Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Lactarius porninsis »

História popisu - Lactarius porninsis

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 05.12.2013 19:48

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1461719 10


Zmeny urobil: JUDr. Michal Jamrich
Dátum: 05.12.2013 19:48

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1<b>Lactifluus porninae</b> <b>(Rolland) Kuntze</b>, <i>Revis. gen. pl.</i> (Leipzig) <b>3</b>(2): 489 (1898)

Výskyt od:

Old VersionNew Version
16 17

Klobúk:

Old VersionNew Version
1Klobúk má v priemere 30-80 mm, najprv je klenutý, neskôr plochý, v strede vtlačený alebo preliačený, žltooranžový s červenými sústrednými pásikmi alebo aj bez nich, holý, za vlhka slizký. Za mladi býva na okraji podvinutý. 1Klobúk s priemerom 30-100 (130) mm, za mlada klenutý (niekdy skoro polguľovitý) s podvinutým okrajom, neskôr plocho klenutý až plochý s vtlačeným stredom a mierne nadol zahnutým okrajom. Povrch rovný, niekedy zvlnený, hladký, občas hrboľkatý (zrnitý) až zvrásnený v strede klobúka. Zónovanie (kruhovanie) je zväčša výrazné, viditeľné na okraji klobúka, niekedy sa na klobúku môžu nachádzať aj malé škvrny. Za sucha je pokožka klobúka akoby zamatová, niektoré oblasti môžu mať matný vzhľad, za vlhka klzká a lesklá. Farba klobúka výrazná, žltkasto oranžová, oranžovo červenkastá, okrovo oranžová, hnedo oranžová až škoricová, v strede tmavšia, okraj je svetlejší (bledší). Výnimočne sú plodnice aj bez zónovania a jednotne sfarbené.

Plodná časť:

Old VersionNew Version
1Lupene sú 4-6 mm široké, husté, na hlúbik zbiehajúce, najprv bledokrémové, neskôr bledooranžové a napokon okrové a belavo oinovatené. 1Lupene pripojené až mierne zbiehavé, pomerne husté, úzke, vysoké 3-5 mm, pružné, pri hlúbiku niekedy rozvidlené, prestriedané lupienkami, farba krémovo oranžová, oranžovo okrová, ružovkasto žlto hnedá, po poškodení sa časom farbia na sivo hnedo.

Hlúbik:

Old VersionNew Version
1Hlúbik je 40-80 mm dlhý a 8-20 mm hrubý, valcovitý, za mladi plný, neskôr špongiovito vypchatý až dutý, na povrchu bledooranžový až okrový, v dospelosti blednúci. 1Hlúbik valcovitý, až mierne súdkovitý (hore aj dole zúžený), niekedy jemne stlačený, často zakrivený, povrch väčšinou hladký, niekedy zvlnený a jemne zvrásnený, na vrchu oinovatený, za mlada plný, neskôr až dutý, pomerne pružný. Farba krémová, krémovo oranžová až ružovkasto žlto hnedá.

Dužina:

Old VersionNew Version
1Dužina je biela alebo krémová, pod povrchom hlúbika žltkastá, najprv chutí mierne, neskôr je dosť ostro pálčivá, vôňu má nenápadnú. Mlieko je biele, nemenlivé, najprv chutí mierne, neskôr býva pálčivé a horké. 1Dužina stredne tuhá, mäkšia v oblasti stredu hlúbika a v klobúku, v klobúku belavá, v hlúbiku až bledo žlto hnedá. Vôňa príjemná, často dosť výrazná (časom môže byť až príliš silná a tým pádom nepríjemná), ovocná (ako kôra mandarínky), chuť dužiny mierna s príchuťou samotnej vône plodnice, neskôr sa mení na horkú a nepríjemnú. Mlieko biele, nemenné (aj po izolovaní), skôr nehojné, mierne až horké (nie výrazne štipľavé).

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1 1Lactarius porninsis je charakteristický svojou výraznou, zväčša žlto oranžovou farbou, bielym mliekom, na začiatku miernou chuťou dužiny, výraznou vôňou a svojou viazanosťou na smrekovec (Larix sp.). Zámená je možná za Lactarius zonarioides, ktorý sa vyskytuje v ihličnatých lesoch v horských oblastiach (viaže sa na smrek (Picea sp.) a jedľu (Abies alba)), no okrem iných odlišností, jeho chuť je však štipľavá a má bledšie lupene. Z podsekcie Zonarii, kde patrí aj Lactarius porninsis, spomeniem Lactarius zonarius, ktorý sa však viaže na listnaté stromy (hlavne na dub (Quercus sp.), ale aj gaštan (Castanea sp.), hrab (Carpinus sp.) a buk (Fagus sp.)). Chuť jeho dužiny je štipľavá, mlieko mierne, neskôr štipľavé. Pokiaľ ide o miesto nálezu, kde sa nachádzajú aj iné ihličnaté dreviny, je možné zameniť ho aj za niektoré druhy rýdzikov z podsekcie Deliciosini (najmä Lactarius deliciosus, Lactarius deterrimus, ...) Jednoduchým rozlišovacím znakom je však ich oranžová (oranžovo červenkastá) farba mlieka.

Výskyt:

Old VersionNew Version
1Rastie v lese a na jeseň pod smrekovcami, najhojnejšie v podhorských a horských oblastiach. V nižších polohách je zriedkavý. <br><br> Je to neškodná, nejedlá huba.  1Lactarius porninsis rastie väčšinou v skupinách, na skôr vápenatých pôdach až do horských oblastí, viaže sa výlučne na smrekovec (Larix sp.).

Poznámka:

Old VersionNew Version
1 1Zdroje informácií: Fungi of Northern Europe, vol. 2, The genus Lactarius (J. Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt) Fungi Europaei, vol. 7, Lactarius (M. T. Basso) Fungi of Switzerland, vol. 6, Russulaceae (F. Kränzlin) osobné poznatky

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 1461719


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 02.01.2012 22:01

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1Rolland


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Pavel Lizoň
Malý atlas húb
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 10.08.2001 00:00

rýdzik smrekovcový

Lactarius porninsis
ryzec modřínový

Nejedlá huba
Výskyt: VI. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má v priemere 30-80 mm, najprv je klenutý, neskôr plochý, v strede vtlačený alebo preliačený, žltooranžový s červenými sústrednými pásikmi alebo aj bez nich, holý, za vlhka slizký. Za mladi býva na okraji podvinutý.

Plodná časť:

Lupene sú 4-6 mm široké, husté, na hlúbik zbiehajúce, najprv bledokrémové, neskôr bledooranžové a napokon okrové a belavo oinovatené.

Hlúbik:

Hlúbik je 40-80 mm dlhý a 8-20 mm hrubý, valcovitý, za mladi plný, neskôr špongiovito vypchatý až dutý, na povrchu bledooranžový až okrový, v dospelosti blednúci.

Dužina:

Dužina je biela alebo krémová, pod povrchom hlúbika žltkastá, najprv chutí mierne, neskôr je dosť ostro pálčivá, vôňu má nenápadnú. Mlieko je biele, nemenlivé, najprv chutí mierne, neskôr býva pálčivé a horké.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je smotanovokrémový.

Výskyt:

Rastie v lese a na jeseň pod smrekovcami, najhojnejšie v podhorských a horských oblastiach. V nižších polohách je zriedkavý.



Je to neškodná, nejedlá huba.