Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

šupinovka zlatozávojová

Pholiota aurivella (Batsch) P. Kumm.
šupinovka zlatozávojná

Nejedlá huba
Výskyt: VIII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 30-120 mm v priemere, za mladi je zvoncovite klenutý, neskôr plocho klenutý a napokon plocho rozprestretý, s tupým širokým hrboľom. V mladosti a najmä za vlhkého počasia býva veľmi slizký až mazľavý a lesklý. Spravidla je žltý, neskôr žltohrdzavý až zlatohrdzavý, v strede tmavší, takmer hrdzavohnedý, pokrytý pritisnutými, prilepenými vláknitými šupinami, ktoré sú hnedé, na temene husté a smerom k okraju redšie. Šupiny zmýva zvyčajne dážď. Za mladi býva na okraji podvinutý a vláknitý, neskôr často so zvyškami vela.

Plodná časť:

Lupene sú 8-12 mm široké, husté, pri hlúbiku zúbkom vykrojené, najprv krémovožltkasté, neskôr žltohrdzavé a napokon tmavo hrdzavohnedé.

Hlúbik:

Hlúbik je 80-120 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý, na báze trocha zhrubnutý, plný. Často býva zahnutý, citrónovožltkastý, dolu až hnedohrdzavý, najprv pokrytý hrdzavými vločkami, neskôr holý. Vločkatý. prsteň v hornej tretine hlúbika mizne časom bez stopy.

Dužina:

Dužina je najprv belavá, neskôr citrónovožltkastá a napokon v hlúbiku fľakato hrdzavohnedá. Chuť má miernu a vôňu nenápadnú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je hrdzavohnedý.

Výskyt:

Šupinovka zlatozávojová rastie v apríli a v máji a potom od októbra do novembra na živých i odumretých kmeňoch listnatých stromov. Najčastejšie ju nájdeme na brezách, bukoch, vŕbach a duboch, ale aj na ovocných stromoch (orech, jabloň). Plodnice sa objavujú zvyčajne v trsoch a zriedkavo i jednotlivo. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Je to jedlá huba, avšak má iba veľmi podradné chuťové vlastnosti.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Agaricales > Strophariaceae > Pholiota

Synonymum:

Agaricus aurivellus Batsch, Elench. fung. (Halle): 153 (1786)
Agaricus aurivellus Batsch, Elench. fung. (Halle): 153 (1786) var. aurivellus
Agaricus aurivellus var. filamentosus Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 165 (1838) [1836-1838]
Agaricus ceriferus P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 25: 369 (1876)
Agaricus squarrosus var. aurivellus (Batsch) Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 268 (1801)
Dryophila aurivella (Batsch) Quél., Enchir. fung. (Paris): 68 (1886)
Dryophila aurivella (Batsch) Quél., Enchir. fung. (Paris): 68 (1886) var. aurivella
Dryophila aurivella var. cerifera (P. Karst.) Kühner & Romagn., Fl. Analyt. Champ. Supér. (Paris): 328 (1953)
Hypodendrum aurivellum (Batsch) Overh., N. Amer. Fl. (New York) 10(5): 279 (1932)
Lepiota squarrosa var. aurivella (Batsch) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 602 (1821)

Pholiota aurivella var. abietis-nordmanniana Singer, Beih. bot. Zbl., Abt. 2 46(2): 108 (1930)
Pholiota aurivella (Batsch) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 83 (1871) var. aurivella

Pholiota aurivella var. cerifera (P. Karst.) J.E. Lange, Fl. Agaric. Danic. 3: 56 (1938)
Pholiota aurivella var. squarrosipes Singer, in Singer & Digilio, Lilloa 25: 335 (1952) [1951]

Pholiota cerifera (P. Karst.) P. Karst., Bidr. Känn. Finl. Nat. Folk 32: 297 (1879)
Pholiota cerifera var. squarrosipes (Singer) Bon, Docums Mycol. 22(no. 88): 35 (1993)
Pholiota lilacifolia P.D. Orton, Kew Bull. 31(3): 719 (1976)