Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Pholiota aurivella »

História popisu - Pholiota aurivella

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Slavo Židek
Dátum: 22.09.2015 20:53

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1<br><b>Agaricus aurivellus</b> <b>Batsch</b>, <i>Elench. fung.</i> (Halle): 153 (1786)<br><b>Agaricus aurivellus</b> <b>Batsch</b>, <i>Elench. fung.</i> (Halle): 153 (1786) <b><font color='#0000FF'>var. aurivellus</font></b><br><b>Agaricus aurivellus var. filamentosus</b> <b>Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 165 (1838) [1836-1838]<br><b>Agaricus ceriferus</b> <b>P. Karst.</b>, <i>Bidr. K&#228;nn. Finl. Nat. Folk</i> <b>25</b>: 369 (1876)<br><b>Agaricus squarrosus var. aurivellus</b> <b>(Batsch) Pers.</b>, <i>Syn. meth. fung.</i> (G&#246;ttingen) <b>2</b>: 268 (1801)<br><b>Dryophila aurivella</b> <b>(Batsch) Qu&#233;l.</b>, <i>Enchir. fung.</i> (Paris): 68 (1886)<br><b>Dryophila aurivella</b> <b>(Batsch) Qu&#233;l.</b>, <i>Enchir. fung.</i> (Paris): 68 (1886) <b><font color='#0000FF'>var. aurivella</font></b><br><b>Dryophila aurivella var. cerifera</b> <b>(P. Karst.) K&#252;hner &amp; Romagn.</b>, <i>Fl. Analyt. Champ. Sup&#233;r.</i> (Paris): 328 (1953)<br><b>Hypodendrum aurivellum</b> <b>(Batsch) Overh.</b>, <i>N. Amer. Fl.</i> (New York) <b>10</b>(5): 279 (1932)<br><b>Lepiota squarrosa var. aurivella</b> <b>(Batsch) Gray</b>, <i>Nat. Arr. Brit. Pl.</i> (London) <b>1</b>: 602 (1821)<br><br><b>Pholiota aurivella var. abietis-nordmanniana</b> <b>Singer</b>, <i>Beih. bot. Zbl.</i>, Abt. 2 <b>46</b>(2): 108 (1930)<br><b>Pholiota aurivella</b> <b>(Batsch) P. Kumm.</b>, <i>F&#252;hr. Pilzk.</i> (Zerbst): 83 (1871) <b><font color='#0000FF'>var. aurivella</font></b><br><br><b>Pholiota aurivella var. cerifera</b> <b>(P. Karst.) J.E. Lange</b>, <i>Fl. Agaric. Danic.</i> <b>3</b>: 56 (1938)<br><b>Pholiota aurivella var. squarrosipes</b> <b>Singer</b>, in Singer &amp; Digilio, <i>Lilloa</i> <b>25</b>: 335 (1952) [1951]<br><br><b>Pholiota cerifera</b> <b>(P. Karst.) P. Karst.</b>, <i>Bidr. K&#228;nn. Finl. Nat. Folk</i> <b>32</b>: 297 (1879)<br><b>Pholiota cerifera var. squarrosipes</b> <b>(Singer) Bon</b>, <i>Docums Mycol.</i> <b>22</b>(no. 88): 35 (1993)<br><b>Pholiota lilacifolia</b> <b>P.D. Orton</b>, <i>Kew Bull.</i> <b>31</b>(3): 719 (1976)

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 1223664


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 30.12.2011 20:53

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(Batsch) P. Kumm.


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 22.07.2005 20:51

šupinovka zlatozávojová

Pholiota aurivella
šupinovka zlatozávojná

Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 30-120 mm v priemere, za mladi je zvoncovite klenutý, neskôr plocho klenutý a napokon plocho rozprestretý, s tupým širokým hrboľom. V mladosti a najmä za vlhkého počasia býva veľmi slizký až mazľavý a lesklý. Spravidla je žltý, neskôr žltohrdzavý až zlatohrdzavý, v strede tmavší, takmer hrdzavohnedý, pokrytý pritisnutými, prilepenými vláknitými šupinami, ktoré sú hnedé, na temene husté a smerom k okraju redšie. Šupiny zmýva zvyčajne dážď. Za mladi býva na okraji podvinutý a vláknitý, neskôr často so zvyškami vela.

Plodná časť:

Lupene sú 8-12 mm široké, husté, pri hlúbiku zúbkom vykrojené, najprv krémovožltkasté, neskôr žltohrdzavé a napokon tmavo hrdzavohnedé.

Hlúbik:

Hlúbik je 80-120 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý, na báze trocha zhrubnutý, plný. Často býva zahnutý, citrónovožltkastý, dolu až hnedohrdzavý, najprv pokrytý hrdzavými vločkami, neskôr holý. Vločkatý. prsteň v hornej tretine hlúbika mizne časom bez stopy.

Dužina:

Dužina je najprv belavá, neskôr citrónovožltkastá a napokon v hlúbiku fľakato hrdzavohnedá. Chuť má miernu a vôňu nenápadnú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je hrdzavohnedý.

Výskyt:

Šupinovka zlatozávojová rastie v apríli a v máji a potom od októbra do novembra na živých i odumretých kmeňoch listnatých stromov. Najčastejšie ju nájdeme na brezách, bukoch, vŕbach a duboch, ale aj na ovocných stromoch (orech, jabloň). Plodnice sa objavujú zvyčajne v trsoch a zriedkavo i jednotlivo. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to jedlá huba, avšak má iba veľmi podradné chuťové vlastnosti.