Úvodná stránka » Diskusné fóra » Iné diskusné témy »

Mníška veľkohlavá a jej populačná explózia (tzv. holožer)!


portret

Tarzan pokročilý 5.6.2019 11:20

Holožer neznamená koniec lesa, ale koniec jednej prirodzenej gradačnej vlny populácie mníšky veľkohlavej. Lesníci často tvrdia, že premnožené mníšky sa po zožratí dubov vrhnú na všetko, vyhladujú aj húsenice iných druhov motýľov žijúce na iných rastlinách a potom sa pustia do hospodárskych rastlín, trávy, aj pšeničných polí. Ak sa vraj nepostriekajú, nastane skaza lesa, aj šíreho okolia.

Môj kamarát, ktorý sa problematike roky venuje a dubiny pozoruje, spolu s renomovanými vedcami (myslím, že bol s nimi aj Vlado Kunca) sa na vlastné oči presvedčili, že lesníci nehovorili pravdu. Mníšky žerú hlavne lístie duba cerového a v obmedzenej miere javora horského a hrabu. Ostatné rastliny poškodzujú veľmi málo. V poraste videli naholo obžraté duby cerové, ktoré tesne susedia s úplne nepoškodenými dubmi letnými. A čo je hlavné- POPULÁCIA MNÍŠOK PRIRODZENE KOLABUJE. Húsenice po vyčerpaní svojich potravných zdrojov podliehajú vzájomnému konkurenčnému tlaku, hladu a chorobám. Masovo migrujú dolu kmeňmi obžratých stromov a často ešte pred príchodom na zem v tisíckach hynú na vyčerpanie, hlad a choroby.

Holožer neznamená koniec lesa, ale iba koniec jednej prirodzenej gradačnej vlny mníšky veľkohlavej. Mníšky sa svojim premnožením zredukujú samé. Zakuklenia sa dožije mizivé promile z tejto populačnej explózie. A to ich ešte zdecimujú húseničiare a iné predátory, ktorými sa teraz lesy hmýria. Húsenice iných druhov motýľov však nehladujú, lebo väčšina z nich žije na rastlinách, ktoré mníšky nežerú. Takto to rieši príroda. Na fotografiách môžete jasne vidieť, že húsenice obžierajú iba listy niektorých druhov stromov, pričom iné nekonzumujú. Podrast lesa ostáva prakticky nepoškodený, hoci je v ňom prítomné kvantum popadaných a hladných húseníc.

Fotky napr. tu: https://www.facebook.com/pidzizvi.svidzi...

Reagovať na správu

portret

hrbik 5.6.2019 11:46

Tak, tak. Len nech sa človek čo najviac zdržiava zásahov do prírody. Pri eliminácii cudzích invazívnych druhov (za ktoré je pritom sám zodpovedný) však otáľa

Reagovať na správu

portret

MajaMi 5.6.2019 15:39

Príspevok vytlačiť a vylepiť Matečnej a spol. na záchod.
Hm, ale to by nemali kde minúť ten draho nakúpený Roundup.
Teda nie tento herbicíd, ale iný biocid čo "výhodne" nakúpili...

Reagovať na správu

portret

jaroq 7.6.2019 18:43

Predpokladám, že je za tým huba Entomophaga maimaiga, ktorá je veľmi efektívna pri likvidácii húseníc mníšky veľkohlavej. Huba sa aktivuje na jar, ked je dostatok zrážok a vlhkosti v pôde. Pochádza z Japonska,od roku 1910 robia s ňou pokusy v USA odkiaľ bola importovaná do Bulharska, kde bola prvý krát úspešne umelo introdukovaná v roku 1999 a odtiaľ sa rýchlo šíri po Európe. V roku 2013 bola huba zistená aj na Slovensku.

Reagovať na správu

portret

jaroq 7.6.2019 18:51

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) plánuje v tomto roku bojovať proti komárom pomocou biologickej látky Bti (bacillus thuringiensis israelensis) – podobnú látku chceli použiť lesy proti mníške veľkohlavej.

Reagovať na správu

portret

hrbik 8.6.2019 11:37

BSK proti komárom môže, lebo komáre štípu aj mňa
No veru sa tých postrekov ťažko vzdávame

Reagovať na správu

portret

bobineta atlasár, moderátor 14.6.2019 19:22

Zvacsa si priroda vie poradit, no obcas aj ta zakopne vedla. Teraz riesim ekologicky postrek na msice a vosky ruzi, lebo v ich blizkost mam rocket salat. Tak okrem ich mechanckeho pucenia prstami, pomoze cesnakovy vyluh, lebo lastovicnik vacsi okolo mna nerastie a zihlava prhli kotuha aj mna .

Reagovať na správu