12.4.2007 08:41
Mám to v pivnici od 1.apríla a môžem povedať, že nasadené miesta krásne belejú a rozťahujú sa. Kláty mám zabalené v igelite, každý týždeň doň vlejem sedemdecák vody. Teplota sa tam pohybuje v rozmedzí 13,7 až 14,7 stupňov celziových. Pre rast podhubia nie je najdôležitejšia vysoká teplota, ale vyrovnaná, aby neboli veľké výkyvy. Igelity mám pekne zarosené, podhubie zatiaľ úspešne rastie...Podľa jedného návodu na pestovanie musia ostať kláty v pivnici tri mesiace a potom by sa mali zakopať von do zeme, kde by sa mali objaviť prvé plodnice...
lesnýdes 26.3.2007 11:17
Keď sem ztrepnete vtip, to vás je tu požehnane, ale keď potrebuje človek poradiť, tak sa zašijete!
lesnýdes 26.3.2007 11:36
Pivnice tam nespomína, ale ja to vyskúšam aj tak. Uvidím čo z toho bude...
Sley 26.3.2007 11:39
Já nevím, podle mě by tmavá pivnica byla lepší na žampiony, než na hlívy. Žampiony jsem pěstoval v tmavém sklepě, výsledek byl super, a hlívu jsem pěstoval venku na špalcích a taky jsem byl spokojen - rodily mi 4 roky...
lajko mykológ 26.3.2007 12:31
Je niekoľko starších, ale aktuálnych knižiek o pestovaní šampiónov; Pestovanie húb-A. Ginterová; Šampióny-J. Štambera; Žampiony, pěstováni a kuchynská úprava-Staněk,Smotlacha,Hovadík; Pěstování jedlých hub-Jablonský,Srb,Šašek. Ak mi pošleš adresu, tak ti môžem poslať prvé dve. Mám ich duplicitne a dal som za ne v antikvariáte spolu 50,-Sk. [email protected]
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 26.3.2007 13:45
Tmavá pivnica je možno vhodná na tvorbu mycélia, no keď vyrastajú plodnice, potrebujú určité svetlo, aby nemali dlhé hlúbiky a miniatúrne klobúčiky. 
lesnýdes 26.3.2007 14:21
Takže keby som teoreticky nechal v pivnici založiť podhubie a potom ich dal na svetlo božie mohlo by to aj fungovať???
Husi moderátor, atlasár 26.3.2007 17:07
Vyskúšať v malom, je dobré riešenie (ak máš dosť času). Teoreticky Ti môže všelikto všeličo poradiť, ale to, či tam bude vhodná klíma pre huby najskôr zistíš skusmo. Takto to môže fungovať. Držím palce.....8-)
matej.sl 26.3.2007 17:32
Plodnice hlivy tak ako aj plodnice iných húb potrebujú na svoj vývin okrem iného aj určité množstvo svetla.V úplnej tme na substráte,z pilín, alebo aj klátikoch, zanorených v zemi(ak je v tej pivnica podlaha z ubitej hliny) vyrastú iba nejaké menšie biele útvary,tvorené pravdepodobne podhubím, alebo niečim takým, svojim vzhľadom pripomínajú skôr malý karfiol, a z nich niekedy vyrastú biele,vytiahnuté a krehké plodnice.Spomínaná pivnica sa veľmi hodí na prerastanie substrátu podhubím, teplota tam môže byť aj vyššia, no v tom prostredí ak je tam úplná tma nevyrastú nijké plodnice, alebo len úbohé.Mne sa to už tak stalo, po vynesení prerasteného substrátu,do chladnej a svetlejšej miestnosti sa za nejaký čas problém odstránil a úroda plodníc bola dobrá.
maroš atlasár 27.3.2007 08:00
V pivnici necháš naočkované kláty(najlepšie topoľ,vŕba,buk)cca 2-3 mesiace prerásť mycéliom, a potom ich premiestniš do záhrady,najlepšie na nejaké zatienené miesto.1/3 kláta zakopeš do zeme,a budeš čakať do jesene.Máš najvyšší čas na spílenie dreva...
Čau.
Sley 27.3.2007 08:07
Přesně tak jsem to dělal i já - s tím rozdílem, že jsem použil břízu.
maroš atlasár 27.3.2007 09:31
Ak použiješ buk,budú Ti kláty rodiť dlhšie,ale aj neskôr začnú(tvrdé drevo).
Ovšem nepoužívaj dub,to by si čakal darmo...
peterc 4.5.2007 11:20
je mozne ocakavat nejaky vysledok po naockovani do ovocnych stromov?
Sley 27.3.2007 09:36
Já to dělal přesně takto: Porazil jsem břízu, nařezal špalky a hned je naočkoval zrnkovou sadbou ze sklenice. Pak jsem špalky nacpal do PE pytlů, trochu navlhčil, zavázal a nechal v chladné místnosti (dílna) přes léto prorůstat. Po prázdninách jsem je zakopal a v zimě jsem už sklízel. Rostly mi i na jaře.
lesnýdes 27.3.2007 09:47
Ďakujem vám milý priatelia, vaše rady si vezmem k srdcu a skúsim to. Držte palce!
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 27.3.2007 09:53
Myslím, že je to výborný nápad, ktorý by mohol Fredegar zaradiť do sériovej výroby. Verím, že keby použil topoľové drevo, mohol by prekročiť plán až o 57%.
vladok pokročilý 27.3.2007 13:20
Prerastanie podhubia môže prebiehať v tmavej pivnici pri teplote cca17-20 stupňov, avšak potvrdzujem tú skutočnosť, že ideálne by bolo po prerastení očkovaný substrát umiestniť do svetlej a dobre vetranej miestnosti s o niečo nižšou teplotou po vyrodení prvej vlny je hlivu opäť potrebné nechať prerastať v tmavej miestnosti s vyššou teplotou. Podotýkam hliva nie je odolná voči iným drevokazným hubám a pri napadnutí inou kultúrou svoj boj prevažne prehráva. I tú vlhkú pivnicu by som doporučoval dezinfikovať pred započatím sadby nejakým prostriedkom (biele vápno) pestujem hlivu pre vlastnú potrebu už od roku 1992 a vždy sa stalo že niektorý zo substrátov bol napadnutý avšak každý rok sa teším s peknej úrody (dôležitá je sterilita prostredia pri styku s očkovaným substrátom je podstatná hygiena.
prajem veľa úspechov
simba 25.4.2007 16:44
Tiež by som pridal jednu informáciu ohladom pestovania hlivy.Vela krát sa stáva že pestovatel splní takmer všetky požiadavky hlivy na pestovanie.Asi najváčší problém pri pestovaní je prívod čerstvého vzduchu k plodniciam v čase fruktifikácie.Tento problém nastáva vo velkopestovniach na umelých substrátoch ako je slama.Podhubie produkuje okrem CO2 aj iné plyny počas prerastania substrátom.Tieto plyny musia byt odvetrané inak sa deformuju plodnice.Pestovatel pripisuje deformácie zlému svetlu.Svetla treba len tolko aby sa dali prečitat noviny.Teplota okolo 15-18-23 stupnov zaleží od použitého kmena.Vysoká vlhkost nad 90% a nizka teplota je zlá kombinácia hliva sa dusí/plodnice su škaredé a zakrpatené/,vysoká vlhkost a vysoká teplota je zlá kombinácia aj ked sa velmi tažko dosahuje ale prospieva tvorbe plesní.80-85% je najlepšia pri teplote18 stupnov.
lesnýdes 25.4.2007 17:34
Peťo, ja ich plánujem nechať prerásť podhubím v pivnici tri mesiace a potom zakopať kláty niekde do chládku v záhrade. Alebo doporučuješ premiestniť ich do inej, teplejšej miestnosti? Nemám žiaľ s pestovaním žiadne skúsenosti, takže každá rada je pre mňa dobrá. Mám ešte miestnosť, ktorá je svetlejšia a teplejšia asi o tri stupne. Teraz sa mi teplota pohybuje v rozpätí od 13,5 do 14,5 stupňov celziových. Za mesiac je podhubie rozrastené natoľko, že mi dookola obrástlo celé kmene. Budúci týždeň spravím podobienky a vycapím ich sem. Bol by som rád, keby si sa na ne potom mrkol aspoň jedným očkom.
mz pokročilý 25.4.2007 19:46
Čítal som, že 15°C je na tvorbu mycélia optimálna teplota, takže to máš dobré. Nebudem ďalej písať, lebo by som len opakoval po ostatných.
simba 9.5.2007 11:58
Teplota 15C nie je dobrá.Rast mycelia prebieha aj pri tejto teplote ale je pomalý.A vznika riziko že chladnomilné plesne predbehnu hlivu pri obsadzovaní substratu.Najlepšia teplota je 25C ale pozor meria sa v substrate lebo ak je v miestnosti 25C huba v substrate vytvorí teplotu aj 30C čo je už zle lebo rast je spomalený a prwedbehnu ju kvasinky a bakterie.Ale na druhej strane robíš z drevom a to prerastá hliva pomalšie takže riziko zahrievania tťu takmer nie je .Ale aj tak si myslím že 15C je malo.
lesnýdes 9.5.2007 11:59
Takže by si doporučoval premiestniť ich do teplejšieho prostredia???
simba 10.5.2007 22:30
A aký druh dreviny používaš? Ihličnaté nie kvoli vysokému obsahu živice,tvrdé dreviny ako dub,javor,hrab, a orech prerastú tiež ale trva to dlho.Makké dreviny topol,vrba,breza prerastú rychlo skor je uroda to znamená už ten rok ako zaočkuješ.Agat nepoužívaj neprarastá vobec.Makké dreviny rodia dva -tri roky.Tvrdé 3-5 rokov.Ak očkuješ drevo rob to tak že nerež kláty,ale metrové poleno navrtaj vrtákom o priemere 2cm do polky kláta a vtlač tu sadbu do toho otvoru.Potom natri štepárskim voskom otvor.Takto poprevrtáj celý klát v spone 10x10cm.Ušetríš vodu v dreve,lebo ak ho porežeš na kláty rýchlejšie stratí vodu.Je večšie riziko vzniku infekcie na velkej reznej ploche.Neočkuj čerstvé drevo obsahuje látky ktoré bránia strom pred hubovými infekciami,musí byt porezané aspon 1 mesiac aby stratilo prirodzenu obrannú schopnost.Neočkuj staré suché drevo už je napadnuté plesnami len ich este nevidiet.Drevo je pre hlivu prirodzeným substratom takže s tou teplotou to nemusíš prehánat hliva sa dokáže branit pred plesnami aj sama na dreve v slame je to už horšie tam su tzv rýchle cukry t.j. škrob a iné ktoré plesne maju velmi radi a rychlo na nich rastú,tým padom sa substrat sám zahrieva.Jediný problém tam bude len to že tie kláty pomalšie prerastu ale velmi záleží aj na ich velkosti a na sposobe ako si očkoval aká je vzdialenost od zárodkových centier hýf hlivy atd.Inak ak sa budeš vela pýtat zistíš že je tu vela roznich problémov a ak o nich nevieš je to lepšie .
lesnýdes 26.4.2007 09:59
prepáč, ale takýmto spôsobom nič nedosiahneš, ľudia si urobia názor na celý váš spolok. Otravuješ s tým pri každej diskusii a si už trápny. Dosiahol si pravý opak toho, čo si si myslel, že dosiahneš. Aspoň u mňa určite, ekoterorista...