Hubásne 6/2014
jardan 13.8.2014 23:45
Sám dubák v hore
Sám horou blúdim, je po daždi
a deň už k večeru sa kloní,
nohami chrastím v mokrom raždí,
mrak posledný lúč slnka cloní.
Košík mám plný, nuž sa vraciam,
veď pod stromy už súmrak klesá,
len občas ešte rukou maciam,
než rozhodnem sa odísť z lesa.
Pri jednom takom nežnom hmate
chytil som dubák - veľký, starý.
Vzdal sa bez boja: tu ma máte,
dosť som si v hore požil vari.
Vravím si, že v ňom červy budú,
nechám ho, nech si trúsi spóry,
no neubránil som sa pudu
lovca, čo sa vždy vo mne sporí.
Na vrchu košíka sa nesie
ako kráľ a to právom plným:
jediný dubák v celom lese!
Jediný, čo mi prianie splnil.
Doma ho s malou dušou krájam,
či z neho bude súčasť stravy,
alebo sa v ňom červy taja...
Na prekvapenie - celkom zdravý!
Je môj vzor, tak bez cieľov bočných
rozmýšľam o ňom, keď ho trávim:
Starý som - už len užitočným
byť stále, ale hlavne zdravým!
Horné Orechové, 13.8. 2014