Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam » Russula xerampelina »

História popisu - Russula xerampelina

Na tejto stránke je zobrazená história zmien v popise huby. Zelenou farbou sú vyznačené nové texty, červenou farbou sú označené staré, zmenené alebo zmazané texty.

Zoznam zmien

Zmeny urobil: Slavo Židek
Dátum: 22.10.2018 20:54

Synonymum:

Old VersionNew Version
1<b>Agaricus esculentus var. xerampelinus</b> <b>(Schaeff.) Pers.</b>, <i>Syn. meth. fung.</i> (G&#246;ttingen) <b>2</b>: 441 (1801)<br><b>Agaricus rubellus</b> <b>Batsch</b>, <i>Elench. fung.</i> (Halle): 39 (1783)<br><b>Agaricus xerampelinus</b> <b>Schaeff.</b>, <i>Fung. Bavar. Palat.</i> <b>3</b>: tab. 214 (1770)<br><b>Russula alutacea var. erythropus</b> <b>Fr.</b>, <i>Hymenomyc. eur.</i> (Upsaliae): 453 (1874)<br><b>Russula erythropus</b> <b>Fr. ex Pelt.</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>24</b>: 118 (1908)<br><b>Russula erythropus var. ochracea</b> <b>J. Blum</b>, <i>Bull. trimest. Soc. mycol. Fr.</i> <b>77</b>: 162 (1961)<br><b>Russula xerampelina var. erythropus</b> <b>(Fr. ex Pelt.) Konrad &amp; J. Favre</b> [as '<i>erythropoda</i>'] 1<b>Agaricus esculentus var. xerampelinus</b> <b>(Schaeff.) Pers.</b>, <i>Syn. meth. fung.</i> (G&#246;ttingen) <b>2</b>: 441 (1801)<br><b>Agaricus xerampelinus</b> <b>Schaeff.</b>, <i>Fung. bavar. palat. nasc.</i> (Ratisbonae) <b>4</b>: 49 (1774)<br><b>Russula alutacea var. erythropus</b> <b>Fr.</b>, <i>Hymenomyc. eur.</i> (Upsaliae): 453 (1874)<br><b>Russula atrosanguinea</b> <b>Velen.</b>, <i>&#268;esk&#233; Houby</i> <b>1</b>: 143 (1920)<br><b>Russula barlae</b> <b>Qu&#233;l.</b>, <i>Assoc. Fran&#231;. Avancem. Sci.</i>, Congr. Rouen 1883 <b>12</b>: 504 (1884) [1883]<br><b>Russula barlae</b> <b>Qu&#233;l.</b>, <i>Assoc. Fran&#231;. Avancem. Sci.</i>, Congr. Rouen 1883 <b>12</b>: 504 (1884) [1883] <b><font color='#0000FF'>subsp. barlae</font></b><br><b>Russula barlae</b> <b>Qu&#233;l.</b>, <i>Assoc. Fran&#231;. Avancem. Sci.</i>, Congr. Rouen 1883 <b>12</b>: 504 (1884) [1883] <b><font color='#0000FF'>var. barlae</font></b><br><b>Russula barlae var. marthae</b> <b>Singer</b>, <i>Collnea bot., Barcinone Bot. Instit.</i> <b>13</b>(2): 679 (1982)<br><b>Russula barlae var. pseudomelliolens</b> <b>Singer ex Bon</b>, <i>Docums Mycol.</i> <b>18</b>(no. 72): 64 (1988)<br><b>Russula erythropus</b> <b>Fr. ex Pelt.</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>24</b>: 118 (1908)<br><b>Russula erythropus var. atrosanguinea</b> <b>(Velen.) Reumaux</b>, <i>Bull. Mycol. Bot. Dauphin&#233;-Savoie</i> <b>204-205</b>: 35 (2012)<br><b>Russula erythropus</b> <b>Fr. ex Pelt.</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>24</b>: 118 (1908) <b><font color='#0000FF'>var. erythropus</font></b><br><b>Russula erythropus var. ochracea</b> <b>J. Blum</b>, <i>Bull. trimest. Soc. mycol. Fr.</i> <b>77</b>: 162 (1961)<br><b>Russula marthae</b> <b>(Singer) Reumaux</b>, (1996)<br><b>Russula xerampelina var. barlae</b> <b>(Qu&#233;l.) Melzer &amp; Zv&#225;ra</b>, (1927)<br><b>Russula xerampelina var. erythropus</b> <b>(Fr. ex Pelt.) Konrad &amp; J. Favre</b> [as '<i>erythropoda</i>']<br><b>Russula xerampelina var. marthae</b> <b>Singer</b>, <i>Annls mycol.</i> <b>33</b>(5/6): 316 (1935)<br><b>Russula xerampelina var. murina</b> <b>Romagn.</b>, in K&#252;hner &amp; Romagnesi, <i>Fl. Analyt. Champ. Sup&#233;r.</i> (Paris): 449 (1953)<br><b>Russula xerampelina var. pseudomelliolens</b> <b>Singer</b>, <i>Annls mycol.</i> <b>34</b>(6): 424 (1936)<br><b>Russula xerampelina var. putorina</b> <b>Melzer</b>, <i>Holubinky</i> (Praha): 155 (1944)<br><b>Russula xerampelina var. quercetorum</b> <b>Singer</b>, <i>Annls mycol.</i> <b>40</b>(1/2): 86 (1942)<br><b>Russula xerampelina var. semirubra</b> <b>Singer</b>, <i>Sydowia</i> <b>11</b>(1-6): 218 (1958) [1957]<br><b>Russula xerampelina var. tenuicarnosa</b> <b>Adam&#269;&#237;k</b>, <i>Mycotaxon</i> <b>82</b>: 263 (2002)<br><b>Russula xerampelina</b> <b>(Schaeff.) Fr.</b>, <i>Epicr. syst. mycol.</i> (Upsaliae): 356 (1838) [1836-1838] <b><font color='#0000FF'>var. xerampelina</font></b>


Zmeny urobil: Slavo Židek
Dátum: 05.01.2013 11:47

Výskyt:

Old VersionNew Version
1Plávka vínovočervená rastie od augusta do novembra v podhorských a horských ihličnatých a zmiešaných lesoch, kde tvorí mykorízu s ihličnanmi, najčastejšie s borovicou a smrekom. Obľubuje kyslejšie podložia a je hojná a rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. <p> Je to jedlá plávka strednej chuťovej kvality. Dá sa upravovať na rôzne spôsoby.  1Plávka vínovočervená rastie od augusta do novembra v podhorských a horských ihličnatých a zmiešaných lesoch, kde tvorí mykorízu s ihličnanmi, najčastejšie s borovicou a smrekom. Obľubuje kyslejšie podložia a je hojná a rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.


Zmeny urobil: Slavo Židek
Dátum: 05.01.2013 11:46

Výskyt do:

Old VersionNew Version
111 110

Klobúk:

Old VersionNew Version
1Klobúk má 50-120 mm v priemere, najprv je polguľovite klenutý, potom plocho klenutý až plochý. Býva veľmi premenlivo sfarbený, podľa toho, v akom prostredí plodnice rastú. V ihličnatých lesoch sú klobúky žiarivokarmínové, vínovočervené alebo purpurové, v dubových lesoch bývajú bledšie, najčastejšie ružové, olivové alebo hnedočervené, pod brezami sú až žlté alebo žltozelené. Pokožka je spočiatku mierne slizká, potom suchá, bez lesku, takmer jemne zamatová; olúpať sa dá zvyčajne až do polovice. 1v priemere 50 - 90 /120/ mm, v mladosti polguľovitý, postupne sploštený s mierne podvinutým okrajom, často k okraju sprehýbaný a v dospelosti široko prehĺbený s tupo ukončeným okrajom a u niektorých plodníc s krátkym uzlinovým rýhovaním. Sfarbenie klobúka je premenlivé hlavne v odtieňoch červenej od krvavej, karmínovej, vínovej až po purpurovo červené odtiene, k stredu spravidla so zatmavnutím až do čierna /alebo naopak vyblednutým stredom často do špinavo okrova/. Pokožka kl. je dosť hrubá, matná a hladká /za vlhka slizká/, olúpateľná do 1/3 až 1/2 priemeru kl.

Plodná časť:

Old VersionNew Version
1Lupene sú 7-13 mm široké, dosť husté, najprv krémovobiele, potom smotanovookrové, na ostrí dakedy s červeným odtieňom, pri okraji zaoblené, krehké. 1Lupene sú 5 -13 mm široké, dosť husté, krehké, najprv krémovobiele, potom smotanovookrové, poranením okrovohnedo fľakatejúce, k okraju kl. tupo ukončené a bruchaté, na ostrí hladké a často načervenalé, pri hlúbiku riedko vidlené, úzko prirastené až volné.

Hlúbik:

Old VersionNew Version
1Hlúbik je 40-80 mm dlhý a 15-30 mm hrubý, valcovitý, biely, často s červeným odtieňom; po otlačení sa sfarbuje na žlto, okrovo alebo na hnedasto. Povrch má holý, často vráskavý, vnútrajšok býva najprv plný, potom špongiovite vypchatý. 1Hlúbik je 40 - 80 mm dlhý a 10 - 30 mm hrubý, valcovitý, biely, často s vínovočerveným odtieňom, po otlačení sa sfarbuje na žlto, okrovo alebo na hnedasto. Povrch má holý, často vráskavý, vnútrajšok býva najprv plný, potom špongiovite vypchatý až miestami dutý.

Dužina:

Old VersionNew Version
1Dužina je najprv belavá až bledokrémová, neskôr smotanovokrémová; poranením alebo starobou sa sfarbuje do hnedožltého tónu. Chui má miernu, vôňu za mladi nenápadnú, v dospelosti haringovú. 1Dužina je najprv belavá až bledokrémová, neskôr smotanovokrémová, poranením alebo starobou sa sfarbuje do hnedožltého tónu. Chuť má miernu, vôňu za mladi nenápadnú, v dospelosti haringovú.

Výtrusný prach:

Old VersionNew Version
1Výtrusný prach je okrovožltý. 1Výtrusný prach je okrovožltý až stredne sýto okrový.

Mikroznaky:

Old VersionNew Version
1 1Výtrusy sú široko eliptické veľké 7,5 - 10,5 x 6,0 - 8,5 µm s hrubými a tupými bradavicami vysokými až do 1,0 µm, poprepájanými nepravideľne rebierkami, ktoré nevytvárajú mriežku. Pokožka klobúka - brvy široké 2,5 - 4 µm, valcovité, sprehýbané, málo článkované a rozvetvené, dermatocystidy - široké 3,0 - 5,5 µm, valcovité až vretenovité, málo článkované, často jednobunečné, inkrustované a tupo ukončené

Makrochemické reakcie:

Old VersionNew Version
1 1na povrchu hlúbika, alebo na jeho reze - FeSO4 / 10% roztok zelenej skalice / - šedozelená až tmavozelená, - guajak - modrá - fenol - červenohnedá až hnedá

Podobné druhy:

Old VersionNew Version
1 1Pri troche pozornosti s prihliadnutím na biotop, sfarbenie, miernu chuť, žltohnednutie dužiny v reze, haringový pach a zelenú reakciu s FeSO4 je zámena málo pravdepodobná.

Výskyt:

Old VersionNew Version
1Plávka vínovočervená rastie od augusta do novembra vo všetkých lesoch. Je hojná a rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. <p> Je to jedlá plávka strednej chuťovej kvality. Dá sa upravovať na rôzne spôsoby.  1Plávka vínovočervená rastie od augusta do novembra v podhorských a horských ihličnatých a zmiešaných lesoch, kde tvorí mykorízu s ihličnanmi, najčastejšie s borovicou a smrekom. Obľubuje kyslejšie podložia a je hojná a rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule. <p> Je to jedlá plávka strednej chuťovej kvality. Dá sa upravovať na rôzne spôsoby.

Význam:

Old VersionNew Version
1 1Jedlá a celkom chutná plávka strednej kvality na prípravu za čerstva. Tepelnou úpravou sa haringový pach dospelých plodníc neutralizuje a stráca.

Poznámka:

Old VersionNew Version
1 1Najčastejším zástupcom plávok zo skupiny R.xerampelina v listnatých lesoch je R. graveolens, ktorá tvorí mykorízu výhradne s listnáčmi.

Ľudové názvy:

Old VersionNew Version
1plávka, splávka, plavuša, holubienka, holubica, holúbka, holubnička, sivianka 1

Identifikovateľné:

Old VersionNew Version
1 1macro


Zmeny urobil: Slavo Židek
Dátum: 05.09.2012 13:59

Synonymum:

Old VersionNew Version
1Agaricus esculentus var. xerampelinus (Schaeff.) Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 441 (1801) Agaricus rubellus Batsch, Elench. fung. (Halle): 39 (1783) Agaricus xerampelinus Schaeff., Fung. Bavar. Palat. 3: tab. 214 (1770) Russula alutacea var. erythropus Fr., Hymenomyc. eur. (Upsaliae): 453 (1874) Russula erythropus Fr. ex Pelt., Bull. Soc. mycol. Fr. 24: 118 (1908) Russula erythropus var. ochracea J. Blum, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 77: 162 (1961) Russula xerampelina var. erythropus (Fr. ex Pelt.) Konrad & J. Favre [as 'erythropoda'] 1<b>Agaricus esculentus var. xerampelinus</b> <b>(Schaeff.) Pers.</b>, <i>Syn. meth. fung.</i> (G&#246;ttingen) <b>2</b>: 441 (1801)<br><b>Agaricus rubellus</b> <b>Batsch</b>, <i>Elench. fung.</i> (Halle): 39 (1783)<br><b>Agaricus xerampelinus</b> <b>Schaeff.</b>, <i>Fung. Bavar. Palat.</i> <b>3</b>: tab. 214 (1770)<br><b>Russula alutacea var. erythropus</b> <b>Fr.</b>, <i>Hymenomyc. eur.</i> (Upsaliae): 453 (1874)<br><b>Russula erythropus</b> <b>Fr. ex Pelt.</b>, <i>Bull. Soc. mycol. Fr.</i> <b>24</b>: 118 (1908)<br><b>Russula erythropus var. ochracea</b> <b>J. Blum</b>, <i>Bull. trimest. Soc. mycol. Fr.</i> <b>77</b>: 162 (1961)<br><b>Russula xerampelina var. erythropus</b> <b>(Fr. ex Pelt.) Konrad &amp; J. Favre</b> [as '<i>erythropoda</i>']

Prelinkovanie na autoritu:

Old VersionNew Version
1 1211051


Zmeny urobil: Paľo °
Dátum: 26.12.2011 17:16

Autor latinského názvu:

Old VersionNew Version
1 1(Schaeff.) Fr.

Synonymum:

Old VersionNew Version
1 1Agaricus esculentus var. xerampelinus (Schaeff.) Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 441 (1801) Agaricus rubellus Batsch, Elench. fung. (Halle): 39 (1783) Agaricus xerampelinus Schaeff., Fung. Bavar. Palat. 3: tab. 214 (1770) Russula alutacea var. erythropus Fr., Hymenomyc. eur. (Upsaliae): 453 (1874) Russula erythropus Fr. ex Pelt., Bull. Soc. mycol. Fr. 24: 118 (1908) Russula erythropus var. ochracea J. Blum, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 77: 162 (1961) Russula xerampelina var. erythropus (Fr. ex Pelt.) Konrad & J. Favre [as 'erythropoda']


Úvodné znenie

Zdroj: Aurel Dermek, Albert Pilát
Poznávajme huby
Publikoval: Mgr. Roland Baranovič
Dátum: 21.12.2001 00:00

plávka vínovočervená

Russula xerampelina
holubinka révová

Jedlá huba
Výskyt: VII. - XI.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 50-120 mm v priemere, najprv je polguľovite klenutý, potom plocho klenutý až plochý. Býva veľmi premenlivo sfarbený, podľa toho, v akom prostredí plodnice rastú. V ihličnatých lesoch sú klobúky žiarivokarmínové, vínovočervené alebo purpurové, v dubových lesoch bývajú bledšie, najčastejšie ružové, olivové alebo hnedočervené, pod brezami sú až žlté alebo žltozelené. Pokožka je spočiatku mierne slizká, potom suchá, bez lesku, takmer jemne zamatová; olúpať sa dá zvyčajne až do polovice.

Plodná časť:

Lupene sú 7-13 mm široké, dosť husté, najprv krémovobiele, potom smotanovookrové, na ostrí dakedy s červeným odtieňom, pri okraji zaoblené, krehké.

Hlúbik:

Hlúbik je 40-80 mm dlhý a 15-30 mm hrubý, valcovitý, biely, často s červeným odtieňom; po otlačení sa sfarbuje na žlto, okrovo alebo na hnedasto. Povrch má holý, často vráskavý, vnútrajšok býva najprv plný, potom špongiovite vypchatý.

Dužina:

Dužina je najprv belavá až bledokrémová, neskôr smotanovokrémová; poranením alebo starobou sa sfarbuje do hnedožltého tónu. Chui má miernu, vôňu za mladi nenápadnú, v dospelosti haringovú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je okrovožltý.

Ľudové názvy:

plávka, splávka, plavuša, holubienka, holubica, holúbka, holubnička, sivianka

Výskyt:

Plávka vínovočervená rastie od augusta do novembra vo všetkých lesoch. Je hojná a rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.


Je to jedlá plávka strednej chuťovej kvality. Dá sa upravovať na rôzne spôsoby.