Hubásne 2015/4

jardan 31.8.2015 23:48
KONEČNE!
Internet je plný správ, že huby rastú,
televízne štáby po rekordoch pasú.
Po večerných správach zavčas rána nástup!
Poddáva sa národ mediálnemu hlasu.
Konečne som v lese, spolu so mnou sucho,
po dažďoch spred týždňa nikde ani stopy,
horúčava stúpa, bzukot múch za uchom,
v potôčikoch potu košeľa sa topí.
Hodinu sa motám po vlaňajšom lístí,
no hubárske šťastie obchádza ma z diaľky.
Zbytočne som zrak si včera mrkvou čistil,
mal som azda radšej dať na rady znalkýň.
Zrazu sa to stalo, skoro som naň stúpil:
kozáčik udatný, ako z ruských bylín.
To som si už myslel, že les bude skúpy,
zbytočne sa snažím, krenkujem a silím.
O pár metrov ďalší, potom naraz desať,
rodinka úžasných na slnku sa kúpe.
Kopa suchohríbov, veď je sucho predsa.
A stovka masliakov, tie na mieste šúpem.
No len tri dubáky! Ortodoxný hríbar
považoval by to za neúspech isto.
Ja som skromný, hoci nebola by chyba,
keby mi šťastena dopriala ich tristo...
Báseň má pointu, kontrast tristo a tri!
Dopísal som ju hneď po tom treťom, v lese.
Les sa mi odvďačil, tak ako sa patrí:
päťdesiat dubákov v koši domov nesiem!
31. 8. 2015, Horné Orechové

cesnakohrib pokročilý 2.9.2015 09:10
Jaro, nemôžem si pomôcť, ale zase je to dobré. A naozaj to vyzerá, že ti to ide veľmi ľahúčko, je to plné hravosti aj v rýmoch aj v obsahu. Už sa teším na ďalšie, aj keď ja so väčšinou preferoval voľľný verš a kraťasy, asi takéto:
Slnko
jak koleso bicykla
zapadlo
Je čas hovorí sa
Sedliaci vychádzajú z krčmy
po jednom pive
po jednom
(Keby začali spievať...)
Toto už nie je veršovačka: maj sa krásne, ale básne neskladaj. Ty vieš, ako sa robiaa inak

