Hubásne 2015/2
jardan 19.8.2015 16:45
2/2015
V očakávaní
Mesiac nespadla ani kvapka,
horúco ako na rovníku,
ľuďom z toho na karbid kvapká,
kým slnko stále ostrí dýku.
Našťastie, na poslednú chvíľu
obloha chmárou zatiahla sa,
slnko už netlačí na pílu,
tlaková níž je v kurze zasa!
Tri dni z neba jak z krhle prší
v päťdesiatich odtieňoch sivej...
Človek už vody má po uši,
no les si stále pýta: Prilej!
Jeden by už rád slnko videl,
no les nasáva ako huba,
pijúc svoj zameškaný prídel,
určený koreňom. A hubám!
A čo ja, hubár? Dilemu mám:
aj by rád už do hory vkročil,
no moje druhé ja zas dumá,
že netreba mať veľké oči.
Nech sa les spíja a nech leje,
kým podhubie sa nespamätá,
potom nech slnko svieti, hreje,
veď sa už blíži koniec leta.
Ešte tých pár dní počkať načim,
kým z podhubia vyklíčia plody...
A kým si posledný verš značím,
v lesoch /snáď/ chystajú sa hody!
cesnakohrib pokročilý 30.8.2015 01:37
Je to celkom fajn, bez gramatických rýmov (len jeden: leje- hreje), uvoľnené a čo je dôležité- nechýba vtip. Ja som asi trochu stará škola, preto sa nikdy nezmierim s nie celkom čistými slovenskými výrazmi a sovo SNÁĎ k nim patrí. Viem, že slovníky ho tolerujú, viaceré však doporučujú "spisovnejšie" ekvivalenty azda, hádam, možno... Ale platí- JE TO FAJN...
jardan 31.8.2015 07:45
Kritiku mám celkom rád,
najmä keď je pozitívna...
A táto je azda /snáď?/
úprimná a konštruktívna.
A ten gramatický rým
/sám som z neho trochu smutný/
nabudúce nahradím
možno rýmom absolútnym!
cesnakohrib pokročilý 31.8.2015 11:02
Odpoveď hodná kreatívca!!! Absolútny netreba- stačí štepný rým. Kým absolútny suchý je jak lesy v tomto čase, štepný v šťave kúpe sa, má chuť, vôňu, farbu, tón... V mase rýmov je to on, čo básne ženie do výšiny. Je iný- prudko vzácny v básni. Ak neprichodí, radšej nočnú lampu zhasni. Príde zajtra, o rok, nájde si ťa ľahko. Podľa chuti, vône farby, tónu tvojho bytia. (Lež v prípade tomto stal sa trochu smutným: musel merať sily s rýmom absolútnym. A akoby prehral, zdá sa. Myslím ten štepný. Plačem krv z tej mojej básnickej tepny.)
jardan 1.9.2015 00:04
Pekné! A vieš, že ja som si až doteraz myslel, že výraz "štěpný" rým sa používa len v češtine a po slovensky je to absolútny rým. No, nevzdelanec... Zaujímavé ale je, že som to slovo nenašiel ani vo veľkom Česko-slovenskom slovníku. A čo sa týka bohemizmu "snáď", až teraz som sa z toho istého slovníka dozvedel, že SNAD = azda, vari, hádam, nebodaj a žiadne snáď! No čo už, keď som tam potreboval jednoslabičné slovo...
cesnakohrib pokročilý 1.9.2015 01:47
Už asi len sučasní autori staršej a strednej generácie dbajú na čistotu slovenčiny vo svojej tvorbe. Preklady, texty piesni, televízna dramatická tvorba, no najmä preklady to majú úplne na saláme. Používanie bohemizmov a nezmyslov (tentokrát, kľudne, každopádne, snáď...) odôvodňujú potrebou prirodzeného prieniku akože hovorovej reči do umeleckého diela. Slang, žargon, dobrý vulgarizmus- ak je na mieste- je v tomto prípade ale "spisovnejší"- a to mnohí ani netušia. Celé to nabralo akýsi zvláštny smer a tomu ja nikdy neporozumiem a nezmierim sa s tým. Preto radšej čítam preklady v češtine, preto napr. nemôžem na slovenských tv staniciach pozerať športové prenosy, atď. Nielen preto, že som slovenčinu vyštudoval, ma tento diletantizmus doslova bolí. A vadí mi najmä preto, že títo akože profesionáli neovládajú svoj pracovný nástroj a tým "mienkotvorne" špinia našu krásnu reč. Pokiaľ ide o slovníky, naši jazykovedci pravdepodobne tiež nemajú v niektorých veciach jasno. Napr. pustili do sveta rozdiel medzi závislý a závisí a keď si to Slovač totálne zle vysvetlila (závislý od ....niečoho je absolútna hlúposť!!!), nechali to tak a čušia ako voš pod chrastou.
SNÁĎ tuším KSSJ, ale aj Pravidlá spisovnej slovenčiny akceptujú s odkazom "lepšie vari, azda..." , takže je asi len na tebe, či HO vypustíš z repertoáru. Ja by som asi namiesto SNÁĎ do posledného verša buchol NECH 
jardan 1.9.2015 09:41
...TAM azda chystajú sa hody. Čo povieš? Ináč, s tebou by bola radosť debatovať na pive /či pri pive?/!
cesnakohrib pokročilý 1.9.2015 13:13
Samozrejme, že áno, nič sa tým nepokazilo. Pokiaľ ide o pivo, bolo toho ajajáááááj, žiaľ, aj na úkor iných vecí. Ja už mám svoje odpité, teraz nech pijú mladí 
) Ale posed s tebou si viem predstaviť, mohli by sme niekedy niečo spáchať, vážne. Navrhni, prispôsobím sa...
jardan 2.9.2015 11:26
Tony, už trikrát som ti poslal odkaz cez Súkromné správy, vždy mi to napísalo, že správa bola odoslaná, ale neobjavila sa tam. Neviem, kde robím chybu, tak píšem sem: Trenčín.
spišak 3.9.2015 23:05
V jednom svojom diskusnom príspevku som napísal toto: "Rôzne používame napríklad slovo PLESEŇ. Niektorí aj PLIESEŇ. Otázka by tu však nikdy nemala stáť ktoré z tých dvoch slov je správne a ktoré nie, pretože odpoveď je len jedna. Obidve sú slovenské, teda obidve sú správne. (Pretože správne môžu byť iba v slovenčine a v nijakom inom jazyku.)". Po šiestich rokoch by som na tom nemenil nič - akurát poslednú vetu by som nedal do zátvoriek, ale napísal najväčším písmom aké sa len dá použiť.
Ide zase "len" o jedno slovo. Slovo SNÁĎ. Náš priateľ tu o ňom hovorí v duchu kampane pochádzajúcej z kruhov takrečeno oficiálnych - naozaj sa s ňou bolo možné stretnúť na všetkých relevantných fórach. Tá kampaň má už hodne dlhé trvanie a už ten fakt samotný napovedá, že s ňou nie je niečo v poriadku - ak napriek priebežnému sústavnému živeniu neprináša výsledok a ľudia to slovo stále a stále používajú (a tým držia pri živote).
Argumenty proti nemu sú rôzne. V počiatkoch to bola údajná českosť, neskôr - v počítačovom praveku sa argumentovalo aj tým, že na počítačových výstupoch sa opäť stráca rozdiel medzi slovenským "snáď" a českým "snad". Vtedajšie počítače ešte nevedeli tlačiť dĺžne a mäkčene čo však nikomu nebránilo používať ich na vedenie takých agend ako personalistika, platy a mzdy, či vedenie skladových zásob - i rôznych iných. Ďalším argumentom mala byť malá podpora v slovenských nárečiach - údajne iba v záhoráčtine (asnaj) - nuž tak to dopadne, keď bratislavskí jazykovedci nedovidia na celé Slovensko. Nemôžu potom vidieť že na východe je stále živé nadzim (nadzom) s totožným obsahom. Viac som o tom písal v Slovenských národných novinách v roku 2007, preto to teraz skrátim.
Je nemúdre tvrdiť, že by sa niečo malo používať namiesto iného, v tomto prípade namiesto snáď používať možno, vari, azda, hádam atď. "Snáď" je jediné jednoslabičné slovo z celého synonymického radu ponúkaných i neponúknutých častíc, a už to samo je dôvodom k opatrnému hodnoteniu jeho miesta v jazyku. Je celý rad príležitostí, kedy v hovorenej reči, tobôž vo viazanej jednoslabičné snáď vyhovuje najlepšie. Je nemúdre ak Slováci potláčajú slovenské slová. To môže viesť jedine k ochudobneniu výrazových možností jazyka. Je neprípustné tvrdenie, podľa ktorého možno jedno domáce slovo nahradiť slovom iným. Slová majú svoj autonómny význam a žiadne z nich sa nedá bezo zvyšku nahradiť iným, nie sú to položky ako kusy dreva – máme ich päť, tak niektoré použijeme. Odporuje to skutočnej kultúre jazyka, ktorej by malo ísť v prvom rade o bohatosť vyjadrovacích prostriedkov, o ich logickú presnosť, o stále jemnejšie rozlišovanie významov a precíznejšie vyjadrovanie. A toto sa vyraďovaním slov z jazyka bez rozumných dôvodov dosiahnuť nedá. (Pritom iný rozumný dôvod než že sa prestane používať ani neexistuje). Jediné, čo sa ním dosiahne je to, že sa v systéme jazyka uvoľní miesto a na takto uvoľnené miesta nám všetky možné druhy pohodlných grafomanov budú tlačiť slová cudzie. I keby bolo "snáď" čisto české, čo nie je, vždy bude lepšie, lebo je aspoň slovanské..
jardan 5.9.2015 21:01
"SNÁĎ"
Pre jeden bohemizmus vzniká
zaujímavá polemika:
tolerantisti a puristi
a každý svojou pravdou istý.
A čo ty, poet nevzdelaný,
obrúsiš medzi nimi hrany,
zostane v tebe po nich brázda?
Snáď, hádam, možno, vari, azda...
cesnakohrib pokročilý 8.9.2015 20:08
...a výstižné. Polemika je fajn, lebo veľa môže vyriešiť, ale nerad by som sa nechal natlačiť do roly puristu. Tým nie som. Pokiaľ ide o kampane, žiadnej oficialnej som sa aktívne nezúčastnil, len tej, ktorú som spustil ako reakciu na "vykony" moderátorov, redaktorov a komentátorov verejnoprávnych médií. Časticu snáď v hovorovej reči nemožno nahradiť aj keby sa o to pokúšal pluk jazykovedcov a pokiaľ ide o tvoju báseň, do ničoho som ťa netlačil, naopak, poukázal som na toleranciu SNÁĎ.
Ja v básni môžem použiť vo verši Slnko jak koleso bicykla... namiesto AKO spojku JAK. Moderátor spravodajstva si to dovoliť nemôže bez toho, aby v jeho (spravodajstva) rámci nenavodil uvoľnenejšiu atmosféru alebo sa umelo nepasoval do roly umelca- básnika. Ten istý moderátor NESMIE! použiť v spravodajstve časticu SŇÁĎ bez toho, aby napr. upozornil, že prechádza do hovorovej reči. Nesmie, lebo sa všeobecne nepovažuje za spisovné slovo. Bavíme sa tu o elementárnych veciach- až mi to je smiešne. JAK sa všeobecne považuje za poetizmus; ak má náš priateľ pocit, že častica snáď je poetizmom a ty s tým súhlasíš, nenahrádzaj ju v básni. (Až taký som ja purista!)
Pokiaľ ide o ochranu krásnych slovenských častíc AZDA, VARI... súhlasím s našim priateľom (asnaj či nadzim sú ekvivalentom častice azda, nie! snáď...)- bolo by tragédiou, keby sa na ich miesto dostali iné výrazy. Silou by som ale neplytval pre ochranu častice snáď. Nie je o čo stáť.
A ak ma niečo hodne dlhé trvanie, povedal by som, že to veľmi dlho trvá. Jednak by som sa vyhol problematickej príslovke HODNE, druhak- bolo by to prostejšie a teda zrozumiteľnejšie.
spišak 15.9.2015 00:13
Nemám v úmysle tlačiť ťa kamkoľvek, to by zablokovalo akúkoľvek diskusiu. Preto stručne, prečo je o čo stáť:
1. Vzájomný vzťah medzi časticami (snáď, azda, atď.) je vzťah synonymie, nie ekvivalencie. Znamená to, že ich význam je podobný, nie však totožný. Žiadnu z nich teda nemožno z jazyka vyradiť bez toho, aby tým nevznikla nežiaduca medzera.
2. Ak sa vytešujeme z peknej slovenčiny, treba si uvedomiť, že jej krása spočíva i v rytmickosti hovorenej reči. O rytme reči sa hovorí hneď v začiatkoch štúdia jazyka - pri fonetike a pre charakterizáciu rytmu slovenčiny sa používajú tie isté termíny ako pre charakteristiku básní. Pre rytmizáciu aj bežnej reči je jednoslabičné synonymum potrebné.
Častica "snáď" nie je poetizmus aby bola tolerovateľná iba v básňach.
3. Takisto to nie je častica hovorová. Šesťdielny SSJ ju uvádza bez štylistického zaradenia, Krátky SSJ - už ako dôsledok spomínanej kampane - ako časticu knižnú, nikdy však ako nespisovnú.
4. Nárečové ekvivalenty nadzom, nadzim, asnaj som spomenul kvôli ilustrácii faktu, že korene, z ktorých "snáď" vzniklo pokrývajú väčšiu časť slovenského územia. To, že sú nárečové, znamená tiež, že sú pôvodnejšie, než spisovná slovenčina, čo priamo vyvracia absolútne všetky narážky na údajný český pôvod častice "snáď".
5. Dosiaľ neprekonaná, ani len nie dostihnutá Akademická morfológia z 1966 sa, pochopiteľne, zaoberá aj časticami. Z tej len citát - " Kým niektoré uvádzacie častice ... je možné navzájom zamieňať, pri vytyčovacích časticiach (patria sem snáď azda, atď.) sa takéto možnosti vylučujú... ".
6. Ochranu potrebuje práve častica snáď.
7. Čo je problematické na príslovke hodne? Všetky tri nové slovníky ju uvádzajú ako absolútne bezpríznakovú príslovku - teda kedykoľvek a v akomkoľvek kontexte použiteľnú a všeobecne zrozumiteľnú.
8. O elementárnych veciach - ak sa na nich nezhodneme - sa môžeme baviť do konca života. Bez toho, aby to bolo smiešne.
cesnakohrib pokročilý 15.9.2015 12:01
Ahoj Janko, keď som si spätne prečítal moju reakciu na Tvoj príspevok, zdá sa mi, že jej nechýba tak trochu konfrontačný ton, a k tomu som sa dopracovať nechcel. V mnohých veciach som s Tebou zajedno a cítim, že pokiaľ ide o morfológiu kým ja korčuľujem po povrchu, si podstatne ďalej a hlbšie. A že "korčuľujem" po tenkom ľade je nám obom jasné, pretože ak sa (napr. pri častici snáď) v názoroch nedokážu zjednotiť jazykovedci, ťažko čakať, že sa v názore na ňu zhodneme my dvaja. Pravidlá slovenského pravopisu časticu snáď vôbec (!) nespomínajú, v KSSJ sa kvalifikuje ako menej vhodný, no nie nespisovný (!) výraz. Špecifikom slovenského jazykového povedomia je otvorenosť voči češtine ako prejav silnej tradície češtiny na Slovensku. Môj ETNOJAZYKOVÝ INŠTINKT (ide o fenomén, s ktorým treba pri výbere jazykových prostriedkov prudko rátať; teda nie s mojim, ale inštinktom všeobecne) mi jednoznačne našuškáva, že časticu snáď a rovnako príslovku hodne TREBA(!) nahrádzať. Nie anglicizmami, ale "slovenskejšími" výrazmi (azda, vari, možno... resp. veľa, veľmi veľa, nemálo, veľké množstvo...).
spišak 16.9.2015 00:13
Polemika je fajn, lebo veľa môže vyriešiť, tak si to napísal vyššie. Drž sa toho. Ak ide o vec, nevadí ani trochu konfrontačnejší tón. Vadí iné. Napríklad rezignácia na možnú dohodu, keď sa jazykovedci nedokážu zjednotiť v názoroch. Nie sú to bohovia, ale obyčajní ľudia, omylní, možno aj ľahko ovplyvniteľní. Prečo by nezhoda medzi nimi mala brániť dohode medzi nami? Alebo dohode medzi akýmikoľvek ďalšími. A áno, aj v rovnakých otázkach. Alebo vadí prílišné ľpenie na vlastnom presvedčení, pokiaľ nie je podložené prijateľnými argumentmi.
V piatich bodoch som uviedol dôvody, prečo treba časticu "snáď" zachovať. Princíp dobrej polemiky žiada vyvrátiť ich, najlepšie bezo zvyšku. To, že sa v Pravidlách pravopisu neuvádza, dobrým protiargumentom nie je, slovník, ktorý je súčasťou Pravidiel, je prísne výberový - uvádza len "najfrekventovanejšie slová súčasnej spisovnej slovenčiny ...". Vplyv kampane proti častici sa prejavil aj tu.
Purizmus sa občas používa ako nadávka. Neprávom. Mňa tiež tak možno označiť, lebo sa zasadzujem o časticu poukazom na jej slovenské korene a na jej ukotvenie v slovenskom prostredí. Preto nerozumiem podstate Tvojho etnojazykového inštinktu, ktorý Ti našepkáva, že i slovenské slová treba nahrádzať a tým de facto z jazyka odstraňovať. O to viac, že s ďalším príspevkom si repertoár rozšíril o nevinnú príslovku "hodne". Veď týmto štýlom by sme sa razom mohli zbaviť polovice svojej slovnej zásoby, len preto, že sa podobá českým slovám. A to nehovorím o takých bohemizmoch ako sú "umenie", "hádzaná" a ďalšie. Ani tie nemajú v slovenčine čo robiť?
jardan 16.9.2015 21:25
Chlaci moji milí, som rád, že som vás nevdojak vyprovokoval k tejto zaujímavej polemike. Mám sa od vás oboch veľa čo učiť, ale ja už asi nikdy nebudem teotetikom. No aspoň Krátky slovník slovenského jazyka si určite kúpim. Lebo doteraz na svoju hanbu vlastním iba Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1973 a Česko-slovenský slovník z roku 1981!
spišak 16.9.2015 23:37
Nekupuj, s 50 000 slovami, ktoré obsahuje, si veľa nepočneš. Možno ho už ani nedostať - jeho druhé vydanie vyšlo totiž už v roku 1989. Teraz vychádza Slovník súčasného slovenského jazyka, zatiaľ sú vonku dva diely (A-G, H-L) - ak ho máš komu neskôr zanechať, investuj radšej do neho. Pri plánovaných ôsmich zväzkoch (jeden cca 25 €) ho síce nebudeš mať hneď kompletný, zato ti bude slúžiť najmenej 30 - 40 rokov.
cesnakohrib pokročilý 17.9.2015 00:30
Dobrú báseň žiaden slovník nevylepší, ani tú zlú. Ty píšeš dobrú, poctivú poéziu, obzeranie sa doľava alebo doprava ťa môže zbytočne brzdiť. Nešťastník Válek napísal "...poézia chodí v kockovanej košeli a kašle na bontón." Ďalší nešťastník Vojto Kondrót tvrdil, že "najlepšia báseň je tá nenapísaná". Budem rád, ak sa svojou tvorbou s nami budeš deliť rovným dielom!
jardan 17.9.2015 07:08
Nuž, keby som mal istotu, že ho budem využívať 30 - 40 rokov, veruže doň investujem...
ivetatom pokročilý 17.9.2015 07:10
Jordan, to sú dobré roky, vtedy nás vedeli slovenskému jazyku naučiť. Všetci sme vedeli vybrané slová. Dnes deti nevedia, na jednej základnej škole ma každý učiteľ slovenčiny svoje vybrané slová, neexistuje jednotná postupnosť, v štvrtej triede inak, v piatej inak, v šiestej (prime) triede pri skúšaní učiteľ zistí, že proste nevedia 
. Stará škola - dobrá škola....