História popisu - Pholiota aurivella

šupinovka zlatozávojová

Pholiota aurivella
šupinovka zlatozávojná

Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 30-120 mm v priemere, za mladi je zvoncovite klenutý, neskôr plocho klenutý a napokon plocho rozprestretý, s tupým širokým hrboľom. V mladosti a najmä za vlhkého počasia býva veľmi slizký až mazľavý a lesklý. Spravidla je žltý, neskôr žltohrdzavý až zlatohrdzavý, v strede tmavší, takmer hrdzavohnedý, pokrytý pritisnutými, prilepenými vláknitými šupinami, ktoré sú hnedé, na temene husté a smerom k okraju redšie. Šupiny zmýva zvyčajne dážď. Za mladi býva na okraji podvinutý a vláknitý, neskôr často so zvyškami vela.

Plodná časť:

Lupene sú 8-12 mm široké, husté, pri hlúbiku zúbkom vykrojené, najprv krémovožltkasté, neskôr žltohrdzavé a napokon tmavo hrdzavohnedé.

Hlúbik:

Hlúbik je 80-120 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý, na báze trocha zhrubnutý, plný. Často býva zahnutý, citrónovožltkastý, dolu až hnedohrdzavý, najprv pokrytý hrdzavými vločkami, neskôr holý. Vločkatý. prsteň v hornej tretine hlúbika mizne časom bez stopy.

Dužina:

Dužina je najprv belavá, neskôr citrónovožltkastá a napokon v hlúbiku fľakato hrdzavohnedá. Chuť má miernu a vôňu nenápadnú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je hrdzavohnedý.

Výskyt:

Šupinovka zlatozávojová rastie v apríli a v máji a potom od októbra do novembra na živých i odumretých kmeňoch listnatých stromov. Najčastejšie ju nájdeme na brezách, bukoch, vŕbach a duboch, ale aj na ovocných stromoch (orech, jabloň). Plodnice sa objavujú zvyčajne v trsoch a zriedkavo i jednotlivo. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to jedlá huba, avšak má iba veľmi podradné chuťové vlastnosti.