HUBÁSNE 1/2014
jardan 1.8.2014 21:22
HUBÁSEŇ NA TRI BODKY
Mnohí sa už chvália na hubárskom webe,
z každej druhej fotky dubáčik sa smeje,
nebudem ja čakať o vode a chlebe,
skúsim tiež a keď nič, aspoň pookrejem.
Les je totiž pre mňa ozdravovňou duší,
tam nepoznám bolesť a psychické traumy,
iba šumom lístia namáham si uši.
Mnohokrát už nádej do života dal mi.
Pre mňa vlastne iba zámienkou sú huby
na prechádzku lesom a čistenie mysle,
samozrejme, že ma poteší aj hlúbik
s rozkošnou hlavičkou - najmä v množnom čísle.
Je mi jedno - ráno a či popoludní,
keď s očami k zemi upretými blúdim,
či sa stretám s vtákmi, zvieratami, ľuďmi.
Som sám v mojom lese, len so srdcom v hrudi
a tiež s myšlienkami, ktoré sa mi roja,
keď kráčam po lese so sklonenou hlavou,
ako včely v úle, keď kráľovnú volia.
Ten čas mi je drogou, jedinou a pravou.
Mal by som navštíviť svojho psychiatra,
aby ma vyliečil z tejto závislosti?
Nechám tú dilemu spočívať do zajtra
a zajtra ju nechám opäť budúcnosti.
Bez hubásne by sa mi to nerátalo,
tak v košíku nosím nôž, papier a pero,
preto občas nájdem húb pomerne málo,
ale spokojný som vrchovatou mierou.
A že básnim stále o rovnakej téme?
Nevadí, keď nechceš, nemusíš ma chváliť.
Huby sa pominú hneď, ako ich zjeme,
zmenia sa, vieš na čo... Báseň je tiež na ...?!
1. 8. 2014
