Nahuby.sk

STATÍV

Ján Červenka

Zabudnúc statív vybral som sa do lesa,
foťák mám kvalitný, až srdce zaplesá
Udržím moč, nie však záber ostrý,
dôvodom sú trasľavé kosti mojej kostry.

Domov mám ďaleko, škoda je návratu,
ešteže vzal som si nejakú desiatu
Domov je kus cesty, škoda sa vrátiť,
nemienim cenný čas návratom stratiť.

Ak nebude možné fotiť huby z ruky,
vyskúšam to z nohy, ale bez záruky
No a ak nie z nohy, použijem hlavu,
počet hláv je nepárny, nemám žiadnu ľavú.

Je to všetko v kýbli, vstal som príliš zavčasu,
v polotme som pribalil filtre, chleba, klobásu
Následne som siahol do veľkej tmavej skrine,
za to, čo som vytiahol, som len ja na vine.

Hmatológa navštívim, len čo prídem z lesa,
akú vec som nahmatal, to už dávno vie sa
Miesto púzdra so statívom nahmatal som stan,
tento drobný omyl mi zmaril dnešný plán.

Síce môžem stanovať, stan mi nie je na osoh,
dvojplášťový síce je, no vyrobený bez troch nôh
Ja mám iba dve nohy, na Velbon som prikrátky
Súťažiac s ním, skončil by som jedenásty z desiatky.

Zažnem aspoň kúsok sviece, nebudem mať z toho strach,
keď budem v tej tmavej skrini nabudúce hmatať prach
Deväťdesiatdeväť chlapov som už pretlačil,
ten môj stan mi na fotenie asi nestačí.

Aspoň si ním budem tieniť, na to sa mi hodí,
v tieni sa však veľmi ťažko svetlá fotka rodí
Ona by sa zrodila, keby bolo statívu
ISO 400 je málo, už mám hlavu šedivú.

Záchrana je v nedohľadne, morzeovku neovládam,
miesto bez húb v tomto lese v tejto chvíli ťažko hľadám
Sú tu všade, kde sa pozriem, použijem preto datív:
komu, čomu zle som spravil, keď so sebou nemám statív?

Vybral som si lokalitu neďaleko Nálepkova,
nikdy predtým som tu nebol, lokalita je to nová
Jediná vec, čo ma trápi - tá vecička trojnohá,
bez nej fotiť ostré fotky bude ťažká úloha.

Kde sa vzala, tu sa vzala, Mirka sa nám zatúlala,
v tomto kraji les je veľký, GPS si zobrať mala
Ja ten prístroj zvyknem nosiť, použijem datív:
komu, čomu vymením to GPS za statív?

Kandidátka by sa našla, oproti mne beží,
statív nosí na jar, v lete, aj v zime, keď sneží,
Mirka kráča, môj čas fičí, pýta sa ma: „Kde som ... prosím?“
Ešteže ja GPS vždy v zadnom vrecku gatí nosím.

Veci sme si vymenili, každý z nás bol spokojný,
lenže ja som predtým vypil istý nápoj opojný.
Statív síce obdržal som, lenže som sa stratil,
po týždni a štyroch dňoch domov som sa vrátil.

A na záver poučenie nemalo by chýbať,
foťák by sa pri fotení nikdy nemal hýbať.
Fotenie so statívom sa razom stane drogou,
odporúčajú to štyria z piatich hmatológov.

NEDEĽNÁ CHVÍĽKA POÉZIE 4/2007