Hubásne 2013/6
jardan 26.9.2013 01:11
Óda na prášnice
Niekto len dubáky, ja rád aj prášnice,
dobré na kvasenie, no aj do panvice.
Nie som veľký hubár, iba mám huby rád,
mnohé, čo sa pre ne nik nechce zohýbať.
Prášnice sú toho najlepším dôkazom,
je s nimi piplačka, no potom je razom
na mojom tanieri pochúťka báječná,
prevažne hubová a trochu vaječná.
Jazyk sa domnieva, že chutná slimáka,
keby schopný kuchár prípravu vymakal,
možno by dokonca oklamal Francúza!
Ja prášniciam dávam jednoznačne túza.
Pravda, tá príprava mnohého odradí,
sám by som si dal rád v tom smere poradiť.
Šiplavé lúpanie ide mi na nervy,
v rýchlosti určite mám ešte rezervy.
Musím však podotknúť, najlepšie sú v zmesi,
rôznymi druhmi húb oplývajú lesy.
Napokon, ľudia tiež, keď sú jednej fajty,
nevytvoria základ ozaj dobrej party.
V rôznorodosti je tajomstvo úspechu,
k mase a či stádu oddávna mám nechuť.
Táto pravda nielen v politike platí,
v koalícii sa pocit stáda tratí.
V živote stretnú sa takí aj onakí,
kvety aj plodiny, burina, bodliaky.
Kvalitu človeka porovnaním zistíš,
často býva skrytá, ako huba v lístí.
Kam som sa to dostal z tematiky prášnic?
Pôvodne som chcel len o ich chuti básniť.
Na svedomí asi len tá hora to má...
Až poslednú slohu dopísal som doma!
25. 9. 2013