Hubásne 2013/4
jardan 15.9.2013 23:29
Prirovnanie
Les – to je vlastne poézia
a huby v ňom konkrétna báseň,
hľadám ju, jak fajnšmeker pijan
vycíti slivovicu v kvase.
Ale ten môj les vonia krajšie,
necítiš pachuť slivky hnilej,
ak do suda ti padla zavše.
Nuž, taký kvas, to radšej vylej!
Aj iné odlišnosti poznám
v závislostiach od húb či liehu,
môžem z nich spraviť dlhý zoznam,
no aspoň jedna hlavná v behu.
Napríklad: náladu ti zdvihne
poldecák, no mne nález huby.
Koľkokrát ty si za deň prihneš,
aby ti nesmrdelo z huby?
A v lese nálada mi stúpa
po každom pokľaku či zhybe,
v rozkoši môžem sa priam kúpať
a cítim ju vždy, keď sa hýbem.
Po toľkých štamperlíkoch by si
bol dávno do nemoty spitý,
otrávený jak jedom krysím,
skrátka, celkom a isto v ... háji.
No v háji, v ktorom ja sa túlam,
takýto osud nehrozí mi,
kým sa zo svahu neskotúľam,
štverám sa, až sa zo mňa dymí.
Spotený jak po milovaní,
mokrá košeľa, tričko... Nech sú!
A báseň končí prirovnaním,
čo nemienil som – húb a sexu!
15.9.2013
Celkom som zabudol, že podobná téma ma zaujímala už pred šiestimi rokmi...
STAREC A MORE /HÚB/
Druhá rozkoš po milovaní,
s postupom veku snáď aj prvá:
hľadať huby na lesnej stráni...
Tá rozkoš, kým sa hýbeš, trvá!
Len ešte vládať do a z kopca,
mať jasnú myseľ, srdce zdravé,
pud zberača, či radšej lovca,
vlhko a teplo, teraz práve.
Keď vykúkajú spopod lístia:
dubáčik, suchohríb, či bedľa,
lepšie ako sex tvoj zrak čistia.
Tu ani starec nie je vedľa!
Keď kľakneš si k ich nežným hlávkam,
hebkým, jak rúno mladej ženy,
nie si viac stará vykopávka,
súc do ich krásy pobláznený.
Keď vynorí sa naraz desať
z vlhkého machu a či z trávy,
chce sa ti výskať, spievať, plesať.
Každý hubár vie, o čom vravím.
No ty to v sebe ticho tajíš
a radosť prejavíš len sem-tam,
tak, ako Adam, keď bol v raji,
nechceš mať v láske konkurenta.
Keď obdivujú košík plný,
na vrchole si znova raz ty,
rozkošou sa jak lúka vlníš...
Čo sa vyrovná tejto slasti?
V lese nad Luhačovicami, 30.9.2007