Hotely na Železnej studienke?
Andy (&y) atlasár 8.11.2008 13:51
Narazil som na túto petíciu : http://www.changenet.sk/?section=kampane... neviem presne aké sú zámery, ale ak máte bližšie informácie alebo linky bol by som povďačný. Verím že v tomto prípade nejde o politiku ale zdravý rozum.
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 8.11.2008 14:47
Toto sledujem už dlhšiu dobu. Železná studienka neoplýva kanalizáciou, takže je jasné, kam sa odpad z tých hotelov dostane. Potok Vydrica si takúto spúšť naozaj nezaslúži. Navyše čím viac budov, tým viac automobilov, viac hluku, takže okrem rýb si to odnesie aj zver a návštevníci lesoparku. Jediná stavba, ktorú by som podporil, je zrekonštruovaný penzión Klepáč s vodným mlynom pre jeho historickú hodnotu v Hornej mlynskej doline. V tomto prípade som rád, že sa stal zázrak a ten dom tam vstal prakticky z ruín. No vnášanie komercie do prírody - to nemusím.
Čo sa týka lesoparku v Petržalke, vyzerá to tak, že zdravý rozum predsa len aspoň raz vyhral. Ešte som však nevidel detaily, len toto:
http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty...
J. Č. mykológ, atlasár, moderátor 8.11.2008 14:51
Úradná tabuľa Bratislavy: http://www.bratislava.sk/obcan.asp
evkaBA 11.11.2008 14:00
Prajem pekný deň, som práve čerstvo prihlásený nový účastník. Vašu stránku síce s obľubou pozerám každý deň (keďže som nadšená hubárka – amatérka), ale doteraz som sa neprihlásila, keďže nie som ani odborník na huby, ani nefotím a okrem toho som zo sledovania Vašich príspevkov a diskusií usúdila, že ste skupina viac-menej sa navzájom poznajúcich ľudí. Teraz som však narazila na tému, ku ktorej, trúfam si povedať, viem dodať niekoľko relevantných informácií. Môj príspevok bude trochu dlhší, ale je to pre Vašu komplexnejšiu informáciu, potom ho môžete pokojne vymazať.
Téma hotelov na Železnej studničke je aktuálna a petícia je síce fajn, ale zo skúseností v tomto štáte vieme, aké percento petícií niečo zmení. Preto je potrebné využívať hlavne existujúce legislatívne možnosti v snahe zamedziť neželaným javom. Pokiaľ Vás zaujíma, o čo ide, tak ide najmä o využitie pozemkov na mieste bývalej rybárskej reštaurácie, bývalej reštaurácie „Snežienka“ a bývalej zotavovne (pôv. areál Čatlošovej vily). Začiatkom roka 2007 spoločnosť Arca Capital Slovakia predložila mestu zámer na veľké rozšírenie a komerčné využitie areálu Čatlošovej vily ako „areálu zdravia“ (24 rekreačných domkov) so službami najvyššej kategórie, uvažovanými pre solventnú domácu a zahraničnú klientelu. Pozemky bývalej reštaurácie „Snežienka“ a jej okolia ako súčasť nehnuteľností patriacich k bývalej sedačkovej lanovke získala do prenájmu v roku 2006 od mestskej časti Bratislava-Nové Mesto spoločnosť Snowdrop s.r.o., ktorá v septembri 2007 predložila mestu zámer postaviť v priestore zničenej „Snežienky“ hotel s 80 lôžkami a reštauráciu. Zámer na stavbu hotela s reštauráciou (hotel 6 podlaží, reštaurácia 2 podlažia) na mieste nedostavanej rybárskej reštaurácie (v susedstve sídla Správy Mestských lesov) predložila mestu koncom roka 2007 spoločnosť Euro Active Group, ktorá nedostavanú stavbu (zdevastovaný železobetónový skelet) vlastní.
Na čo však chcem upozorniť je skutočnosť, že v reakcii na uvedené zámery aktívne kroky v rámci svojej kompetencie vykonal Pamiatkový úrad SR. Úrad nemá v náplni ochranu prírody ani problematiku využitia a vyťaženosti jednotlivých oblastí mesta. Má však zákonnú kompetenciu ochrany pamiatok a ich prostredia. Keďže v Hornej Mlynskej doline je sústredených 7 kultúrnych pamiatok, od VII.mlyna (býv. Technické sklo) cez vodné nádrže až po zotavovňu, Pamiatkový úrad sa problematike venoval. Konštatoval, že ide o rušivé zámery dobudovania rekreačno-oddychových prevádzok v rozsahu neprimeranom pre prírodné, kultúrno-historické a priestorové danosti doliny, ktoré prekračujú prioritnú zásadu každodennej a krátkodobej prímestskej rekreácie v prírodnom prostredí a o snahy využiť atraktívne prostredie doliny na realizáciu investícií svojím rozsahom a zameraním motivovaných rýdzo komerčnými cieľmi. Preto spracoval, navrhol a následne vyhlásil pre tieto pamiatky ochranné pásmo, zahrnujúce v podstate celú Hornú Mlynskú dolinu. Účelom vymedzenia ochranného pásma bolo vytvorenie legislatívneho nástroja na ochranu pamiatok v doline s cieľom regulovania stavebnej a inej antropogénnej činnosti, ktorá by v kontexte s kultúrnymi hodnotami na tomto území mohla pôsobiť rušivo.
Proti ochrannému pásmu, v rámci ktorého je možné určovať isté podmienky činnosti, sa odvolala jedine mestská časť Nové mesto (BA-III.) kvôli svojmu zámeru v priestore Snežienky. V odvolacom konaní však Ministerstvo kultúry odvolanie zamietlo a ochranné pásmo potvrdilo. Takže už je vyhlásené aj právoplatné.
Z podstatných podmienok, stanovených pre činnosti v ochrannom pásme, vyberám aspoň: - nenarušovať charakter prostredia a krajinného obrazu stavbami, ktoré sa výškovo, pôdorysne a architektonickým riešením neprispôsobujú tradičnej zástavbe v doline; stavbami, ktoré na obmedzenom priestore zahusťujú zástavbu (pôdorysne členité stavebné komplexy, súbory objektov); stavbami, ktoré svojim architektonickým riešením nezodpovedajú princípu diskrétneho urbanisticko-architektonického súladu s prírodným prostredím a s tradičnou zástavbou; stavbami, ktoré svojou funkčno-prevádzkovou náročnosťou zvyšujú dopravnú záťaž doliny (ruch, exhaláty, nároky na parkovanie, obmedzovanie pohybu peších turistov, cyklistov a pod.), znehodnocujú životné prostredie, majú zvýšené nároky na likvidáciu odpadov a vyvolávajú potrebu výstavby inžinierskych sietí vrátane regulačných zariadení (regulačné stanice elektriny, plynu, čističky, prečerpávacie zariadenia a pod.); k takýmto patria i zámery na realizáciu objektov, zariadení a prevádzok nadmestského a cezhraničného významu; vyriešiť urbanisticko-architektonickú úpravu priestoru Železnej studničky (otočka autobusov s chaotickým zhlukom bufetov, sociálnych zariadení a pod.), s cieľom dosiahnuť adekvátnu náhradu za zaniknuté pôvodné riešenie areálu výletnej reštaurácie so záhradou a záhradným pavilónom, s nadväznosťou na jazero, v spojení s vhodnou funkciou priestoru (tradičné formy rekreačno-oddychových aktivít, občerstvenie a pod.), v prípade riešenia urbanisticko-architektonickej dominanty novostavbou neprekročiť výškovú a pôdorysnú mierku pôvodnej dominanty (kúpeľnej budovy/hotela) a dodržať pôvodné situovanie; v riešení exteriéru aplikovať klasické výrazové prostriedky architektúry, o.i. plný múr symetricky členený otvormi a ostatnými architektonickými prvkami, sedlová strecha /t.zn. pripúšťa sa jedine náhrada za zbúranú výletnú reštauráciu, inak žiadne ďalšie nové stavby/; spracovať režim lesoparku, v Hornej Mlynskej doline s jednoznačným dôrazom na tradičné formy každodennej a víkendovej rekreácie, s prioritnou hodnotou prírodného prostredia a kultúrnych pamiatok, na ktoré má v rámci celého Bratislavského lesoparku Horná Mlynská dolina historicky dané predpoklady. Tejto forme rekreácie prispôsobiť v režime i kapacitu a prevádzku existujúcich ako i novovzniknutých objektov.
Takže v princípe by prostredie Hornej Mlynskej doliny malo byť voči spomínaným investičným zámerom právne chránené. Iste, nemyslím si, že vyhlásené ochranné pásmo je všeliek, ale je to rázny krok smerom k zachovaniu charakteru doliny. Ako však kto bude túto právnu ochranu rešpektovať, je druhá vec.
Dúfam, že som zodpovedala dostatočne, prajem všetkým hubárom a milovníkom prírody všetko dobré, ešte veľa pekných dní v lesoch a okolí a aby som nezabudla – blahoželám p. Baranovičovi a všetkým, ktorí sa na tom podieľajú, k tejto perfektnej stránke – je skutočne super. Nech ešte dlho vydrží.