Hubásne 2015/5
jardan 8.9.2015 21:09
Sám v lese
alebo
Ospravedlnenie
Na huby chodím radšej sám
a už vôbec nie za svitania,
patrí to k mojim slabinám,
kamaráti ma preto hania.
Niežeby som im nedoprial,
loviť na mojich náleziskách,
kvôli nim by som rád aj vstal,
v konečnom dôsledku tým získal
ich kamarátske ďakujem
vo forme poldeci či piva...
Už som to skúsil, takže viem,
že tak to v našich krajoch býva.
No ja milujem samotu
a tie intímne chvíle snivé,
hoci rád mám aj debatu,
ale to radšej pri tom pive.
Tam v lese, zaneprázdnený
hľadaním húb a najmä rýmov,
ticho a pokoj ocením
viac, ako spoluprácu s týmom.
/Občas chodím aj s manželkou,
to musím stále dávať pozor,
aby nezmizol som do krov,
či nestratil sa jej za obzor./
Les ma jak droga opíja,
keď papier s perom v rukách stískam,
tým baterky si dobíjam
a verš za veršom zo mňa tryská.
Rád pol košíka vymením
za dobrý rým, za plný štepný,
pravidlá tejto výmeny
do diaľky šíri vietor stepný.
Huby sú mi len zámienkou,
tak ako vedro v prázdnej studni,
na ten lov rýmovaných slov,
čo najradšej mám popoludní.
Vtedy sa hora stíšená
po invázii spamätáva...
A mňa v nej čaká odmena,
pominuteľná. Ako sláva.
A keď sa sem – tam zadarí,
mám plný kôš aj báseň novú,
ďakujúc Bohu za dary,
dúfam, že vráti sa to znovu.
Nuž, prepáčte mi, priatelia,
že na huby som vás nevábil.
Nestálo to dnes za veľa
a táto báseň nevznikla by.
7. – 9. 9. 2015