Úvodná stránka » Atlas húb » Atlas húb - Zoznam »

kozák topoľový

Leccinum duriusculum (Schulzer ex Kalchbr.) Singer
kozák topolový

Výborná jedlá huba
Výskyt: VIII. - X.

Klobúk/Plodnica:

Klobúk má 60-150 mm v priemere, najprv je polguľovite klenutý, potom vankúšovite rozprestretý; v mladosti je na povrchu úplne hladký, v dospelosti často aj vráskavý, nikdy však nie je jamkovite zvrásnený ako kozák hrabový. Pokožka klobúka býva sfarbená v rôznych odtieňoch sivej, sivohnedej, umbrovohnedej, bledo červenohnedej i sépiovohnedej farby, niekedy so žltými fľakmi pri okraji. Pod lupou je jemne pritisnuto šupinkatá alebo vláknito plstnatá, suchá, matná, iba v dospelosti za vlhkého či daždivého počasia lepkavá alebo slizká; v mladosti podvinutá, v zrelosti presahujúca cez okraj klobúka v podobe tenkej príveskatej blanky. Ani za suchého počasia sa nerozpukáva na políčka.

Plodná časť:

Rúrky sú 12-30 mm dlhé, pri hlúbiku hlboko vykrojené, najprv biele alebo belavé, potom sivé alebo špinavokrémové. Póry sú malé, okrúhle, najprv rovnako sfarbené ako rúrky, potom bývajú sivasté alebo sivokrémové a napokon až s olivovým odtieňom. Nikdy však nie sú žltkasté ako na kozáku hrabovom. Otlačené miesta sa sfarbujú na špinavohnedo.

Hlúbik:

Hlúbik je 50-150 mm dlhý a 10-30 mm hrubý, najčastejšie valcovitý, pod klobúkom tenší, smerom k báze hrubší. Býva biely alebo krémový, drsne, ale veľmi jemne zrnitý až šupinkatý (jemnejšie ako kozák hrabový); šupinky sú najprv bledohnedé, neskôr tmavnú do čierneho tónu, najmä v dolnej časti hlúbika. Niekedy býva hlúbik v hornej tretine jemne pozdĺžne ryhovaný.

Dužina:

Dužina je biela, na reze v klobúku lososovo červenie a toto sfarbenie sa tu udržiava veľmi dlho. Vo vrchole hlúbika pásovite sivofialovie a v báze raz viac, inokedy menej výrazne modrie. Dužina nikdy napokon nečernie ako na kozáku hrabovom. V celej plodnici je pevná a kompaktná; iba v úplnej zrelosti v klobúku mäkne a v hlúbiku býva tvrdo vláknitá. Vonia slabo, príjemne hubovo a chuť má podobnú ako kozák brezový.

Výtrusný prach:

Výtrusný prach je olivovohnedý.

Výskyt:

Kozák topoľový rastie od augusta do októbra pod rozličnými druhmi topoľov, najmä pod topoľom bielym. Je veľmi zriedkavý, ale na svojich stanovištiach sa vyskytuje takmer pravidelne. Rozšírený je v celom miernom pásme severnej pologule aj mimo severnej pologule pod vysadenými topoľmi.

Je jedlý, chuťou sa podobá kozáku brezovému a hrabovému.

Vedecké zaradenie:

Fungi > Basidiomycota > Agaricomycotina > Agaricomycetes > Agaricomycetidae > Boletales > Boletaceae > Leccinum

Synonymum:

Boletus duriusculus Schulzer ex Kalchbr., in Fries, Hymenomyc. eur. (Upsaliae): 515 (1874)
Boletus duriusculus var. niveus Hlaváček, Mykologický Sborník 66(3): 87 (1989)
Boletus duriusculus var. populinus Hlaváček, Mykologický Sborník 66(3): 87 (1989)
Boletus duriusculus var. populinus Hlaváček, Mykologický Sborník 68(3-4): 71 (1991)
Boletus populinus Smotl.
Gyroporus rufus var. duriusculus (Schulzer ex Kalchbr.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 161 (1886)
Krombholzia aurantiaca f. duriuscula (Schulzer ex Kalchbr.) Vassilkov, Notul. syst. Sect. cryptog. Inst. bot. Acad. Sci. U.S.S.R. 11: 138 (1956)
Krombholzia aurantiaca subsp. duriuscula Maire, Treb. Mus. Ciènc. nat. Barcelona, sér. bot.: 43 (1933)
Krombholzia duriuscula (Schulzer ex Kalchbr.) E.-J. Gilbert, Bolets (Paris) 3: 118, 185 (1931)
Leccinum aurantiacum subsp. duriusculum (Schulzer ex Kalchbr.) Hlaváček, C.C.H. 34: 64 (1958)
Leccinum duriusculum f. robustum Lannoy & Estadès, Docums Mycol. 24(no. 94): 18 (1994)
Leccinum duriusculum f. tenerum Estadès & Bidaud, Bull. Soc. mycol. Fr. 122(4): 368 (2007) [2006]
Leccinum duriusculum var. salicinum Wichanský, C.C.H. 37: 86 (1960)
Suillus duriusculus (Schulzer ex Kalchbr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 3(3): 535 (1898)