Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

plávka vínovočervená

Russula xerampelina (Schaeff.) Fr.
holubinka révová

Jedlá huba
Výskyt: VII. - X.

Klobúk/Plodnica:

v priemere 50 - 90 /120/ mm, v mladosti polguľovitý, postupne sploštený s mierne podvinutým okrajom, často k okraju sprehýbaný a v dospelosti široko prehĺbený s tupo ukončeným okrajom a u niektorých plodníc s krátkym uzlinovým rýhovaním. Sfarbenie klobúka je premenlivé hlavne v odtieňoch červenej od krvavej, karmínovej, vínovej až po purpurovo červené odtiene, k stredu spravidla so zatmavnutím až do čierna /alebo naopak vyblednutým stredom často do špinavo okrova/. Pokožka kl. je dosť hrubá, matná a hladká /za vlhka slizká/, olúpateľná do 1/3 až 1/2 priemeru kl.

Plodná časť:

Lupene sú 5 -13 mm široké, dosť husté, krehké, najprv krémovobiele, potom smotanovookrové, poranením okrovohnedo fľakatejúce, k okraju kl. tupo ukončené a bruchaté, na ostrí hladké a často načervenalé, pri hlúbiku riedko vidlené, úzko prirastené až volné.

Hlúbik:

Hlúbik je 40 - 80 mm dlhý a 10 - 30 mm hrubý, valcovitý, biely, často s vínovočerveným odtieňom, po otlačení sa sfarbuje na žlto, okrovo alebo na hnedasto. Povrch má holý, často vráskavý, vnútrajšok býva najprv plný, potom špongiovite vypchatý až miestami dutý.

Dužina:

Dužina je najprv belavá až bledokrémová, neskôr smotanovokrémová, poranením alebo starobou sa sfarbuje do hnedožltého tónu. Chuť má miernu, vôňu za mladi nenápadnú, v dospelosti haringovú.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je okrovožltý až stredne sýto okrový.

Mikroznaky:

Výtrusy sú široko eliptické veľké 7,5 - 10,5 x 6,0 - 8,5 µm s hrubými a tupými bradavicami vysokými až do 1,0 µm, poprepájanými nepravideľne rebierkami, ktoré nevytvárajú mriežku.
Pokožka klobúka - brvy široké 2,5 - 4 µm, valcovité, sprehýbané, málo článkované a rozvetvené, dermatocystidy - široké 3,0 - 5,5 µm, valcovité až vretenovité, málo článkované, často jednobunečné, inkrustované a tupo ukončené

Makrochemické reakcie:

na povrchu hlúbika, alebo na jeho reze
- FeSO4 / 10% roztok zelenej skalice / - šedozelená až tmavozelená,
- guajak - modrá
- fenol - červenohnedá až hnedá

Výskyt:

Plávka vínovočervená rastie od augusta do novembra v podhorských a horských ihličnatých a zmiešaných lesoch, kde tvorí mykorízu s ihličnanmi, najčastejšie s borovicou a smrekom. Obľubuje kyslejšie podložia a je hojná a rozšírená v celom miernom pásme severnej pologule.

Význam:

Jedlá a celkom chutná plávka strednej kvality na prípravu za čerstva. Tepelnou úpravou sa haringový pach dospelých plodníc neutralizuje a stráca.

Podobné druhy:

Pri troche pozornosti s prihliadnutím na biotop, sfarbenie, miernu chuť, žltohnednutie dužiny v reze, haringový pach a zelenú reakciu s FeSO4 je zámena málo pravdepodobná.

Poznámka / Zaujímavosti:

Najčastejším zástupcom plávok zo skupiny R.xerampelina v listnatých lesoch je Russula graveolens, ktorá tvorí mykorízu výhradne s listnáčmi.

Identifikovateľnosť::

Huba je identifikovateľná podľa makroskopických znakov (nie je nutné mikroskopovanie).

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Incertae sedis > Russulales > Russulaceae > Russula

Synonymum:

Agaricus esculentus var. xerampelinus (Schaeff.) Pers., Syn. meth. fung. (Göttingen) 2: 441 (1801)
Agaricus xerampelinus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 49 (1774)
Russula alutacea var. erythropus Fr., Hymenomyc. eur. (Upsaliae): 453 (1874)
Russula atrosanguinea Velen., České Houby 1: 143 (1920)
Russula barlae Quél., Assoc. Franç. Avancem. Sci., Congr. Rouen 1883 12: 504 (1884) [1883]
Russula barlae Quél., Assoc. Franç. Avancem. Sci., Congr. Rouen 1883 12: 504 (1884) [1883] subsp. barlae
Russula barlae Quél., Assoc. Franç. Avancem. Sci., Congr. Rouen 1883 12: 504 (1884) [1883] var. barlae
Russula barlae var. marthae Singer, Collnea bot., Barcinone Bot. Instit. 13(2): 679 (1982)
Russula barlae var. pseudomelliolens Singer ex Bon, Docums Mycol. 18(no. 72): 64 (1988)
Russula erythropus Fr. ex Pelt., Bull. Soc. mycol. Fr. 24: 118 (1908)
Russula erythropus var. atrosanguinea (Velen.) Reumaux, Bull. Mycol. Bot. Dauphiné-Savoie 204-205: 35 (2012)
Russula erythropus Fr. ex Pelt., Bull. Soc. mycol. Fr. 24: 118 (1908) var. erythropus
Russula erythropus var. ochracea J. Blum, Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 77: 162 (1961)
Russula marthae (Singer) Reumaux, (1996)
Russula xerampelina var. barlae (Quél.) Melzer & Zvára, (1927)
Russula xerampelina var. erythropus (Fr. ex Pelt.) Konrad & J. Favre [as 'erythropoda']
Russula xerampelina var. marthae Singer, Annls mycol. 33(5/6): 316 (1935)
Russula xerampelina var. murina Romagn., in Kühner & Romagnesi, Fl. Analyt. Champ. Supér. (Paris): 449 (1953)
Russula xerampelina var. pseudomelliolens Singer, Annls mycol. 34(6): 424 (1936)
Russula xerampelina var. putorina Melzer, Holubinky (Praha): 155 (1944)
Russula xerampelina var. quercetorum Singer, Annls mycol. 40(1/2): 86 (1942)
Russula xerampelina var. semirubra Singer, Sydowia 11(1-6): 218 (1958) [1957]
Russula xerampelina var. tenuicarnosa Adamčík, Mycotaxon 82: 263 (2002)
Russula xerampelina (Schaeff.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 356 (1838) [1836-1838] var. xerampelina